Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka denníka Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na rôznych svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Od roku 1989 sa venuje predovšetkým problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenčine vyšli jej knihy Súmrak demokracie (2020) a Červený hladomor (2023). S manželom, poľským politikom a spisovateľom Radosławom Sikorským, žije v Poľsku a vo Veľkej Británii. 

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

Pri príležitosti štvrtého výročia celoplošnej ruskej invázie máte o dôvod viac čítať knihy o Ukrajine: využite do nedele zľavu 25%.Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.  Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku a rozhovor s autorom.Serhii Plokhy je profesorom ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite, kde zároveň vedie Ukrajinský výskumný inštitút. Je autorom početných kníh vrátane oceňovaných titulov The Last Empire: The Final Days of the Soviet Union (Posledné impérium: Záverečné dni Sovietskeho zväzu), Chernobyl: History of a Tragedy (Černobyľ: Dejiny jadrovej katastrofy) a najčerstvejšej práce Atoms and Ashes: A Global History of Nuclear Disaster (Atómy a popol: Globálne dejiny jadrovej katastrofy). Za svoje knihy získal množstvo literárnych ocenení. Žije v meste Burlington v štáte Massachusetts.

Pri príležitosti štvrtého výročia celoplošnej ruskej invázie máte o dôvod viac čítať knihy o Ukrajine: využite do nedele zľavu 25%. Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

Pri príležitosti štvrtého výročia celoplošnej ruskej invázie máte o dôvod viac čítať knihy o Ukrajine: využite do nedele zľavu 25%.Korešpondent časopisu Time zaznamenáva život Volodymyra Zelenského od čias, keď vystupoval v zábavných programoch, až po blatisté zákopy vojny s Ruskom. Shuster strávil štyri roky s ukrajinským prezidentom, absolvoval rozsiahle spoločné cesty na front a desiatky rozhovorov s jeho manželkou, priateľmi aj nepriateľmi, poradcami, ministrami a vojenskými veliteľmi. Kniha Zelenskyj – Ako zblízka vyzerala invázia, ktorá otriasla svetom je intímny portrét prezidenta, ktorý sa z herca a komika zmenil na symbol odolnosti. Autor zároveň odhaľuje, ako sa Zelenskému podarilo spojiť rôznych demokratických lídrov v boji za spoločnú vec. Kniha ponúka detailný opis Zelenského života v jadrovom bunkri v prvých týždňoch invázie a okolností úteku jeho manželky s deťmi do bezpečia. Neskôr, keď Rusi ustúpili z Kyjeva, sledujeme, ako Zelenskyj so svojím tímom vychádza z bunkra a vedie Ukrajinu ku kľúčovým víťazstvám. Výsledkom je strhujúci podrobný obraz invázie tak, ako ju zažil ruský cieľ číslo jeden a hrdina, ktorý o tento titul ani nestál. Autor však v knihe jasne pomenúva Zelenského omyly a zlyhania ako napríklad ochotu umlčať politický nesúhlas jeho odporcov a ponúka komplexný portrét muža snažiaceho sa prelomiť historické jarmo ruského útlaku, ktorý sa začal dávno pred jeho narodením. Zelenskyj zároveň predkladá svoju víziu budúceho smerovania Ukrajiny a svojimi činmi demonštruje stratégiu, ako čeliť Rusom a zároveň udržať Západ na svojej strane. Kniha Zelenskyj ponúka fascinujúci obraz vojny, ktorá otriasla celým svetom, a príbeh človeka, ktorého odvaha a odhodlanie vojde do dejín.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Shuster je americký novinár časopisu Time, ktorý už sedemnásť rokov prináša správy z Ruska a Ukrajiny. Jeho reportážna cesta sa začala v roku 2014, keď ako prvý zahraničný novinár pricestoval na Krym v čase jeho anexie ruskými vojskami. V roku 2019 sa prvýkrát stretol s Volodymyrom Zelenským a odvtedy monitoruje jeho administratívu. V roku 2021 navštívil s prezidentom vojnovú zónu na hraniciach s Ruskom. Keď v nasledujúcom roku Rusi spustili rozsiahlu inváziu, Shuster sa stal spravodajcom prezidentského tímu a získal jedinečný prístup do areálu v Kyjeve, kde napísal svoju prvú knihu.

Keď mala Suzanne Heywood sedem rokov, spolu s bratom a rodičmi vyplávala z anglického Plymouthu na cestu okolo sveta. Ich plavba, ktorá spočiatku kopírovala tretiu impozantnú výpravu Jamesa Cooka, mala trvať len tri roky, no napokon sa predĺžila na takmer desaťročie. V knihe Vyrástla som na mori rozpráva príbeh o námorníckom živote, v ktorom rodina zápasila s búrkami, útesmi, nedostatkom jedla a izoláciou, a dokonca aj o stroskotaní v Indickom oceáne. Suzanne, ktorá od detstva túžila po stabilite, musela odhodlane bojovať s rodičmi, aby vôbec získala vzdelanie a mohla sa vrátiť domov. V sedemnástich rokoch jej udelili štipendium na Oxfordskej univerzite a odvtedy žije vo Veľkej Británii. Kniha Vyrástla som na mori je neuveriteľný skutočný príbeh dievčaťa, pre ktoré sa rodinné dobrodružstvo stalo veľkou nočnou morou a ktoré túžba po vzdelaní napokon priviedla k vysnívanej slobode. Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Suzanne Heywood je britská spisovateľka. Keď mala sedem rokov, spolu s rodičmi a bratom vyplávala z Anglicka na lodi Wavewalker a ich cesta okolo sveta trvala takmer desať rokov. Suzanne musela bojovať o svoje vzdelanie a o to, aby sa mohla vrátiť domov. V sedemnástich rokoch získala štipendium na Oxfordskej univerzite a doktorandské štúdium ukončila na univerzite v Cambridgei. Okrem knihy Vyrástla som na mori napísala aj biografiu svojho zosnulého manžela Jeremyho Heywooda, ktorý pracoval pre rôznych britských premiérov. So svojimi tromi deťmi žije vo Veľkej Británii. Napísali o knihe:„Suzannine memoáre scénu za scénou odhaľujú drsnú realitu romantickej predstavy plavby okolo sveta. Jej kniha sa nedá čítať bez toho, aby vo vás nenarastal zúrivý hnev z toho, v akej ťažkej situácii sa ocitla – maloletá dievčina tisícky kilometrov od domova uväznená na lodi s rodičmi, ktorí vôbec nechápu jej túžbu po vzdelaní.“– Daily Mail„Krásne napísané a úprimné čítanie. Búrlivé v každom zmysle slova.“– Tortoise Media„Mimoriadny príbeh o dobrodružstve a objavovaní samej seba. Odhodlanie Suzanne Heywoodovej získať vzdelanie napriek všetkým prekážkam, je obdivuhodné.“ –  Minouche Shafik, riaditeľka London School of Economics

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny? Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu. „Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí  mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik TaberyKniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt."Som rada, že som tam bola, rovnako ako že som videla Irpiň a Boroďanku. Pochopila som tam, že terčom boli civilné ciele, neboli to zblúdené náhodné strely. Vidíte do bytu ľudí, kde sú osobné veci, hrniec na sporáku, bežný život prerušený krutosťou. Jediné, čo mi šlo hlavou, bolo, akým právom vám toto niekto urobil. Akým právom.""Musela som sa postaviť na nohy a záverom je, že o pár mesiacov dovŕšim päťdesiat rokov a ja budem najviac hrdá päťdesiatnička pod slnkom. Síce už to je nejaký vek, ale uvedomila som si, že mám za sebou krásnych päťdesiat rokov silného, poctivého príbehu, o ktorý sa môžem oprieť. Ako žena, ako človek, ako ktokoľvek.""Vnímam, čo sa deje, načúvam racionálnej spätnej väzbe, ale krok nakoniec musím urobiť ja a musím ho urobiť vtedy, keď viem, že bude pevný. Nie keď je očakávaný."Prečítajte si ukážku z knihy tu.

Úloha otcov a mužov sa mení a kočíkovať dieťa, vymieňať mu plienku či ísť na otcovskú dovolenku už nie je rarita a ani hanba. Otcovstvu však nie je venovaná taká pozornosť ako materstvu, nehovoriac o kurzoch, knihách či podcastoch. Dvaja redaktori Denníka N Rastislav Kačmár a Michal Červený sa ako čerství otcovia rozhodli túto dieru zaplniť a začali spolu robiť úspešný podcast Otcovia v plienkach. Z neho vychádza aj kniha Rok otca. „Nechceli sme sa tváriť, že máme recept, ako byť lepším otcom či manželom, a poúčať všetkých naokolo. Naším cieľom bolo, aby sa viac hovorilo o otcoch a aby nebola hanba priznať, že aj mužom dieťa prináša rôzne emócie,“ hovoria autori. Vo svojej knihe opisujú, aké je byť otcom, a zamýšľajú sa nad tým, čo môže muž urobiť, aby túto rolu zvládol čo najlepšie. Vychádzajú z osobných skúseností, ktoré dopĺňajú rozhovormi s odborníkmi, najmä psychológmi. S dulou a psychologičkou Hanou Celušákovou budúcich otcov prevedú prípravou na príchod dieťaťa a pôrodom, v rozhovore so psychológom Martinom Milerom rozoberajú obdobie šestonedelia. O bezmocnosti a vyrovnávaní sa so stratou dieťaťa je rozhovor s Luciou Kubíny, párový terapeut Petr Kačena upriamuje pozornosť na starostlivosť o vzťah s partnerkou. Josef Petr z Ligy otvorených mužov hovorí o preceňovaní roly otca ako živiteľa rodiny a psychológ Ivan Vyskočil o výchove a sile slov. Terapeutka Vlaďka Bartáková otvára tému sexu, psychológ Aleš Bednařík často výbušnú tému vzťahov so starými rodičmi a širšou rodinou a Zuzana Zimová sa dotýka výchovy, emócií a vzťahovej väzby. Ako sa zmení život muža po narodení dieťaťa a čo to urobí s partnerským vzťahom? Mali by sme sa hádať so starými rodičmi, ak sa nám zdá, že príliš zasahujú do výchovy? Prečo nehovoriť svojmu dieťaťu, že je šikovné, a prečo nesplniť všetko, čo mu vidíte na očiach?

Ako si poradiť s úzkosťami či depresiami?Ako sa spamätať z rozchodu? Aký význam pre výber partnera má vzťahová väzba? Psychoterapeutka a hviezda sociálnych sietí Dr. Annie Zimmerman sa každý deň stretáva s klientmi, ktorí zápasia so životom. Sú odhodlaní urobiť nejaké zmeny, ale uviazli vo fáze otázok: Prečo sa neviem vymaniť zo zlého vzťahu? Prečo som stratila nervy? Čo sa so mnou deje? Takto sa veci majú: nič s nimi nie je v neporiadku, len si kladú nesprávne otázky. V knihe Terapia do vrecka vám Annie Zimmerman ukáže, že ak pochopíte, ako vás formujú rané zážitky a skúsenosti, dokážete postupne odhaliť aj to, čo vás v dospelosti brzdí. Či už riešite partnerské konflikty, negatívny vzťah k sebe samému, úzkosť, depresiu či akýkoľvek iný emocionálny problém, táto kniha vám umožní ponoriť sa do minulosti a začať riešiť svoje aktuálne problémy. Nie ste na to sami. Vďaka autorkiným nápadom a jednoduchým cvičeniam vám táto psychologická príručka poskytne potrebné nástroje, aby ste v živote našli viac trpezlivosti, odolnosti a radosti. Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Annie Zimmerman, PhD., je psychoterapeutka, spisovateľka a akademička. V roku 2021 si založila konto na TikToku a Instagrame (@your_pocket_therapist) a začala zverejňovať svoje postrehy z klinickej praxe. Získala množstvo nadšených fanúšikov, ktorí sa na ňu obracajú, aby im poradila vo všetkom, počnúc vzťahovou väzbou a prácou so svojím vnútorným dieťaťom až po prijatie vlastného tela.Napísali o knihe:„Vďaka múdrosti, empatii a praktickým tipom slúži kniha Annie Zimmermanovej ako zbierka nástrojov na prekonanie toxických návykov a získanie životnej radosti.“ – Women´s World Book Club„Kniha Terapia do vrecka je prvotriedna psychologická príručka, ktorá vám pomôže lepšie porozumieť sebe aj svojim vzťahom. Je pre každého, kto chce posilniť vzťah k sebe alebo prehĺbiť väzby s druhými ľuďmi.“ – Dr. Nicole LePera, spisovateľka„Terapia do vrecka je užitočný a praktický sprievodca na ceste k pochopeniu svojich emócií, zlepšenie medziľudských vzťahov a odstránenie obmedzujúcich presvedčení o sebe a o druhých.“ –  Mo Gawdat, spisovateľ 

Kto ste? Ste dáta o dátach. Ste sieťou spoločenských vzťahov. Ste mapou prepojení. Ako veľmi nás zaťažuje to, ako sa sledujeme? V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia všetci zhromažďujú digitálne informácie, no nikto nevie, ako ich triediť. Od roku 2000 bolo vytvorených a uložených viac dát ako za celé predchádzajúce dejiny ľudstva. Celkový súhrn poznania ľudstva od jeho začiatkov do roku 2003 by sa zmestil do 5 exabajtov.Americká novinárka a spisovateľka Kerry Howley prináša strhujúci príbeh spravodajskej špecialistky a whistleblowerky Reality Winnerovej, osamelej mladej ženy, ktorá ukryla štátne tajomstvá a dôverovala nesprávnym ľuďom. Po tom, ako vytlačila päť strán s utajenými informáciami, ktoré nikdy nemala vidieť, sa Reality ocitla vydaná na milosť silám, ktoré boli oveľa neľudskejšie, než si dokázala predstaviť. Autorka mapuje Winnerovej cestu z texaského vidieka do federálnej súdnej siene a odkrýva utajovaný svet, v ktorom figurujú John Walkera Lindh, Lady Gaga, Edward Snowden, záchranný pes či matka, ktorá urobí čokoľvek, aby dostala dcéru z väzenia. Kniha Pod dohľadom je fascinujúca púť zákutiami tieňového štátu, v ktorom sa všetko zaznamenáva a nič nie je sväté. Kerry Howley sa nebojí klásť otázky o tom, čo znamená žiť v modernom svete.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Kerry Howley píše články pre časopis New York a je autorkou knihy Thrown, ktorá sa dostala do výberu redakcie denníka New York Times a bola vybraná do zoznamov najlepších kníh roka v časopisoch Time, Salon, Slate a mnohých ďalších. Jej práce sa objavili v publikáciách The Paris Review, Best American Sportswriting, The New York Times Magazine a Harper's. Je štipendistkou nadácie Lannan Foundation, získala magisterský titul MFA na Iowskej univerzite, kde do začiatku spolupráce pre časopis New York pôsobila ako odborná asistentka v renomovanom kurze písania literatúry faktu. Žije v Los Angeles. Napísali o knihe:„Napínavé a strhujúce čítanie o tom, čo sa ukrýva za oponou Ameriky, ktorú nepoznáme. Kerry Howley je bystrá, vtipná, hĺbavá a neoblomná sprievodkyňa, ktorej nič neunikne. Išla by som s ňou aj na kraj sveta.“ – Melissa Febos, spisovateľka„Mimoriadne provokatívny pohľad do zákulisia tajných služieb.“ – Kirkus„Zbožňujem túto knihu, hoci neviem presne povedať, o čom je. Prekypuje druhom podivnosti, ktorý nedokážem opísať. Kerry Howley je jedna z najlepších spisovateliek literatúry faktu a táto kniha dokazuje, že je vo vrcholnej forme. Závidím jej, ako píše.“ – Chris Hayes, spisovateľ

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké nebezpečné účinky má vaše oblečenie na zdravie? Americká investigatívna novinárka Alden Wicker prináša šokujúcu knihu, v ktorej odhaľuje skutočnú cenu toxických a do značnej miery neregulovaných chemických látok, ktoré sa nachádzajú vo väčšine našich odevov. Autorka upozorňuje na etické problémy týkajúce sa pracovných podmienok v rozvojových krajinách, ako aj laxných environmentálnych noriem a v neposlednom rade poukazuje na problematiku textilného odpadu, ktorý sa hromadí v najchudobnejších krajinách. Rozpráva príbeh o neregulovaných toxických chemických látkach, ktoré sa práve teraz nachádzajú aj vo vašom šatníku, a povie vám, ako a prečo vám škodia a čo s tým môžete urobiť. Kniha Zabijaci v móde odhaľuje, ako výrobcovia odevov už viac ako 150 rokov úspešne zametajú obavy spotrebiteľov pod koberec, a ukazuje, ako syntetická móda a farbivá vyrobené z fosílnych palív úzko súvisia s nárastom autoimunitných chorôb, neplodnosti, astmy, ekzémov a ďalších ochorení. V skutočnosti existuje len slabá alebo žiadna regulácia oblečenia a textílií, ktoré každý deň nosíme – od uniforiem či rýchlej módy cez outdoorové vybavenie až po rúška, ktorých používanie sa v posledných rokoch mimoriadne rozšírilo. Alden Wicker vysvetľuje, ako sme sa sem dostali, čo je v stávke a čo všetko môžeme urobiť v boji za bezpečný a zdravý šatník pre všetkých.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Alden Wicker je oceňovaná americká novinárka, odborníčka na udržateľnú módu, zakladateľka a šéfredaktorka portálu EcoCult. Publikovala investigatívne články v časopisoch New York Times, Vogue či Wired a poskytla rozhovory médiám ako BBC, NPR, Reuters, Fortune a CBC. V roku 2021 jej udelili Cenu Americkej spoločnosti novinárov a spisovateľov za obchodné spravodajstvo a v roku 2024 získala strieborné knižné ocenenie Nautilus za investigatívnu žurnalistiku.Napísali o knihe:„Kniha Zabijaci v móde nie je len o odevoch. Ide o strhujúcu a dlho očakávanú reportáž o netestovaných a nebezpečných chemických látkach, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkom, čo kupujeme, ale aj triezvy pohľad na to, čo tieto látky spôsobujú v našom tele. Predovšetkým je to však inšpiratívna výzva vláde, aby sa zasadila o bezpečnosť v kontexte verejného zdravia.“– Elizabeth Cline, spisovateľka„Kniha na zamyslenie pre každého, kto si kupuje alebo nosí oblečenie.“– Library Journal„Fascinujúca prehliadka zákutí neviditeľného chemického sveta ukrytého v našich odevoch, a zároveň praktický sprievodca tým, čo môžeme urobiť, aby nás móda nezabila.“–  Maxine Bédat, spisovateľka

Športoví redaktori Denníka N oslovili deviatich renomovaných odborníkov na pohyb, výživu a chudnutie a spolu pripravili 100 rád, ktoré vám pomôžu schudnúť, nájsť v uponáhľaných dňoch systém alebo si jednoducho zlepšiť zdravie a kondíciu. Prečo sa netreba pozerať na váhu a radšej merať obvod pása a stehna? Prečo treba bežeckú obuv vyberať večer, prečo sa oplatí šetriť supertopánky a ktoré technológie pri športe naozaj pomáhajú? Aká je správna technika behu? Hrozí pretrénovanie aj zaneprázdneným manažérom? Prečo si dať pozor na nárazové pitie vody a čo hrozí pri vynechávaní jedál? Ako sa prinútiť pravidelne cvičiť? Ako využiť svojho autopilota a ako je možné, že návyk vytvára slobodu? Na množstvo týchto a podobných otázok v knihe odpovedá výživový špecialista Martin Čupka, silový tréner Michal Králik, atletický tréner Štefan Mereš, odborníčka na výživu Nikoleta Šimonová, tréner a pohybový špecialista pre rekreačný a výkonnostný šport Ilja Číž, kondičný tréner Marek Vojník, vedec a výživový poradca Milan Sedliak, silový a kondičný tréner Martin Trebatický a bývalý reprezentant Slovenska v atletike a kondičný tréner Leo Lendvorský.

Svet čelí ekologickým katastrofám – lesným požiarom v Kalifornii či topiacim sa ľadovcom v Arktíde a Antarktíde. Ľudia v niektorých krajinách si sneh už ani nepamätajú a iné sa stali pre horúčavu neobývateľnými. Teplo je hrozba, ktorá prerástla do klimatickej krízy. V roku 2003 zabili horúčavy v Európe viac než 72 000 ľudí a počty obetí budú v najbližších rokoch ešte narastať. Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? je desivým svedectvom, ako dramaticky sa mení svet, ktorý poznáme. Jeff Goodell prináša najnovšie vedecké poznatky popretkávané skutočnými príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami extrémnych horúčav. Venuje sa aj témam ako mestské plánovanie či klimatizácia a jej negatívne dôsledky. Jeff Goodell varuje, že horúčava je sila, ktorá presahuje všetko, čo sme doteraz poznali. Planéta nám horí pod nohami a čas sa kráti. Ak chceme prežiť, nestačí sa prispôsobiť kataklizme. Musíme začať konať. Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jeff Goodell je americký novinár a spisovateľ, ktorý sa vo svojich prácach dlhodobo venuje ekológii. Za svoje články o klimatickej politike získal niekoľko ocenení. Napísal sedem kníh o geoinžinierstve, globálnom otepľovaní a zmierňovaní klimatickej krízy. Ako novinár pôsobí v mesačníku Rolling Stone. Kniha Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? sa okamžite po vydaní zaradila medzi bestsellery a považuje sa za jeden z najlepších titulov na tému klimatických zmien. 

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Prečítajte si ukážky z knihy: Je len málo mužov, ktorým nezávislosť žien imponuje.Mnohí ľudia si v sebe od detstva nesú predstavu, že sú mizerní, zlí, nanič.Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. O autoroch: Ján Hrustič (1951) vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko-psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko- psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) Monika Kompaníková (1979) študovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Dlhodobo spolupracuje s neziskovým sektorom aj SNG. Je autorkou štyroch kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti, vrátane románu Piata loď, ktorý bol v roku 2011 ocenený cenou Anasoft litera a sfilmovaný a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N.

Majú medvede vražedné úmysly? Čo spraví čajka, keď ju vyplašíte? Ako si poradiť s premnoženými potkanmi? Asi dvesto druhov živočíchov naprieč dvesto krajinami sveta pravidelne komplikuje ľuďom život. Zabitie a usmrtenie, masová vražda, nebezpečné napadnutie. Vlámanie a krádež. Únosy tiel. Veľká lúpež slnečnicových semienok. Srny a losy neopatrne vstupujú na vozovku. Supy a čajky z neznámych príčin vandalizujú majetok. Husi znečisťujú verejné priestranstvá a hlodavce nedovolene vstupujú do súkromných obydlí. Každý z týchto sporov vyžaduje špecifické lokálne riešenie šité na mieru dotknutým druhom a dotknutým stranám. Pred sebou máte to najlepšie z dvoch rokov výskumnej práce a putovania po svete. Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu, tentoraz o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami.Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek. Fascinujúca a vtipná kniha Zločin a srsť ponúka nádej na harmonické spolužitie so zvieratami v neustále sa rozširujúcom ľudskom prostredí.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times. V roku 2022 vyšla v slovenčine jej kniha Rozdáme si to? Keď sa pária sex a veda, v ktorej sa s humorom venuje skúmaniu ľudskej sexuality.