„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Veronika Folentová sa už roky ako novinárka venuje zdraviu a zdravotníctvu. Pri práci na svojej prvej knihe s názvom Ako byť šťastný? si uvedomila, ako veľmi náš celkový pocit zo života ovplyvňuje zdravie a fyzická kondícia. A že niekedy naše zdravotné problémy vyriešia aj malé zmeny v jedálničku či pri sedení. Preto sa desiatich popredných slovenských odborníkov a odborníčok spýtala, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac aktívnych rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov. So svojimi respondentkami a respondentmi sa rozprávala o tom, ako predísť najčastejším ochoreniam, ktoré trápia slovenských pacientov, o ich príznakoch, prevencii a liečbe. Ako sa starať o srdce, oči či pľúca? Ako predísť civilizačným ochoreniam? Čo je zdravý spánok a prečo je dôležitý? Čo robiť, aby sme znížili riziko rakoviny? A ako sa správne hýbať? V knihe nájdete rozhovory: - s kardiológom Robertom Hatalom o srdci - s pneumologičkou Katarínou Dostálovou o pľúcach - s oftalmologičkou Veronikou Kurilovou o starostlivosti o oči - s gastroenterológom Ladislavom Kuželom o strave - s trénerom Petrom Patákom o pohybe - s imunologičkou Jaroslavou Orosovou o imunite - s psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o duševnom zdraví - s neurogenetikom Tomášom Eichlerom o spánku - s urológom Jánom Švihrom o prostate a penise - s gynekologičkou Zuzanou Kosibovou o vagíne a prsiach Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 dostala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. V roku 2022 vyšla v knižnej edícii Denníka N kniha Ako byť šťastný?, na ktorej spolupracovala s Vitaliou Bellou.

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Svet čelí ekologickým katastrofám – lesným požiarom v Kalifornii či topiacim sa ľadovcom v Arktíde a Antarktíde. Ľudia v niektorých krajinách si sneh už ani nepamätajú a iné sa stali pre horúčavu neobývateľnými. Teplo je hrozba, ktorá prerástla do klimatickej krízy. V roku 2003 zabili horúčavy v Európe viac než 72 000 ľudí a počty obetí budú v najbližších rokoch ešte narastať. Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? je desivým svedectvom, ako dramaticky sa mení svet, ktorý poznáme. Jeff Goodell prináša najnovšie vedecké poznatky popretkávané skutočnými príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami extrémnych horúčav. Venuje sa aj témam ako mestské plánovanie či klimatizácia a jej negatívne dôsledky. Jeff Goodell varuje, že horúčava je sila, ktorá presahuje všetko, čo sme doteraz poznali. Planéta nám horí pod nohami a čas sa kráti. Ak chceme prežiť, nestačí sa prispôsobiť kataklizme. Musíme začať konať. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jeff Goodell je americký novinár a spisovateľ, ktorý sa vo svojich prácach dlhodobo venuje ekológii. Za svoje články o klimatickej politike získal niekoľko ocenení. Napísal sedem kníh o geoinžinierstve, globálnom otepľovaní a zmierňovaní klimatickej krízy. Ako novinár pôsobí v mesačníku Rolling Stone. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? sa okamžite po vydaní zaradila medzi bestsellery a považuje sa za jeden z najlepších titulov na tému klimatických zmien. 

Kvalitný plastový pohár od austrálskeho výrobcu KeepCup vhodný na kávu, čaj, vodu, džús, alkoholické nápoje v primeranom množstve, skrátka, bude to váš pohár, môžete si doň naliať, čokoľvek chcete.Na rozdiel od lacných plastových pohárov s vrchnákmi, ktoré sú akože do auta alebo do ruky, ale potom vás oblejú, vás tento neobleje.Pri každom opakovanom použití zachránite svet od jedného neekologického jednorazového pohára.Štýlový červený prstenec s logom Denníka N je možné dať dolu, ak to situácia vyžaduje (napr. v meste je práve protest proti čipizácii) alebo sa ním, naopak, pochváliť tam, kde vám prinesie rešpekt (napr. kaviareň, knižnica, festival, šachový turnaj).Pohár môžete umývať v umývačke riadu, vo vrchnom koši.Objem 340 ml, výška 130 mm, priemer 90 mm. Materiál: polypropylén #5, LDPE, TPU, silikón. BPA free, vnútorná ryska, možnosť rozložiť na 4 diely, barista friendlyAk preferujete sklo pred plastom, máme aj menšiu sklenenú verziu.

Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností.„Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pričervenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: „Zuzka, nemusíš byť ani slávna, aninajlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody.“ Dodnes si to častopripomínam.“Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení.O autorovi: Ján Štrasser, básnik, textár, publicista, prekladateľ. Pracoval ako redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Vyšlo mu 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových textov a 19 kníh rozhovorov s osobnosťami slovenského umeleckého života. Napísal piesňové texty k muzikálom Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú, prebásnil texty piesní viacerých svetových muzikálov. Prekladá z ruštiny (Krylov, Puškin, Čechov, Pasternak, Babeľ, Charms, Brodskij, Sorokin, Ulická a s Petrom Zajacom z nemčiny (Brecht, Kraus, Benn, Bernhard, Antológia nemeckého expresionizmu).

Bežecká encyklopédia od jedného z najlepších slovenských bežcov, aktívneho atléta, novinára a fotografa v jednej osobe a športového editora Denníka N Petra Kováča. Vo výbere jeho textov nájdete rady ako začať s behaním, ako sa vyhnúť zraneniam, ako sa stravovať, či ako sa pripraviť na maratón, no tiež aj príbehy svetových bežcov, ich bežecké stratégie a vplyv na politiku. Peter vychádza zo svojich skúseností úspešného športovca ale aj reportéra, ktorý len prednedávnom navštívil keňských bežcov, prečítal desiatky štúdií a urobil množstvo rozhovorov s výživovými poradcami, trénermi či psychológmi. Vie preto vysvetliť napríklad to, ako je možné, že človek uštve antilopu a aké poznanie si z toho môže zobrať rekreačný bežec, prečo je dobré strečovať a ako sa dá zvládnuť extrémne ťažký maratón. Ako súčasný beh ovplyvnili nové technológie a prečo sú v behu dobrí práve obyvatelia Kene? Môže byť vegán vrcholovým športovcom a čo je to laktát?Knihu dopĺňajú krásne fotografie z terénu, ktoré vyfotografoval Peter za asistencie svojho brata - dvojčaťa a rovnako úspešného bežca Michala.Vypočujte si rozhovor s Petrom Kováčom."Peter Kováč je majstrom republiky v behu na 1500 metrov, čo z neho robí atletického suveréna. Lenže rovnako suverénne ako svojim nohám vládne aj jazyku: jeho kniha o behaní je napísaná s ľahkosťou zrelého autora, ktorý dokáže vlastné pútavé zážitky prepojiť s teóriou do harmonického a príjemne čítavého celku.Reportáže z Kene, kde behal s miestnymi atlétmi, sa striedajú s poučnými kapitolami o tom, čo by mali bežci jesť, či je dobré behať aj nalačno, ako sa vyhýbať zraneniam, ako správne trénovať intervaly alebo ako sa môže nebežec pripraviť za štyri mesiace na polmaratón. Prehľady najnovších znalostí o ľudskom tele, ktoré funguje niekedy prekvapivo v rozpore s našou intuíciou a v iných prípadoch, naopak, v súlade s ňou, sa striedajú s príťažlivo napísanými príbehmi jedinečných bežcov. Čitateľ, ktorý chce zlepšovať svoj bežecký výkon, tu nájde veľké množstvo dobrých rád, ale predovšetkým sa dozvie, že menej je často viac: pri behu nemáte trpieť a padať od únavy. Zlepšíte sa, keď budete svoje telo šetriť. Keď som pred 50 rokmi začínal behať, väčšinu toho, čo obsahuje táto kniha, sme ja ani moji bežeckí kolegovia nevedeli. Mnohokrát som pri jej čítaní myslel na to, o koľko som mohol byť rýchlejší, keby som sa k nej nejakým zázrakom v časovej slučke dostal už vtedy. Ale radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.Športovci si tajomstvá svojich úspechov často žiarlivo strážia. Peter Kováč však využil svoj bežecký aj literárny talent na to, aby tajomstvá, na ktoré on sám aj svetová veda prišli, nezištne odovzdal nám všetkým."    - Martin M. Šimečka Peter Kováč (1991) S atletikou začal v roku 2007 paralelne so začiatkom štúdia na gymnáziu v rodnom Žiari nad Hronom. O desať rokov neskôr začal trénovať pod vedením Štefana Mereša, získal desať titulov majstra Slovenska a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie.V Denníku N začal pracovať v roku 2015 ako webový editor a redaktor športu, o rok neskôr úspešne ukončil štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Interným reportérom Denníka N sa stal v októbri 2020, v periodiku je autorom pravidelnej bežeckej rubriky Výklus. Živí sa aj ako fotograf.