Veronika Folentová sa už roky ako novinárka venuje zdraviu a zdravotníctvu. Pri práci na svojej prvej knihe s názvom Ako byť šťastný? si uvedomila, ako veľmi náš celkový pocit zo života ovplyvňuje zdravie a fyzická kondícia. A že niekedy naše zdravotné problémy vyriešia aj malé zmeny v jedálničku či pri sedení. Preto sa desiatich popredných slovenských odborníkov a odborníčok spýtala, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac aktívnych rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov. So svojimi respondentkami a respondentmi sa rozprávala o tom, ako predísť najčastejším ochoreniam, ktoré trápia slovenských pacientov, o ich príznakoch, prevencii a liečbe. Ako sa starať o srdce, oči či pľúca? Ako predísť civilizačným ochoreniam? Čo je zdravý spánok a prečo je dôležitý? Čo robiť, aby sme znížili riziko rakoviny? A ako sa správne hýbať? V knihe nájdete rozhovory: - s kardiológom Robertom Hatalom o srdci - s pneumologičkou Katarínou Dostálovou o pľúcach - s oftalmologičkou Veronikou Kurilovou o starostlivosti o oči - s gastroenterológom Ladislavom Kuželom o strave - s trénerom Petrom Patákom o pohybe - s imunologičkou Jaroslavou Orosovou o imunite - s psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o duševnom zdraví - s neurogenetikom Tomášom Eichlerom o spánku - s urológom Jánom Švihrom o prostate a penise - s gynekologičkou Zuzanou Kosibovou o vagíne a prsiach Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 dostala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. V roku 2022 vyšla v knižnej edícii Denníka N kniha Ako byť šťastný?, na ktorej spolupracovala s Vitaliou Bellou.

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Bolo to dávno, no akoby sa to stalo včera: spadol Berlínsky múr a zrútili sa Dvojičky. Deväťdesiate roky boli silne medializované a asertívne sebavedomé, ale nie skreslené a deformované internetom a sociálnymi sieťami. Ich trajektóriu dokážeme presne odsledovať.Po väčšinu desaťročia bol Seinfeld najpopulárnejším a najvplyvnejším hraným televíznym seriálom. Zmenil jazyk, posunul cit pre komédiu a takmer každá náhodná epizóda mala viac divákov než finále Hry o tróny v roku 2019. Ak ste však epizódu Seinfelda zmeškali, mali ste prosto smolu. Mnohé polarizujúce témy, ktoré dominujú v súčasných rozpravách, boli už v hre, no vnímali sa skôr ako experimenty v akademických kruhoch. Stále existovali jadrové zbrane, ale nechystala sa žiadna jadrová vojna. Internet prichádzal, aj keď neochotne.V súčasnosti deväťdesiate roky dvadsiateho storočia pôsobia ako obdobie, keď sa celý svet zbláznil, ale nie až natoľko, aby sa to nedalo zvládnuť alebo napraviť. Chuck Klosterman prináša panoramatický pohľad na koniec dvadsiateho storočia a zároveň koniec čias, keď sme ešte ovládali technológie my a nie ony nás. V knihe Deväťdesiate roky opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality. Analyzuje politické škandály, napríklad Clintonovu aféru s Monicou Lewinskou či predvolebnú kampaň Rossa Perota, no neopomína ani masaker na strednej škole v Columbine či proces s O. J. Simpsonom. Kniha Deväťdesiate roky je nostalgickou prehliadkou dekády, ktorá sa odohrala dávno – hoci nie až tak dávno, ako sa nám môže zdať.Knihu preložila Erika Mazuchová.Prečítaje si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chuck Klosterman (1972) je americký novinár a spisovateľ. Pôsobil v časopisoch Esquire, New York Times Magazine či Washington Post. Venuje sa predovšetkým písaniu o populárnej kultúre a športe. Je autorom dvanástich kníh. Jeho posledný titul Deväťdesiate roky sa okamžite zaradil medzi bestsellery. S manželkou a dvomi deťmi žije v Portlande v štáte Oregon, USA. Napísali o knihe:„V knihe Deväťdesiate roky Klosterman s osobitým humorom skúma sociálnu, politickú a kultúrnu históriu tejto dekády. Je to fascinujúci výlet do minulosti.“ - Time„Úžasne zrešeršovaná, pútavo napísaná a veľmi vtipná kniha, v ktorej nadaný autor prehodnocuje význam tohto nedoceneného desaťročia.“ - Booklist„Zábavná prechádzka posledným desaťročím dvadsiateho storočia! Klosterman vdýchol deväťdesiatym rokom nový život. Prináša veľkolepú panorámu, ktorá je vtipná a zároveň poučná.“ - Kirkus

Kvalitný plastový pohár od austrálskeho výrobcu KeepCup vhodný na kávu, čaj, vodu, džús, alkoholické nápoje v primeranom množstve, skrátka, bude to váš pohár, môžete si doň naliať, čokoľvek chcete.Na rozdiel od lacných plastových pohárov s vrchnákmi, ktoré sú akože do auta alebo do ruky, ale potom vás oblejú, vás tento neobleje.Pri každom opakovanom použití zachránite svet od jedného neekologického jednorazového pohára.Štýlový červený prstenec s logom Denníka N je možné dať dolu, ak to situácia vyžaduje (napr. v meste je práve protest proti čipizácii) alebo sa ním, naopak, pochváliť tam, kde vám prinesie rešpekt (napr. kaviareň, knižnica, festival, šachový turnaj).Pohár môžete umývať v umývačke riadu, vo vrchnom koši.Objem 340 ml, výška 130 mm, priemer 90 mm. Materiál: polypropylén #5, LDPE, TPU, silikón. BPA free, vnútorná ryska, možnosť rozložiť na 4 diely, barista friendlyAk preferujete sklo pred plastom, máme aj menšiu sklenenú verziu.

Oscar je milý, plachý a trochu grambľavý mladík s nadváhou a láskou k fantastike, ktorý žije v New Jersey so staromódnou matkou a rebelujúcou sestrou, potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Nie je to však v jeho rukách, pretože jeho rodinu už po niekoľko generácií prenasleduje prastará kliatba fukú, ktorá rodinu sužuje rôznymi pohromami, nehodami, tragickými udalosťami a hlavne nešťastnými láskami. Oscar túži po prvom bozku, no zdá sa, že je ďalšou obeťou rodinného prekliatia. Rozhodne sa preto skoncovať s fukú, pretože v mene lásky treba riskovať naozaj všetko. Román Krátky neobyčajný život Oscara Waa je trpkoúsmevný multigeneračný príbeh dominikánskych prisťahovalcov na pozadí diktátorského režimu, ktorí sa v Amerike snažia zbaviť rodinnej kliatby, no rovnako sa dá povedať, že ide o tragickú a nesentimentálnu milostnú epizódu (lebo, kámo, fukú vždy zvíťazí), lekcie z dejín Dominikánskej republiky aj španielskeho pouličného slangu. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch na akademickej aj čitateľskej scéne a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru v roku 2008. Strhujúci a drsný, ale aj dojemný príbeh osamelého Oscara a jeho rodiny dodnes patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v hispánskej literatúre.Knihu preložil Milan Kopecký. Prečítajte si ukážku z knihy.Junot Díaz Junot Díaz je dominikánsko-americký spisovateľ, ktorý pracuje ako profesor kreatívneho písania na Massachusetts Institute of Technology a ako literárny editor v časopise Boston review. Debutoval zbierkou poviedok Drown, no až román Krátky neobyčajný život Oscara Waa mu priniesol úspech a uznanie a v roku 2008 zaň získal Pulitzerovu cenu.Napísali o knihe:„Mimoriadne živá kniha, priam adrenalínová jazda. Vďaka nej sa Díaz etabloval v literárnom svete ako jeden z najvýraznejších a najzaujímavejších hlasov súčasnej beletrie.“ - Michiko Kakutani, New York Times„Díazov román je pekelne dobrá kniha, hoci sa nedá zaradiť do žiadnej kategórie. Sčasti dominikánska, sčasti americká, no jej centrom nie je imigrácia, skôr život v diaspóre, kde sa drámy jednej rodiny prepletajú s temnou históriou. A v neposlednom rade ide o milostný román. Spôsob, akým sa Díaz hrá so slovami, je ohromujúci. No je to práve neha, lojalita a melanchólia, ktoré vám napokon zlomia srdce. Neobyčajný literárny počin.“ - Los Angeles Times„Len málo kníh je prudko horľavých, no dlho očakávaný debut Junota Díaza vám vpáli rovno do srdca a urobí v ňom dieru. V románe sa mieša skutočný svet s magickým realizmom, popretkávaný klasickými fantasy príbehmi.“ - USA Today

Je 23. december 1971 a predpoveď počasia v Chicagu hlási snehové zrážky. Russ Hildebrandt, pastor prvej reformovanej cirkvi, stojí na pokraji konca manželstva, ktoré sa preňho stalo bremenom, až kým mu manželka Marion nezasadí dobre mierený úder vlastnými tajomstvami. Ich najstarší syn Clem sa vracia z vysokej školy a od svojej osudovej lásky. Niekdajší pacifizmus uňho nahradil morálny absolutizmus po tom, ako sa otec stal v jeho očiach slabochom. Clemova sestra Becky, kapitánka roztlieskavačiek, sa snaží vymaniť z obrazu kráľovnej strednej školy a prechádza duchovnou obrodou, kým ich mladší brat Perry, ktorý užíva aj predáva drogy, sa rozhodne stať lepším človekom. Každý člen rodiny Hildebrandtovcov sa vlastným spôsobom vyrovnáva s vierou v Boha a snaží sa nájsť svoju životnú cestu, čo si vzájomne nesmierne komplikujú. Romány Jonathana Franzena oceňujú čitatelia aj kritici, pretože sú mnohovrstevné, no pútavé a plné živých postáv, ku ktorým si rýchlo vytvoríte vzťah. Franzen má mimoriadny pozorovací talent a schopnosť spájať malé príbehy bežných amerických rodín s veľkými historickými a spoločenskými udalosťami. Podobne ako jeho predošlé romány, aj Križovatky sú rodinnou ságou a príbehom dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Jonathan Franzen je americký spisovateľ a esejista. Patrí k najoceňovanejším autorom súčasnej americkej literatúry a k predstaviteľom takzvaného veľkého amerického románu. V roku 2001 získal prestížne ocenenie National Book Award za román The Corrections a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Aj jeho ďalšie romány Freedom a Purity sa dočkali uznania od čitateľskej obce, ale aj literárnej kritiky. Román Križovatky je prvou časťou zamýšľanej voľnej trilógie. Napísali o knihe: „Majstrovské dielo literárneho génia. Križovatky sú rozsiahlym, brilantným a pútavým románom s množstvom zásadných myšlienok a výstredných postáv. Ide asi o najlepší Franzenov román.“ - The Chicago Review of Books „Fantastické! Franzen vytvára postavy, ktoré sú priam neuveriteľne autentické. Koniec koncov, čo iné sa dá od takého veľkého románopisca čakať?“ - Slate „Franzen sa na literárnu scénu vracia s rozsiahlou a majstrovsky zvládnutou štúdiou meniacej sa spoločensko-kultúrnej klímy z obdobia raných sedemdesiatych rokov v Amerike. Prostredníctvom napínavej dynamiky v medziľudských vzťahoch autor ukazuje pozoruhodnú schopnosť budovať napätie. Neodolateľná kniha.“ - Publishers Weekly