Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.

„V tejto knihe sme mohli presne opísať, čo sa v mojej minulosti dialo – bitky, pot, sliny, blato a krvavé hánky,“ hovorí Matej „Rarach“ Jurášek. „Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie? Prečítajte si ukážku.„Na začiatku to bolo ako iné stretnutia dvoch neznámych ľudí. Pre mňa bol Matej mladý muž, ktorý ma mal chrániť, ja pre neho kandidátka. Vnímala som ho nezaťažene, možno skôr s apriórnou dôverou a som rada, že napokon sa aj on otvoril priamej skúsenosti so mnou. Až roky potom som sa dozvedela, ako veľmi vzdialené boli vtedy naše svety. Vďaka vzájomnému počúvaniu, rozprávaniu sa mohli tieto rozdielne svety nielen stretnúť, ale aj navzájom prijať a spriateliť. Toto bola iba epizóda, ale Matejov životný príbeh je inšpiráciou k odvahe zmeniť seba, svoje prostredie, vykročiť do neznáma a skúsiť novú a lepšiu cestu.“ - Zuzana Čaputová O autoroch: Matej „Rarach“ Jurášek študoval na Pedagogickej a sociálnej akadémii, v tom istom čase však viedol chuligánsku skupinu, s ktorou sa zúčastňoval na dohodnutých fyzických stretoch s konkurenčnými skupinami. Chránil mnohé známe osobnosti vrátane prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej či kapely Depeche Mode, sprevádzal umelcov z celého sveta a pracoval aj na najväčších slovenských hudobných festivaloch. Počas pandémie pomáhal mestu Bratislava s chodom karanténneho zariadenia pre ľudí bez domova a pracoval na komunikačnom oddelení. V súčasnosti s manželkou a dvoma deťmi žije na ostrove Madeira, kde prenajímajú apartmány. Michal Červený vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. V Denníku N pracuje od januára 2017, kde bol do septembra 2024 vedúcim športovej redakcie, momentálne je reportérom a venuje sa písaniu o zdravom životnom štýle či podcastu Otcovia v plienkach. Jeho knižným debutom bolo spoluautorstvo autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018), napísal aj knihy rozhovorov Telo v 21. storočí (2020) a Pohyb je liek (2023). V roku 2020 mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Je spoluautorom publikácie 100 rád pre aktívnych ľudí (2024) a Rok otca (2024).

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode.Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia.Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.

42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet. Na prahu ďalšej technologickej revolúcie, vážnych následkov klimatických zmien a vo víre svetových megatrendov, ako je starnutie populácie či deglobalizácia, je úplne jedno, či niekto vie vymenovať všetky dôležité priemyselné odvetvia Hondurasu. Svet sa už dávno nekončí na hranici našej dediny a k jeho pochopeniu už nestačí rozlišovať podmet a prísudok. Nechcime súťažiť s vyhľadávačom Google ani s robotmi v pásovej výrobe a sústreďme sa radšej na tie veci, kde vieme byť maximálne užitoční. Ľudstvo stáročie posúvali ďalej zvedavosť a nové myšlienky. Vydali sme aj českú a maďarskú maďarskú verziu knihy a tiež ebook Rýchlokurz geniality v elektronickej podobe.Kniha Rýchlokurz geniality vás na viac ako 650 stranách prevedie tými najdôležitejšími trendmi súčasnosti aj budúcnosti. Nezľaknite sa! Aj kvantová mechanika, HDP, príjmové rozdiely, starnutie populácie, fungovanie počítačov či nekonečno sa dajú zrozumiteľne vysvetliť - pokiaľ máte vzdelanie, skúsenosti, nadhľad a humor ako autor knihy, premiér a ekonóm Ľudovít Ódor.  Kniha sa krátko po vydaní stala jednou z najúspešnejších kníh roka 2022 a vyšla v niekoľkých dotlačiach. V novembri 2023 vyjde česká aj maďarská jazyková mutácia. Kniha je vhodná nielen pre zvedavých študentov, študentky ale pre všetkých, ktorých zaujíma čo sa deje a bude diať vo svete. Je rozdelená do 42 kapitol a 9 okruhov: svetové megatrendy, fungovanie vesmíru, biologický svet, rozum a cit, ľudia a spoločnosť, technologická revolúcia, čísla a formy, fundovaný občan a spokojný život. Je doplnená množstvom ilustrácií a grafov, ktoré pomáhajú porozumieť aj zložitejším témam, ako sú fraktály či dilatácia času a tiež množstvom Shootyho karikatúr.   Všetky kapitoly pritom spája presvedčenie, že poctivý vedecký prístup je stále najlepšou cestou k porozumeniu sveta okolo nás, že musíme zostať zvedaví, ak chceme napredovať a že netreba memorovať telefónne zoznamy - poznať treba niekoľko kľúčových myšlienok a kriticky uvažovať.  Prečítajte si ukážku z knihy. Knihu ilustroval Shooty. Ľudovít Ódor je od mája 2023 premiérom, bývalým viceguvernérom Národnej banky Slovenska, vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako analytik finančných trhov, ako hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, pôsobil ako člen bankovej rady v NBS, bol poradcom premiérky a ministra financií, členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU). Podieľal sa na viacerých významných hospodársko-politických rozhodnutiach na Slovensku a je autorom mnohých odborných publikácií. Napísal trilógiu Ekonómia z nadhľadu (Trend 2007), Krízonómia z nadhľadu (Trend, 2009) a Investovanie z nadhľadu (Trend, 2015). Povedali o knihe:„So svojím typickým autoritatívnym nadhľadom a rýdzim humorom renomovaný ekonóm Ľudo Ódor sprevádza čitateľa širokou škálou odborných a spoločenských tém, od peňazí a náboženstva cez klimatické zmeny až po kvantové počítače a fungovanie vesmíru. Kniha je písaná sviežim štýlom a mimoriadne prístupným jazykom, ktorému je ťažké odolať. Pútavé a inšpiratívne čítanie pre každého zvedavca.“ Ľuboš Pástor, profesor University of Chicago „Pred štvrťstoročím, keď maturovala moja dcéra, som kúpila rolku baliaceho papiera a na zemi v obývačke sme spracúvali dosiahnuté poznanie o vesmíre, planéte, spoločnosti, človeku, aby porozumela svetu. Oveľa zaujímavejšie, presnejšie a komplexnejšie je spracovanie zásadných poznatkov v roku 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu som prečítala na jeden nádych a bolo by skvelé, keby čitateľov bolo čo najviac. Pretože sa nielen skvele číta, ale vďaka vysvetleniam, ktoré ponúka, by sa nám spolu žilo oveľa ľahšie a príjemnejšie.“ Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociológie

Silné a dojemné pamäti odvážneho lídra politickej opozície v Rusku, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil najvyššiu cenu. Knihu Patriot začal Alexej Navaľnyj písať krátko po takmer smrteľnej otrave v roku 2020. Rozpráva v nej príbeh svojho života – svojej mladosti, manželstva a založenia rodiny, ale aj aktivizmu a oduševneného vzdoru proti svetovej veľmoci, ktorá bola odhodlaná umlčať ho. Navaľnyj bol presvedčený, že zmena sa nedá zastaviť a raz musí prísť. Rozpráva o svojej politickej kariére aj o útokoch na seba a svoju rodinu, o živote najbližších či neúnavnej kampani, ktorú so svojím tímom viedol proti diktátorskému režimu v Rusku. Kniha Patriot, napísaná s vášňou, vtipom, úprimnosťou a statočnosťou, je Navaľného posledným listom svetu, v ktorom opisuje aj roky strávené v brutálnom ruskom väzení. Zároveň pripomína, prečo stoja princípy individuálnej slobody na prvom mieste v občianskom živote, a vyzýva na pokračovanie v práci, ktorej obetoval život.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy.Alexej Navaľnyj (1976 – 2024) bol ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň známy ako kritik korupcie v Rusku. Založil Fond boja s korupciou, ktorý vyšetroval a zverejňoval informácie o korupčných škandáloch vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. Za svoje aktivity bol v roku 2020 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. V roku 2021 ho v Rusku zadržali po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave. Odsúdili ho na tri tresty odňatia slobody. V roku 2024 zomrel v ruskom väzení. * * *Táto kniha je dôkazom nielen Alexejovho života, ale aj jeho neochvejnej oddanosti boju proti diktatúre – boju, za ktorý dal všetko vrátane svojho života. Na jej stránkach čitatelia spoznajú muža, ktorého som vrúcne milovala – muža hlbokej bezúhonnosti a neústupčivej odvahy. Čítaním jeho príbehu si nielen uctíte jeho pamiatku, ale aj inšpirujete ostatných, aby sa postavili za to, čo je správne, a nikdy nestratili zo zreteľa hodnoty, na ktorých skutočne záleží.“ — Julija Navaľnaja

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

Úloha otcov a mužov sa mení a kočíkovať dieťa, vymieňať mu plienku či ísť na otcovskú dovolenku už nie je rarita a ani hanba. Otcovstvu však nie je venovaná taká pozornosť ako materstvu, nehovoriac o kurzoch, knihách či podcastoch. Dvaja redaktori Denníka N Rastislav Kačmár a Michal Červený sa ako čerství otcovia rozhodli túto dieru zaplniť a začali spolu robiť úspešný podcast Otcovia v plienkach. Z neho vychádza aj kniha Rok otca. „Nechceli sme sa tváriť, že máme recept, ako byť lepším otcom či manželom, a poúčať všetkých naokolo. Naším cieľom bolo, aby sa viac hovorilo o otcoch a aby nebola hanba priznať, že aj mužom dieťa prináša rôzne emócie,“ hovoria autori. Vo svojej knihe opisujú, aké je byť otcom, a zamýšľajú sa nad tým, čo môže muž urobiť, aby túto rolu zvládol čo najlepšie. Vychádzajú z osobných skúseností, ktoré dopĺňajú rozhovormi s odborníkmi, najmä psychológmi. S dulou a psychologičkou Hanou Celušákovou budúcich otcov prevedú prípravou na príchod dieťaťa a pôrodom, v rozhovore so psychológom Martinom Milerom rozoberajú obdobie šestonedelia. O bezmocnosti a vyrovnávaní sa so stratou dieťaťa je rozhovor s Luciou Kubíny, párový terapeut Petr Kačena upriamuje pozornosť na starostlivosť o vzťah s partnerkou. Josef Petr z Ligy otvorených mužov hovorí o preceňovaní roly otca ako živiteľa rodiny a psychológ Ivan Vyskočil o výchove a sile slov. Terapeutka Vlaďka Bartáková otvára tému sexu, psychológ Aleš Bednařík často výbušnú tému vzťahov so starými rodičmi a širšou rodinou a Zuzana Zimová sa dotýka výchovy, emócií a vzťahovej väzby. Ako sa zmení život muža po narodení dieťaťa a čo to urobí s partnerským vzťahom? Mali by sme sa hádať so starými rodičmi, ak sa nám zdá, že príliš zasahujú do výchovy? Prečo nehovoriť svojmu dieťaťu, že je šikovné, a prečo nesplniť všetko, čo mu vidíte na očiach?

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash „žije Európou“ už viac než päťdesiat rokov. V knihe Domoviny sa vydáva na cestu povojnovým kontinentom v čase a priestore. Čerpá najmä z vlastných spomienok a poznámok o významných udalostiach, podáva živé svedectvá hlavných aktérov, vracia sa na miesta, kde sa písala história, a pripomína nám všetky triumfy a pády Európy.  Ponúka prehľad udalostí prepletených s osobnými reminiscenciami. Opisuje, ako sa Európa snažila vymaniť z vojnového pekla, aby povstala z devastácie a ruín; a aké víťazstvo zažila pri páde Berlínskeho múra, aby sa zdemokratizovala a zjednotila. Zároveň vykresľuje jedinečnú panorámu obdobia bezprecedentného pokroku a pokúša sa vysvetliť, čo všetko zlyhalo napríklad v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 či vojny na Ukrajine. Kniha Domoviny je ohromujúcou zmesou modernej histórie, reportáží a spomienok najvýznamnejšieho spisovateľa, ktorý sa venuje európskym záležitostiam. Rozpráva príbeh Európy v druhej polovici dvadsiateho a na začiatku dvadsiateho prvého storočia o tom, ako sa pomaly zotavovala, oslobodzovala a zjednocovala, aby sa priblížila ideálu súdržného a slobodného kontinentu, na ktorom panuje mier.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Timothy Garton Ash je britský historik, publicista a profesor európskych dejín na Oxfordskej univerzite. Napísal jedenásť kníh, v ktorých sa venuje predovšetkým súčasným dejinám strednej a východnej Európy so špecializáciou na revolúcie v roku 1989 či transformáciu krajín postsovietskeho bloku. Píše pre britské noviny Guardian. S rodinou žije striedavo v Anglicku a v Kalifornii.