Najväčší športový škandál v dejinách.„Som vlastenec, ale zároveň som aj zradca. Práve vďaka mne získala moja vlasť také množstvo olympijských medailí, práve vďaka mne je však zároveň vylúčená z účasti na olympijských hrách. Som oddaný manžel a otec, ale manželku ani deti som už roky nevidel. Svet ma považuje za whistleblowera a vznikol o mne oscarový dokument, ja sám som sa však stal duchom: žijem v anonymite a pod ochranou americkej vlády – teda vlády tej krajiny, ktorú som mojej domovine všetkými silami pomáhal poraziť.“                                                                           Dr. Grigorij RodčenkovV roku 2015 došlo k pozastaveniu akreditácie Ruského antidopingového centra vo Svetovej antidopingovej organizácii (World Anti-Doping Agency). Príčinou bolo odhalenie dôkladne premysleného a štátom sponzorovaného dopingového programu na olympiáde v Soči (2014). Zmes steroidov, ktorej obsah je takmer nevypátrateľný, je známa aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“. Za jeho prípravou, manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp stojí Grigorij Rodčenkov.Príbeh, ktorý neprestáva fascinovať a zároveň šokovať celý svet, spracoval v oceňovanom dokumentárnom filme už Bryan Fogel. V knihe Rodčenkovova aféra (The Rodchenkov Affair: How I Brought Down Russias' s Secret Doping Empire, 2020) nájdete jeho úplnú a nepozmenenú verziu, podanú s otvorenosťou vyrážajúcou dych. Text zachytáva autorovo detstvo za železnou oponou, jeho prvý kontakt so svetom dopingu, keď mal dvadsaťdva rokov a študoval na Moskovskej štátnej univerzite, ako aj jeho pracovnú kariéru v Sovietskom olympijskom výbore. Ide o neuveriteľné rozprávanie, ktoré odhaľuje masívne zmanipulovaný systém, pokrytectvo a morálne dilemy nesmiernych rozmerov. Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Grigorij Rodčenkov (1958) je bývalý riaditeľ Ruskej antidopingovej agentúry. Jej činnosť bola v roku 2015 pozastavená, pretože sa podieľala na rozsiahlom a štátom sponzorovanom dopingovom programe. Rodčenkov stál pri vývoji a distribúcii zakázaných látok na zvýšenie výkonnosti, z ktorých v rokoch 2005 až 2015 ťažili tisíce ruských športových hviezd. V roku 2016 sa dostal na titulné stránky ako whistleblower, ktorý odhalil obrovské rozmery ruského dopingového programu, čo viedlo k vylúčeniu Ruska z olympijských hier v rokoch 2016 a 2018. V súčasnosti žije v Spojených štátoch ako chránený svedok. Knihu preložil Samuel Marec. 

Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.

Ako byť šťastný? Jednoduchá otázka, no ak sa na to spýtate psychológov a psychologičiek, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne odpovie, že si to nemáte dávať za cieľ a že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale len ako okamihy. Naším cieľom by nemalo byť šťastie, ale radšej spokojnosť. Ako však byť spokojný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil? Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella (prečítajte si rozhovor s nimi v Denníku N) sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenia cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Ich rozhovory s odborníkmi a odborníčkami idú do hĺbky tém ako sú vzťahy, starnutie, priateľstvo, vyhorenie, spoločnosť, výchova detí či sexualita. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete. Ukážka - rozhovor s párovou terapeutkou Zuzanou Hradilekovou o nevere.Ukážka  - rozhovor s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti.“Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.” - Psychológ Aleš Bednařík o priateľstve“Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený. Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny.” - Psychologička Zuzana Hradileková o nevere“Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé.” - Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová o výchove detí“Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa“, „zodieram sa“, potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť. Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on. No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania.”- Psychiater Martin Ondrejkovič o vyhorení“Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím.”- Psychológ Ján Hrustič o starnutíO autorkách:Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Vitalia Bella (1979) sa narodila na Ukrajine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s dizertačnou prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v médiách. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde je reportérkou a editorkou. Venuje sa hlavne témam výchovy, vzťahov a duševného zdravia a aj ľudským príbehom.

„Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať niečo iné je bláznovstvo.“Lin Manuel Miranda, držiteľ Pulitzerovej ceny za scenár k muzikálu HamiltonByť rodičom nie je ľahké. Deti plačú, robia neporiadok a je potrebné venovať im čas, aby z nich vyrástli poriadni ľudia.Človeka celkom oprávnene môže prepadnúť pocit, že sa na nejakú dobu musí vzdať vlastných snov a voľného času. Stand-up komik, herec, režisér a autor niekoľkých úspešných kníh Mike Birbiglia vo svojom bohatom živote prešiel od presvedčenia, že otcom nikdy nebude až po objavenie radosti a naplnenia z rodinného života a napísal o tom autentickú a vtipnú knihu o rodičovstve. Ak potrebujete dodať trochu energie a opäť nájsť zmysel rodičovstva po vyčerpávajúcich rokoch, ktoré ste naplno venovali svojim deťom, či po mesiacoch strávených v karanténe v stiesnenom byte so svojimi ratolesťami vyžadujúcimi si neustálu pozornosť - Birbiglia vám pomôže.Brilantne napísaná kniha je plná humoru a zároveň autentickou výpoveďou autora. Text je doplnený poéziou Mikovej manželky, ktorá prináša osviežujúci pohľad na malé veci vo veľkých súvislostiach.Kniha pre všetkých, ktorí niekedy boli deťmi, vychovávali dieťa alebo sa odmietajú stať dospelými.Prečítajte si ukážku z knihy.Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi: Mike Birbiglia je stand-up komik, herec a režisér, autor viacerých knižných bestsellerov podľa denníka New York Times. Jeho predstavenia My Girlfriend´s Boyfriend a Thank God for Jokes, rovnako ako aj The New One (Jedna stačí), ktorého knižnú podobu práve držíte v rukách, sú úspešné aj vo filmovej verzii na Netflixe. Okrem početných stand-upov bol aj režisérom a hercom vo filmoch Sleepwalk with Me a Don't Think Twice. Jeho prvá kniha Sleepwalk with Me and Other Painfully True Stories sa dostala do finále Thurber Prize for American Humor. Je pravidelným prispievateľom do rozhlasových programov This American Life a The Moth Radio Hour. V roku 2017 získal prestížne americké ocenenie Kurt Vonnegut Humor Award.J. Hope Stein je autorkou knihy Little Astronaut. Jej práce boli publikované v The New Yorker a Poetry International.Knihu preložil Peter Tkačenko.

Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Ako si poradiť so systémovou diskrimináciou žien? Aké obete majú zmysel v mene vyššieho dobra? Aká je to problémová žena? Problémová znamená v prvom rade komplikovaná a táto kniha je plná komplikovaných žien. V tejto knihe sa zoznámite so ženami, ktorých názory sú pre dnešné feministky a feministov ťažko stráviteľné. Zoznámite sa so ženami, ktorých názory boli ťažko stráviteľné už pre ich súčasníkov. Dejiny feminizmu by sa nemali snažiť obrúsiť hrany priekopníčok tohto hnutia či ich z histórie vymazať úplne, ak sa ich hriechy považujú za priveľké.Novinárka Helen Lewis ponúka nový, nevšedný pohľad na dejiny feminizmu ako sériu bojov, ktoré zvádzali aktivistky v rozličných historických obdobiach a príbehov žien, ktoré sa nikdy neprispôsobili zavedeným spoločenským konvenciám. Spoznáte Marie Stopesovú, bojovníčku za interrupcie, ktorá zároveň presadzovala myšlienky eugeniky, ale aj Erin Pizzeyovou, ktorá poskytovala útočisko ženám v núdzi, no v súčasnosti podporuje aktivistov za práva mužov. Helen Lewis tak spochybňuje presvedčenie, že hrdinky a hrdinovia feminizmu musia byť nevyhnutne príjemnými a nekomplikovanými ľuďmi.Autorka siahla do archívnych záznamov a rozhovorov a v knihe Problémové ženy mapuje odvážne a často šokujúce feministické myšlienky v perspektíve patriarchálneho naratívu. V roku 2020 bola nominovaná na politicko-literárne ocenenie Parliamentary Book Awards.Preložila Katka Gabriš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Problémové ženyHelen Lewis (1983) je britská novinárka, kmeňová autorka magazínu The Atlantic a bývalá zástupkyňa šéfredaktora magazínu New Statesman. Svoje články publikovala aj v ďalších magazínoch ako The Guardian, Sunday Times, New York Times a Vogue. Pravidelne moderuje reláciu The Week in Westminster v BBC Radio 4, prispieva aj do The News Quiz a Saturday Review a v televíznej relácii The Andrew Marr Show vystupuje ako recenzentka aktuálneho diania vo svete žurnalistiky. V akademickom roku 2018/2019 získala titul Women in the Humanities Honorary Writing Fellow na Oxfordskej univerzite. Na twitteri ju nájdete pod menom @helenlewis. Napísali o knihe:„Bravúrny manifest všetkých žien v dejinách, ktoré mali problém s dobrým správaním.“ Mary Beard„Kniha Problémové ženy je plná živých čriepok z histórie, vyčerpávajúcich informácií a sofistikovanej provokácie.“ Sunday Times„Kniha Problémové ženy je dôvtipná, premyslená a informačne bohatá. Autorke však nejde len o prvoplánovú oslavu žien, ani sa nesnaží vykresliť feministky ako hrdinky alebo rebelky. Poukazuje skôr na to, že priekopníčky a úspešné ženy sú viacrozmerné bytosti, ktoré si dokážu protirečiť, vedia byť zlé a defenzívne, no neznižuje to ich historický význam, výkon a výsledky.“ The Guardian

Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča. O autoroch Michal Červený (1990) Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku s Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981) Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

„Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti – a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.“Peter Pomerancev, autor knihy This is Not PropagandaJulia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.Knihu preložila Beáta Obradovičová.  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Do tmy: Tajný život extrémistov Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied. Napísali o knihe:„Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o fanatikoch na internete, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou.“ Irish News„Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie.“ Spectator     

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Prečítajte si ukážku.O autorovi: Dušan Mikušovič sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike a médiám. Je autorom knihy Matovič. Premiér v teniskách, publikovanej v roku 2021. Je trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.