Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť. „Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile. Ženy rozprávajú svoje mimoriadne životné príbehy a snažia sa svojou skúsenosťou odpovedať aj na tie najťažšie otázky: Ako sa vyrovnať s chorobou dieťaťa? Ako prežiť stratu najbližších? Ako nájsť silu ísť ďalej? Naša spoločnosť je plná inšpirujúcich žien, ktoré sa často nedostanú k slovu. V tejto knihe sa k nemu dostali a hovoria otvorene, úprimne a autenticky. Tak, aby mohli inšpirovať aj iné. Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti. „Sloboda je rozhodnutie. Ale tam sa to nekončí. Keď sa pre niečo slobodne rozhodneme, nasleduje práca a predovšetkým zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré sme ako ľudia urobili.“ - Michaela Trizuljaková „Myslím si, že mnohé ženy vyrástli s presvedčením, že nesmú cítiť hnev. A ak ho aj cítia, nemajú ho dať najavo. Nemali by ani priznať, že sa cítia nahnevané. Myslím, že tento skryto podsúvaný názor je aj prostriedkom spoločenskej kontroly a ovládania žien. Spoločnosť totiž podvedome chápe, že hnev vedie k zmene.“  - Chimamanda Ngozi Adichie„Porovnávanie, či sa iní majú lepšie ako my, či ich život a podmienky sú lepšie ako naše, je veľmi veľkou brzdou, aby sme sa naplno venovali sebe a svojej rodine. Prijatie našej „normality“ mi po týchto myšlienkach išlo ľahšie.“ Stanislava Schenck V knihe V ženskom rode nájdete rozhovory s nasledujúcimi ženami: Eva Borušovičová, Chimamanda Ngozi Adichie, Elena Gallo Kriglerová, Anita Kardum, Veronika Homolová Tóthová, Alexandra Giňová, Monika Podolinská, Denisa Nešťáková, Stanislava Schenck, Iva Mrvová, Michaela Trizuljaková, Elena Martinčoková, Michaela Suríniová Saleh, Marta Ličková, Zuzana Szatmáry, Zuzana Medzay, Daniela Dvořáková, Diana Fabiánová, Valentína Sedileková, Kristína Križanová, Aňa Ostrihoňová, Jana Juráňová, Katarína Štrbová Bieliková, Katarzia, Zlatica Maarová, Darina Malová, Magda Vášáryová, Iveta Radičová, Zuzana Čaputová, Zuzana Kiczková Katarína Strýčková vyštudovala žurnalistiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 sa dlhodobo venovala medzinárodným vzťahom a diplomatickému protokolu. V roku 2010 založila neformálnu skupinu Klub železných matiek, ktorý dnes funguje ako občianske združenie. Špecifickú ženskú skúsenosť a pohľad na svet totiž považuje za dôležitú, no mnohokrát na škodu spoločnosti prehliadanú hodnotu. Zaujímajú ju témy posilňovania dôvery, spolupatričnosti, empatie a spolupráce ľudí v krajine, v ktorej žije, aj v globálnom ľudskom spoločenstve. Podporuje zapájanie žien a dievčat do celospoločenskej diskusie, v ktorej všetci spoločne nachádzajú riešenia problémov, ktoré ich trápia. Aj preto v roku 2018 vymyslela podcastový projekt rozhovorov s inšpiratívnymi a zaujímavými ženami V ženskom rode, ktorý od novembra 2019 pravidelne vychádza pod hlavičkou Denníka N. Táto kniha je výberom 30-tich rozhovorov, z ktorých viaceré nikdy neboli publikované v tlači.

Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča. O autoroch Michal Červený (1990) Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk.V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytkus Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981) Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.  Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Bol spolupracovníkom Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne a Židovského múzea v Prahe. Momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (Kalligram, 2004), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart 2019). V knižnej edícii Denníka N mu vyšla v roku 2020 kniha Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

Oscar je milý, plachý a trochu grambľavý mladík s nadváhou a láskou k fantastike, ktorý žije v New Jersey so staromódnou matkou a rebelujúcou sestrou, potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Nie je to však v jeho rukách, pretože jeho rodinu už po niekoľko generácií prenasleduje prastará kliatba fukú, ktorá rodinu sužuje rôznymi pohromami, nehodami, tragickými udalosťami a hlavne nešťastnými láskami. Oscar túži po prvom bozku, no zdá sa, že je ďalšou obeťou rodinného prekliatia. Rozhodne sa preto skoncovať s fukú, pretože v mene lásky treba riskovať naozaj všetko. Román Krátky neobyčajný život Oscara Waa je trpkoúsmevný multigeneračný príbeh dominikánskych prisťahovalcov na pozadí diktátorského režimu, ktorí sa v Amerike snažia zbaviť rodinnej kliatby, no rovnako sa dá povedať, že ide o tragickú a nesentimentálnu milostnú epizódu (lebo, kámo, fukú vždy zvíťazí), lekcie z dejín Dominikánskej republiky aj španielskeho pouličného slangu. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch na akademickej aj čitateľskej scéne a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru v roku 2008. Strhujúci a drsný, ale aj dojemný príbeh osamelého Oscara a jeho rodiny dodnes patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v hispánskej literatúre.Knihu preložil Milan Kopecký. Prečítajte si ukážku z knihy.Junot Díaz Junot Díaz je dominikánsko-americký spisovateľ, ktorý pracuje ako profesor kreatívneho písania na Massachusetts Institute of Technology a ako literárny editor v časopise Boston review. Debutoval zbierkou poviedok Drown, no až román Krátky neobyčajný život Oscara Waa mu priniesol úspech a uznanie a v roku 2008 zaň získal Pulitzerovu cenu.Napísali o knihe:„Mimoriadne živá kniha, priam adrenalínová jazda. Vďaka nej sa Díaz etabloval v literárnom svete ako jeden z najvýraznejších a najzaujímavejších hlasov súčasnej beletrie.“ - Michiko Kakutani, New York Times„Díazov román je pekelne dobrá kniha, hoci sa nedá zaradiť do žiadnej kategórie. Sčasti dominikánska, sčasti americká, no jej centrom nie je imigrácia, skôr život v diaspóre, kde sa drámy jednej rodiny prepletajú s temnou históriou. A v neposlednom rade ide o milostný román. Spôsob, akým sa Díaz hrá so slovami, je ohromujúci. No je to práve neha, lojalita a melanchólia, ktoré vám napokon zlomia srdce. Neobyčajný literárny počin.“ - Los Angeles Times„Len málo kníh je prudko horľavých, no dlho očakávaný debut Junota Díaza vám vpáli rovno do srdca a urobí v ňom dieru. V románe sa mieša skutočný svet s magickým realizmom, popretkávaný klasickými fantasy príbehmi.“ - USA Today

Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne.Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť.Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé. Prečítajte si rozhovor alebo vypočujte podcast s Martinom M. Šimečkom a Monikou Tódovou o jeho putovaní. Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).

Prvá taška Denníka N s motívom titulnej strany z 23. mája 2017. Vyrobená s použitím recyklovanej organickej bavlny (60 %) a zvyškov polyesteru z textilnej výroby (40 %) spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Hrubý úplet (dvojnásobok oproti bežným taškám) zaručuje trvácnosť aj nosnosť tašky. Perte na 30° C, nežehlite motív a vydrží vám dlhé roky. Rozmer: 35 × 38 centimetrov V ponuke máme ešte aj túto druhú, o niečo väčšiu tašku.  Na fotografii autorka návrhu titulnej strany aj tašky, artdirektorka Denníka N Soňa Ševčíková.