O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.Vypočujte si ukážky z knihy Potraty:Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 1.Veľmi krátke všeobecné dejiny interrupcií, časť 2.Materstvo nanútené policajtmi, moralizátormi a bigotnými kňazmiSpolok československých lekárov v Bratislave proti socialistickým novotámMladé židovky a bezzubé frajle O autorovi: Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je bývalý spolupracovník Židovského múzea v Prahe a Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875 – 1922) (Kalligram, 2014), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a mýtus 20. storočia (Kalligram, 2005), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945) (Slovart, 2019). V roku 2022 mu v knižnej edícii Denníka N vyšla kniha Kráska a zvrhlík.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu?  Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní?  Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch?  Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu?  Ak existuje presvedčenie, ktoré spája ľavičiarov a pravičiarov, psychológov a filozofov či starovekých a moderných mysliteľov, tak je to tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vraj vo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem.  Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti. Knihu preložili Jana Trajtelová a Michal Lipták. Prečítajte si ukážku z knihy, recenziu a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ľudskosť Napísali o knihe:  "Kniha Ľudskosť ma donútila vnímať ľudstvo z novej perspektívy a prehodnotiť niektoré moje názory." Yuval Noah Harari, autor Sapiens a Homo Deus „Kniha Ľudskosť poskytuje filozofickú a dejinnú oporu našej viere v spoluprácu, láskavosť a vzájomnú dôveru, aby sme mohli budovať lepšiu spoločnosť.“ Mariana Mazzucato, autorka knihy The Value of Everything  „Táto úžasná kniha zmení spôsob, akým vidíte svet a svojich ľudských druhov. Otvára myseľ a čo je dôležitejšie, otvára srdce. Nikdy sme takéto posolstvo nepotrebovali viac, ako teraz.“ Johann Hari, autor knihy Lost Connections   O autorovi:  Rutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť; 2019) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov; 2014) sa obe podľa The New York Times stali bestsellermi a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti. Je to vzrušený a vzrušujúci text. Čitateľa môže predsa len upokojiť jeho ľudský odkaz: spomaľme a žime s mierou. Presne podľa Aristotelovho napomenutia.“ László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram. Telesná výchova je dostupná aj ako audiokniha na knihy.audio v podaní samotného autora Martina M. Šimečku a s hudbou kapely Modré hory. Vypočujte si ukážku z audioknihy.Prečítajte si rozhovor s Martinom M. Šimečkom. Prečítajte si reportáž o tom ako kniha Telesná výchova vznikala.  O autorovi: Martin M. Šimečka (1957) patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Toto je elektronická kniha - k dispozícii na stiahnutie hneď po zaplatení vo formátoch epub, pdf a mobi. Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri.Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov.Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom ZumríkomO autorovi:Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo.Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013).Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu.Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.

Kniha Medzi dobrom a zlom šachového veľmajstra a autora bestselleru Sila rozumu v bláznivej dobe prináša 16 etických dilem z bežného života, 16 situácií, s ktorými sa môže každý z nás raz stretnúť. Kniha je rozdelená do štyroch okruhov: v časti Bioetika môžete premýšľať nad interrupciou, asistovanou reprodukciou, eutanáziou a na chvíľu sa môžete stať otcom či mamou chlapca, ktorý túži, aby bol akceptovaný ako dievča. V časti Sloboda prejavu preskúmate, kde má sloboda prejavu hranice. Ktoré informácie je správne nechať voľne šíriť, a ktoré je, naopak, lepšie potlačiť v zárodku? Povedať kamarátke o nevere manžela? Ako narábať s firemným facebookovým profilom? Ísť na výstavu mŕtvych ľudských tiel či na nelegálny protest? Časť Spoločnosť sa venuje dilemám, ktoré sa menia v čase - to, čo bolo ešte nedávno bežné, dnes už neakceptujeme. Je venovaná sexuálnemu obťažovaniu, korupcii, utrpeniu zvierat aj odpúšťaniu. Zamestnali by ste napríklad bývalého spolupracovníka ŠTB? Pandémia nás postavila pred etické dilemy, ktoré sme doteraz nemuseli riiešť. Má rodina prednosť, keď ide o život? Ako udržať otca doma? Aká je cena ľudského života a kto celú túto situáciu zavinil? Každú dilemu sprevádza esej, v ktorej sa autor snaží čo najzrozumiteľnejšie a čo najčitateľnejšie zhrnúť všetky fakty a argumenty, ktoré považuje k danej téme za najpodstatnejšie. Neponúka však jasné riešenie: „Je len na vás, ako sa s týmito dilemami popasujete. Ako ich vyriešite. Budem však rád, ak sa na túto úlohu nepodujmete sami. Vezmite túto knižku do kaviarne, na pivo či – ak ste učiteľkou či učiteľom –  do školy. Spýtajte sa manžela, mamy, kamaráta alebo študentov, ako by sa k danej dileme postavili oni. Diskutujte, argumentujte. Možno sa nezhodnete, ale určite sa dobre porozprávate,“ hovorí Ján Markoš v úvode knihy. Cieľom knihy Medzi dobrom a zlom Jána Markoša  je prispieť k hľadaniu tejto blízkosti. A ešte jeden cieľ má táto kniha: zabrániť, aby hodnotové otázky boli zneužívané. Bohužiaľ, dnes etické otázky najčastejšie slúžia ako návnady či dymové clony. Keď populistický politik či iný manipulátor potrebuje odviesť pozornosť či vyhrať voľby, vytiahne niektorú z eticky kontroverzných tém, ako sú napríklad interrupcie či práva LGBT komunity, a hodí ju verejnosti ako návnadu. Diskusia o hodnotách môže však prebiehať aj inak. Nemusí byť bojom, ale môže byť hľadaním spoločného riešenia. O autorovi: Ján Markoš (*1985) je lektor kritického myslenia a šachový veľmajster. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013-2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia s názvom Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. Ján Markoš je viac než desať rokov najsilnejším slovenským šachistom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. Žije v Devínskej Novej Vsi, je ženatý, má dve deti.

Niektorí ho poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči, pre iných je renomovaným vedcom, popularizátorom zdravého životného štýlu, prednášajúcim, poradcom vrcholových športovcov. Mnohým pomohol zbaviť sa nadváhy, pochopiť, ako ich telo funguje, mnohí začali vďaka nemu zdravšie žiť. Docent Milan Sedliak je človek, ktorý sa dlhé roky venuje telu a výžive a o často nepríjemných či nezáživných témach vie rozprávať zrozumiteľne a zaujímavo. Michal Červený, športový redaktor Denníka N, s ním spravil niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete v knihe Telo v 21. storočí.Kniha je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorý sa naše telá nestihli adaptovať – a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou. Dozviete sa, ako zdravo chudnúť, ktoré doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť svoju výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku.kapitoly knihy: Pandémia obezity. Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?Aby bolo chudnutie zdravé a vydržalo. Je to jednoduché: na stratu hmotnosti spravidla stačí prijať menej energie, ako minieme. Spôsobov, ako to docieliť, je mnoho a ešte viac je tých nesprávnych.Ktorá diéta je zaručene správna? O stravovaní už toho vieme toľko, že si informácie nie vždy dokážeme správne interpretovať. Ktoré diéty zaberajú? A zaberajú vôbec nejaké?Bez pohybu to nebude ono. Aj v 21. storočí máme telá ľudí, ktorí prežili hlavne vďaka tomu, že sa hýbali. Preto je veľkým problémom, že s tým aj vďaka komfortu nášho súčasného života prestávame.Kedy majú zmysel doplnky bežnej stravy. Prvýkrát v histórii si môžeme dať na raňajky americké, na obed európske a na večeru ázijské jedlo. Jednotlivé zložky potravy môžeme prijať dokonca aj v tabletkách. Potrebujeme to vôbec a ako sa v tom množstve informácií orientovať?Stravovanie športovca. Vďaka vede presne vieme, čo naše telá potrebujú, aby efektívne trénovali. Kedy piť proteínový nápoj? Kedy stačí kofola v bufete? A prečo sú aminokyseliny nezmysel?Vyrobme si superčloveka. Veľmi dobre vieme, ako funguje ľudské telo, a prišli sme aj na spôsoby, ako zlepšiť jeho výkonnosť. Je však doping nefér len voči súperom alebo aj voči vlastnému telu? A ak dokážeme meniť vlastné gény, vieme z našich potomkov vychovať dokonalých ľudí?Denný rytmus tela. Súčasný životný štýl nás dotlačil k tomu, že nespíme toľko a v takom čase dňa, ako by sme mali. Čo to spôsobuje a ako sa s tým vyrovnať?Prečítajte si rozhovor s Milanom Sedliakom.O autoroch:Doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., (1977) je vedec, človek viacerých alma mater. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Titul docenta získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyziológia živočíchov. Dlhodobo pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a špecializuje sa predovšetkým na hormonálne a molekulárne zmeny v kostrovom svale vyvolané fyzickým zaťažením a doplnkami stravy. Vyučuje predmety výživa pre výkon a zdravie, doplnky výživy a doping v športe, pri čom aktívne spolupracuje s Antidopingovou agentúrou SR. Ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu spolupracuje alebo spolupracoval s viacerými vrcholovými športovcami. Pravidelne prednáša o problematike výživy, význame doplnkov stravy a rizikách dopingu pre Slovenský olympijský a športový výbor, rôzne športové zväzy, kluby a asociácie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a zakladajúcim členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pre niektorých je známejší ako Docent, stand up komik v zoskupení Silné reči.Michal Červený (1990) je od roku 2017 reportérom Denníka N, kde presadil premenovanie rubriky Šport na Šport a pohyb. Pochádza z Topoľčianok, v Bratislave vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V roku 2018 sa stal spoluautorom knižnej autobiografie chodca Mateja Tótha Odchýlka. O dva roky neskôr mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Pýši sa založením facebookovej skupiny Hlášky Dr. Frasiera Cranea.

Liberálna demokracia je v Británii, kontinentálnej Európe, v USA aj v ďalších krajinách pod paľbou kritiky, zatiaľ čo autoritárstvo je na vzostupe. Oceňovaná historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaum v brilantnej eseji Súmrak demokracie vysvetľuje, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu. Opisuje nových advokátov iliberalizmu a ukazuje, ako  na zmenu spoločenského poriadku využívajú konšpiračné teórie, politickú polarizáciu, sociálne médiá, ba aj nostalgiu. Despotickí lídri totiž nevládnu sami – spoliehajú sa na svojich politických spojencov, úradníkov a mediálne osobnosti, ktoré im dláždia cestu a podporujú ich vládu.(Prečítajte si ukážku z knihy.) Od autora predslovu: „Názov Applebaumovej knihy Súmrak demokracie je varovný, ale presný, lebo odráža ‚krehkosť dneška‘. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“Martin M. Šimečka, spisovateľ a komentátor Denníka N(Prečítajte si rozhovor M. M. Šimečku s autorkou o knihe.) O autorke: Anne Applebaum je historička a novinárka. Píše pre časopis Atlantic, je členkou Agora Institute a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu. Je manželkou poľského politika a spisovateľa Radosława Sikorského, žije v Poľsku a v Británii. Anne Applebaum je autorkou niekoľkých historických kníh. Za knihu Gulag: A History (2003) jej bola udelená Pulitzerova cena, za knihu Iron Curtain: The Crushing of Eastern Europe (2012) získala Cundillovu cenu. Kniha Red Famine: Stalin's War on Ukraine (2017) sa začína ukrajinskou revolúciou v roku 1917, končí sa ukrajinským hladomorom v rokoch 1932 – 1933 a odhaľuje pozadie dnešného rusko-ukrajinského konfliktu. Knihu preložil Peter Tkačenko.

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná autizmu. Prostredníctvom 18 otvorených rozhovorov otvára dvere do komplikovanej, tabuizovanej a mýtmi opradenej problematiky, ktorá sa týka tisícok slovenských rodín.  V knihe sú fotografie jedného z najlepších slovenských reportážnych fotografov Tomáša Benedikoviča. Jozef Bednár, novinár, bloger a mimoriadne angažovaný otec dospelého autistického syna Mareka, urobil rozhovory s ľuďmi, ktorí autizmom intenzívne žijú – či už ako terapeuti, rodičia, starí rodičia, alebo súrodenci, a ktorí sa rozhodli otvorene o svojich problémoch aj radostiach hovoriť. Každá rodina má svoj vlastný príbeh ohraničený jednou alebo viacerými diagnózami a každá má k diagnóze iný prístup a iné možnosti intervencie. Napriek tomu, že detí s touto poruchou pribúda (nejakú z foriem autizmu má podľa posledných výskumov jeden zo sto ľudí), koluje o nej množstvo mýtov, rodičom často chýbajú základné informácie aj inštitucionálna podpora.  Kniha nie je určená len pre rodičov, ktorí tušia, že ich dieťa je iné, ktorých dieťa už bolo diagnostikované alebo ktorí hľadajú ľudí s podobnými skúsenosťami. Je určená všetkým, ktorí chcú spoznať zblízka život rodín s akokoľvek zdravotne znevýhodneným členom. Veríme, že kniha prinesie viac empatie a pochopenia voči ľuďom, ktorí sú iní. O autoroch: Jozef Bednár (1972) je otec troch detí. Vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave, pôsobil vo viacerých médiách a PR agentúrach, aj ako vysokoškolský pedagóg. Bol hovorcom na ministerstve kultúry. Téme autizmu sa začal aktívne venovať po tom, ako bol jeho teraz už dvadsaťročnému synovi Marekovi diagnostikovaný detský autizmus. Príbeh svojej rodiny s autizmom približuje vo forme blogov a statusov na sociálnych sieťach. O živote s autizmom napísal dve knihy (Osud tak rozhodol, Ikar, 2015, Medzi kvapkami dažďa: Autizmus – svet pravdy, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2009).  Tomáš Benedikovič (1980) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii. Najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Je viacnásobným držiteľom ocenenia Slovak Press Photo a Czech Press Photo vrátane Grand Prix a jeho fotografia bola v roku 2010 uverejnená aj vo výbere najlepších fotografií magazínu Time.

Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život – detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a „spolužitie“ so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. „Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám v našich rozhovoroch zachytiť podarilo, a to že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži a neprávosti.“ Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza z textu, ktorý Miroslav Kusý napísal v roku 2018 pre Denník N a ktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný a starať sa o veci verejné. Angažovaný občan nie je a nesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním v rozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. A Miroslav Kusý bol jeden z tých, ktorí sa starali a angažovali po celý svoj život. „Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť.“ Martin M. Šimečka Miroslav Kusý (1931 – 2019)bol významný slovenský filozof, politológ a politik. V roku 1967 sa stal najmladším profesorom filozofie na Slovensku. V roku 1969 mu po vylúčení z komunistickej strany zakázali pedagogickú činnosť a vyhodili ho z univerzity. V roku 1977 podpísal Chartu 77; patril medzi jej prvých signatárov. ŠtB odvtedy šikanovala jeho aj jeho rodinu domovými prehliadkami, častými väzobnými stíhaniami či výsluchmi. V roku 1989 ho zaistili ako jedného z piatich členov tzv.  bratislavskej päťky. Desať týždňov strávil vo väzbe, mal byť odsúdený za podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989. Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom Verejnosti proti násiliu (VPN). Po Nežnej revolúcii pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, poslanec Národnej rady SR a aj ako kancelár prezidenta Václava Havla pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1991 bol rektorom Univerzity Komenského a do roku 1996 viedol Katedru politológie FF UK. Stal sa zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Unesca pre ľudské práva na Slovensku. Bol autorom či spoluautorom vyše jedenástich kníh. Pravidelne prispieval do denníka SME a Denníka N. Ľuba Lesná (1954)pred rokom 1989 pracovala ako divadelná kritička, po Nežnej revolúcii ako investigatívna novinárka a politická komentátorka, medzi iným v denníku Verejnosť, v Rádiu Slobodná Európa a v Slovenskej televízii. Napísala tri publicistické knihy o únose Michala Kováča mladšieho, syna slovenského prezidenta. Za knihu Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1998) dostala Cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2007 jej vyšla detektívka Prípad medička, inšpirovaná vraždou Ľudmily Cervanovej na konci sedemdesiatych rokov. Rozhovory s bývalou premiérku Ivetou Radičovou vyšli v roku 2013 pod názvom Krajina hrubých čiar. V roku 2017 jej vyšla zbierka štyroch noviel Tisícročná žena: Klytaimnístra, Báthoryčka, Alma Rosé a Antikvariát.  

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktorá prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. „Kniha Daniela Vraždu je chladnokrvným súpisom zla a jeho stratégie, poznanie zla je však základom obrany proti nemu.“ Martin M. Šimečka  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. O autorovi: Daniel Vražda vyštudoval slovenský jazyk a občiansku náuku. Po škole pracoval ako redaktor regionálneho denníka Smer, neskôr tri mesiace v denníku Pravda. Od júla 1998 bol redaktorom denníka SME. Absolvoval dve stáže investigatívnej žurnalistiky v Londýne a niekoľko workshopov Centre for Investigative Journalism. Reportoval z Kosova či počas  ničivej smršte a požiaru vo Vysokých Tatrách, najmä sa však dlhodobo venoval dianiu v banskobystrickom regióne. Zo SME odišiel v závere roka 2014 na protest proti vstupu finančnej skupiny Penta do vydavateľstva Petit Press, patrí medzi zakladajúcich členov redakcie Denníka N. Žije v Banskej Bystrici.

Mimoriadne úspešná kniha Juraja Čokynu je venovaná deťom, ktoré sú odpísané ešte predtým ako si prvýkrát sadnú do školskej lavice. Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? Čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na Slovensku? Kniha do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov,  ale aj štátu a prináša aj riešenia. Jej autor Juraj Čokyna nie je vedec ani dlhoročný učiteľ. Školstvo je však preňho životným poslaním a snaží sa do tejto problematiky hlboko preniknúť. Prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia, začal o svojich skúsenostiach písať blogy a nakoniec aj knihu. Vďaka jeho skúsenostiam je táto kniha plná príbehov a aj zrozumiteľných návodov – a dá sa jej veriť.Editor knihy Juraj Koník je redaktorom Denníka N. V roku 2018 získal dve Novinárske ceny za reportáž práve o Jurajovi Čokynovi. Táto reportáž bola inšpiráciou pri vzniku knihy.Denník N vydal niekoľko úspešných vzdelávacích príručiek pre stredné školy. Myslíme však aj na učiteľov, ktorí učia v tom najťažšom prostredí – v okrajových školách plných demotivovaných a pre zle nastavený školský systém vopred odpísaných detí. Preto sme vydali aj knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Táto kniha je určená všetkým frustrovaným učiteľom, ale aj tým, ktorí sa nevzdávajú, potrebujú len pomôcť dostať sa z rutiny, prekonať smútok z toho, že deti nedokázali posunúť. Môže byť dobrou pomôckou pre ľudí, ktorí majú možnosť zlepšiť zákony a systém nášho školstva.Juraj Čokyna je novinár, učiteľ a aktivista, pochádza z Vrábľov. Vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a neskôr politickú vedu na Central European University v Budapešti. Stážoval v Transparency International, pracoval ako redaktor v denníku Sme a reportér v Denníku N. Potom odišiel na východ Slovenska a cez program Teach for Slovakia učil dva roky v základnej škole v Šarišských Bohdanovciach aj deti z vylúčených komunít. Po napísaní knihy nastúpil na Inštitút vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, kde pôsobil ako analytik v oblasti inklúzie a (de)segregácie. Je spoluautorom analýzy o podmienkach v školách a zapájaní detí do vyučovania počas prvej vlny pandémie. Po konflikte s vtedajším vedením ministerstva odišiel pracovať do výroby vo fabrike vo Vrábľoch, aby skúmal situáciu ľudí patriacich k pracujúcej chudobe. Je členom občianskeho združenia Vráble si Ty, kde spoluorganizoval úspešnú kampaň ku komunálnym voľbám v roku 2022. „Prečítal som množstvo štúdií, reportov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú oveľa dlhšie ako ja a rozumejú jej, a uvedomil som si, že detí za okrajmi je oveľa viac. Zistil som však aj to, že za okrajmi nášho záujmu sú aj ľudia, ktorí vychovávajú naše deti. Učitelia by mali deťom pomáhať k lepšej budúcnosti, učiť ich dôležité veci. To sa im však nedarí a výsledky väčšiny ich žiakov sa rokmi ešte zhoršujú.“ - Juraj Čokyna„S Jurajom Čokynom sa ocitneme v prevažne rómskej škole, ale pozor, táto kniha nie je iba o Rómoch a osadách. Naše školstvo potrebuje zmenu takmer všade, po celej krajine. Slovenské deti bez rozdielu zaostávajú v matematike aj v čítaní, nerozumejú svetu prírodných vied. Ukazujú to všetky testy, ktoré nás porovnávajú s vyspelým svetom. Veľké problémy však vidno najmä tam, kde žije mnoho chudobných rodín, čo sa do veľkej miery prelína s oblasťami života slovenských Rómov – v osadách a getách.“ Juraj Koník, editor, reportér Denníka N

Sila rozumu opäť dostupná! Bestseller knižnej edície Denníka N je ďalším príspevkom Denníka N k rozvoju kritického myslenia. Kniha šachového veľmajstra Jána Markoša. Sila rozumu v bláznivej dobe ponúka na viac ako dvestopäťdesiatich stranách odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa kritického myslenia, ale aj hutný súhrn nápadov a stratégií, ako ho využívať v každodennom živote. Akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama? Nakoľko sa slovník Zomri odlišuje od slovníka Mariana Kotlebu? Čo je deepfake? Ako rozoznať logicky chybný argument?Vďaka množstvu ukážok, statusov a príkladov zo súčasnej slovenskej spoločnosti môže byť praktickou pomôckou pri jeho výučbe. Ján Markoš je vzdelaním filozof a teológ a profesiou šachový veľmajster. Jeho široký záber a schopnosť ísť do hĺbky umožňuje v knihe podnetné exkurzy do oblastí vedy, náboženstva aj umenia.Vypočujte si ukážky z knihy: Tri vyprázdnené slová, Mimo pravdy a lži (O vyjadreniach, ktoré nie sú výrokmi), Výroba klamstiev: Lacno a na mieru, Racionalita má monopol na pravdu, Kotvenie (Anchoring) O autorovi:Ján Markoš (*1985)Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe s podtitulom Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy a v roku 2025 kniha Svetlá v hmle s podtitulom Eseje o nádeji pre Slovensko.  Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. „O kritickom myslení sa dá písať veľa (až priveľa), a predsa sa človek nedozvie nič nové. A potom príde Jano Markoš, pozbiera kamienky roztrúsených postrehov a informácií, pridánové, pospája ich do mozaiky, poprepája novými súvislosťami a vzájomnými koreláciami, až dostaneme obraz sveta, z ktorého mrazí. Myslela som si, že kniha je hlavne pre tých, čo nerozumejú, čo ľahko naletia konšpiráciám a klamstvám, pre „tých druhých“. Ale bol to hlúpy omyl – kniha je mimoriadne dôležitá pre všetkých, pre nás, pretože my sme (aj) tí druhí. Naučí mnohé, na začiatok najmä to, že sa musíme naučiť myslieť pomaly. Myslenie je ťažké, komplikované, namáhavé. Myslene bolí. Nemyslenie bolí tiež. Ostatných. Tak čítajte a myslite.“Eva Kováčechová, právnička „Je veľmi dôležité, že v osobnom rozvoji sa presúva pozornosť z vedomostí a zo zručností na cibrenie myslenia samotného. Považujem rozvoj kritického myslenia za kľúčový prvok tohto trendu a veľmi oceňujem, že aj na Slovensku k téme vychádza takáto kvalitná kniha.“ Martin Burgr, Akadémia kritického myslenia „Niektoré knihy stačí len prelistovať, iné aj prečítať, ale sú aj také, ktoré treba poriadne prežuť a stráviť. Sila rozumu v bláznivej dobe je presne tou knihou, nad ktorou sa oplatí stráviť čas, lebo v nej na jednom mieste nájdete to, čo by ste inak museli prácne dolovať z mnohých zdrojov. Ján Markoš napísal knihu, ktorá si zaslúži, aby ste si ju poriadne vychutnali, lebo v dnešnej bláznivej dobe padne každému na úžitok.“Marián Leško, komentátor

Toto je elektronická kniha - k dispozícii na stiahnutie hneď po zaplatení vo formátoch epub, pdf a mobi. Papierové vydanie nájdete tu Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale ajdávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách. Prečítajte si viac: Prezidenta si nevyberáme podľa toho, čo môže naozaj spraviť, vyberáme si kráľa alebo kráľovnú  Vydali sme aj Rozhádzaná republika: 25 rokov slovenského ústavného neporiadku

Redaktorka Denníka N Veronika Prušová podrobne mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti a prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Kniha umožní čitateľovi pochopiť, čo Harabin znamenal pre slovenskú justíciu, ale aj to, čo možno čakať od jeho budúceho pôsobenia v politike. Text sprevádzajú komentáre Mariána LeškaVypočujte si ukážky z knihy: Komentár Mariána Leška: Homo mečiarensis sa vraciaZo sudcu prezidentský kandidátRodák spod TatierNezlomný od roduZlý človek O autorke:  Veronika Prušová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdia pracovala v agentúre SITA v domácej redakcii. V denníku SME bola od septembra 2006 do konca októbra 2014, kedy časť redakcie odišla pre vstup Penty a založila Denník N. Venuje sa predovšetkým súdnictvu.