Obchod — Denník N

Danglár: Péesko (10.8.2023)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Danglára. Jozef Gertli Danglár bol prvý, koho karikatúry o politike po Novembri stáli za to - a platí to doteraz. V Denníku N kreslí do piatkovej rubriky Udalosti týždňa. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Danglára.
Jozef Gertli Danglár bol prvý, koho karikatúry o politike po Novembri stáli za to - a platí to doteraz.
V Denníku N kreslí do piatkovej rubriky Udalosti týždňa.
Niekedy vás rozosmeje, niekedy svojou kresbou vynásobí zlosť, ktorú mate z politiky. Ale takmer isto vás prinúti sa pozrieť bližšie a ešte raz to predýchať. Danglár je veľmi často vtipný, ale výnimočný je najmä v kreslení škaredých vecí a hlúpych a zlých ľudí. Robí to tak, že z toho máte radosť, ako keby tú zlobu dokázal v karikatúre uväzniť. Je to oslobodzujúce - všetci tí ficovia, putinovia a kadejaké iné monštrá sú proti Danglárovmu talentu bezbranné.
Teraz môže byť signovaná Danglárova karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.
Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Danglárových karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.
Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
V ženskom rode. 30 rozhovorov s inšpiratívnymi ženami

V ženskom rode. 30 rozhovorov s inšpiratívnymi ženami

Katarína Strýčková

Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť. „Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile. Ženy rozprávajú svoje mimoriadne životné príbehy a snažia sa svojou skúsenosťou odpovedať aj na tie najťažšie otázky: Ako sa vyrovnať s chorobou dieťaťa? Ako prežiť stratu najbližších? Ako nájsť silu ísť ďalej? Naša spoločnosť je plná inšpirujúcich žien, ktoré sa často nedostanú k slovu. V tejto knihe sa k nemu dostali a hovoria otvorene, úprimne a autenticky. Tak, aby mohli inšpirovať aj iné. Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti. „Sloboda je rozhodnutie. Ale tam sa to nekončí. Keď sa pre niečo slobodne rozhodneme, nasleduje práca a predovšetkým zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré sme ako ľudia urobili.“ - Michaela Trizuljaková „Myslím si, že mnohé ženy vyrástli s presvedčením, že nesmú cítiť hnev. A ak ho aj cítia, nemajú ho dať najavo. Nemali by ani priznať, že sa cítia nahnevané. Myslím, že tento skryto podsúvaný názor je aj prostriedkom spoločenskej kontroly a ovládania žien. Spoločnosť totiž podvedome chápe, že hnev vedie k zmene.“  - Chimamanda Ngozi Adichie„Porovnávanie, či sa iní majú lepšie ako my, či ich život a podmienky sú lepšie ako naše, je veľmi veľkou brzdou, aby sme sa naplno venovali sebe a svojej rodine. Prijatie našej „normality“ mi po týchto myšlienkach išlo ľahšie.“ Stanislava Schenck V knihe V ženskom rode nájdete rozhovory s nasledujúcimi ženami: Eva Borušovičová, Chimamanda Ngozi Adichie, Elena Gallo Kriglerová, Anita Kardum, Veronika Homolová Tóthová, Alexandra Giňová, Monika Podolinská, Denisa Nešťáková, Stanislava Schenck, Iva Mrvová, Michaela Trizuljaková, Elena Martinčoková, Michaela Suríniová Saleh, Marta Ličková, Zuzana Szatmáry, Zuzana Medzay, Daniela Dvořáková, Diana Fabiánová, Valentína Sedileková, Kristína Križanová, Aňa Ostrihoňová, Jana Juráňová, Katarína Štrbová Bieliková, Katarzia, Zlatica Maarová, Darina Malová, Magda Vášáryová, Iveta Radičová, Zuzana Čaputová, Zuzana Kiczková Katarína Strýčková vyštudovala žurnalistiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 sa dlhodobo venovala medzinárodným vzťahom a diplomatickému protokolu. V roku 2010 založila neformálnu skupinu Klub železných matiek, ktorý dnes funguje ako občianske združenie. Špecifickú ženskú skúsenosť a pohľad na svet totiž považuje za dôležitú, no mnohokrát na škodu spoločnosti prehliadanú hodnotu. Zaujímajú ju témy posilňovania dôvery, spolupatričnosti, empatie a spolupráce ľudí v krajine, v ktorej žije, aj v globálnom ľudskom spoločenstve. Podporuje zapájanie žien a dievčat do celospoločenskej diskusie, v ktorej všetci spoločne nachádzajú riešenia problémov, ktoré ich trápia. Aj preto v roku 2018 vymyslela podcastový projekt rozhovorov s inšpiratívnymi a zaujímavými ženami V ženskom rode, ktorý od novembra 2019 pravidelne vychádza pod hlavičkou Denníka N. Táto kniha je výberom 30-tich rozhovorov, z ktorých viaceré nikdy neboli publikované v tlači.

13,90 €
Do košíka
Slovník vojny

Slovník vojny

Ostap Slyvynsky

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

11,90 €
Do košíka
Stredoeurópan

Stredoeurópan

Peter Morvay

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

11,90 €
Do košíka
Stopy stredoveku. Rozhovory o ľuďoch temnej doby

Stopy stredoveku. Rozhovory o ľuďoch temnej doby

Daniela Dvořáková, Denisa Gura Doričová, Tomáš Gális

Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“

15,90 €
Do košíka
Cesta Rusů k válce

Cesta Rusů k válce

Petra Procházková

Má dnes ešte zmysel hovoriť s Rusmi?Kniha rozhovorov Petry Procházkovej s Rusmi – s tými v Rusku, ktorí poznajú Rusov a vedia, čo si myslia; s tými, ktorí svojmu vodcovi stále bezhranične veria; aj s tými, ktorí pred Putinovým režimom utiekli zo zeme, ale môžu nám podať pomocnú ruku v snahe pochopiť, kto za súčasnú situáciu môže a prečo sa Rusi vrátili na cestu vojny so Západom. O autorke:Česká novinárka, vyštudovala Fakultu žurnalistiky Univerzity Karlovej, potom nastúpila do časopisu Kvety. Od roku 1989 pracovala v Ľudových novinách, v roku 1992 odišla ako zahraničná spravodajkyňa pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu do Moskvy. Okrem toho prinášala reportáže z Východného Timoru, Sudánu, Hongkongu, Turecka, Filipín a ďalších krajín. Po takmer desiatich rokoch bola z Ruska vyhostená. Po útoku na Spojené štáty americké 11. septembra 2001 odcestovala do Afganistanu, kde pracovala do roku 2006. V roku 2018 odišla z Ľudových novín a odvtedy píše pre Deník N. Špecializuje sa na krízovú žurnalistiku, v poslednej dobe sa venuje predovšetkým rusko-ukrajinskému konfliktu. Je autorkou niekoľkých kníh, o.i. novely Frišta alebo knihy rozhovorov o čečenskej vojne Aluminiová kráľovná.„Aj hlasy ideológov Putinovho režimu musíme poznať, aby sme aspoň trochu porozumeli koreňom zla, ktoré Moskva smrtonosne šíri. Bez tohto náhľadu budeme len zúfalo a márne lomiť rukami. Máme ich starostlivo počúvať, čo neznamená im načúvať.“Martin Dorazín, novinár, spravodajca ČRo na Ukrajine„Kedy ich nepočúvať? Keď mi chcú robiť dieru do hlavy pyšnými radami a vnucovať svoje názory. Hoci aj v tomto prípade to na pol ucha môže byť zábavné, navyše kúzlo nechceného a absurdita sú často zdrojom presných postrehov.“Jaroslav Veis, publicista a spisovateľ

15,90 €
Do košíka
Do tmy. Tajný život extrémistov

Do tmy. Tajný život extrémistov

Julia Ebner

„Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti – a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.“Peter Pomerancev, autor knihy This is Not PropagandaJulia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.Knihu preložila Beáta Obradovičová.  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Do tmy: Tajný život extrémistov Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied. Napísali o knihe:„Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o fanatikoch na internete, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou.“ Irish News„Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie.“ Spectator     

6,90 €
− 57 %
Do košíka
Čriepky. Zborník Martine Kušnírovej in memoriam

Čriepky. Zborník Martine Kušnírovej in memoriam

Pavol Jelínek (zost.)

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

4,90 €
Do košíka
Mačička ako spomienka na temnotu/Кицька на спогад про темінь

Mačička ako spomienka na temnotu/Кицька на спогад про темінь

Neda Neždana/Неда Неждана

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone

5,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Jedlom k lepšiemu životu
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková

Tim Spector bojuje proti tomu, aby sme sa na jedlo pozerali cez kalorické tabuľky. Za pomoci vedeckých štúdií a vlastného výskumu vysvetľuje, ako rozličné potraviny vplývajú na náš organizmus či ... (viac)

Jedlom k lepšiemu životu

Tim Spector
Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny
Vitalia Bella
Vitalia Bella
Kniha Brána do Európy môže pomôcť hlbšie porozumieť národu, ktorý dnes fascinuje mnohých svojou statočnosťou, nezlomnosťou a túžbou po slobode.

Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny

Serhii Plokhy
Všetko, čo nás spája. Príbeh slovenskej Vietnamky
Dominika Chrastová
Dominika Chrastová

Nahliadame do života autorky a osobitých zážitkov, ktoré často súviseli s jej vietnamskými koreňmi. Stereotypné predstavy, rasizmus, ale aj objavovanie vlastnej identity a nadväzovanie priateľstiev – to je len zlomok tém, ktoré ... (viac)

Všetko, čo nás spája. Príbeh slovenskej Vietnamky

Kvet Nguyen
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400