Obchod — Denník N

Shooty: Dimenzie vzdelávania (2.9.2021)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho. Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.

Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Ja a My. Príde sociológ k psychiatrovi a hovorí…

Ja a My. Príde sociológ k psychiatrovi a hovorí…

Fedor Gál – Peter Pöthe

Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY.  Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY? ***Mám malých klientov, ktorí majú vybrané miesto, odkiaľ skočia, aby to bolo naozaj rýchle. Žijem s tým a niekedy mi vlasy dupkom vstávajú. V takýchto prípadoch sa smrti bojím, cítim, že za ňu nesiem akúsi zodpovednosť, jednoducho to tvorí veľkú časť emočnej záťaže, ktorú prežívam v práci. — PP —Dôležité je, tak ako sa hovorí v jednom zen-budhistickom poučnom príbehu, že hľadanie vlastného ja ani nemusí byť priveľmi sofistikované. Môže byť aj jednoduché. Môžeme sa ho pokúšať nájsť v pravidelne sa opakujúcich úkonoch každodenného života. V tom, že ich vykonávame NAOZAJ. Keď jem, tak jem naozaj. Keď pijem, tak pijem naozaj. Keď upratujem, tak upratujem naozaj. — FG —V pätnástich-šestnástich rokoch som si povedal, že kašlem na to, či sa dostanem alebo nedostanem do pekla. To bolo vyslobodenie. — PP —Prvé bitky. Tvrdé bitky. Dostal som na hubu. Začal som boxovať, aby som už druhýkrát na hubu nedostal. Baby. Zlín bol ženské mesto. Boli tam ženské fabriky, tam bolo šesť žien na jedného chlapa. Nebolo možné sa tejto téme nijako vyhnúť. — FG —  *** — Fedor Gál (1945) —Narodil sa v koncentračnom tábore Terezín, vyštudoval chemickú priemyslovku v Gottwaldove (dnes Zlín) a diaľkovo aj Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave. Je kandidátom sociologických vied, doktorom ekonomických vied a docentom sociológie na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval ako robotník, zmenový majster a technológ v chemických fabrikách, neskôr ako spoločenský vedec. Počas revolúcie v novembri 1989 sa stal jedným z jej lídrov a neskôr aj predsedom Verejnosti proti násiliu. Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal televíziu Nova, firmu na mobilné technológie, vlastnil knižné vydavateľstvo G plus G a literárnu kaviareň, založil viaceré nadácie. Je autorom množstva kníh a stoviek článkov. Nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov a stál pri zrode Vrba-Wetzler memoriálu. Od roku 2022 v roli rozprávača koncertuje s kapelou Drť. Je ženatý, s manželkou Irenou, autorkou kníh pre deti, majú synov Róberta, ktorý je spisovateľ, a Branislava, ktorý je diplomat, vnučku Sofinku a vnuka Samka.— Peter Pöthe (1968) — Pochádza z Rimavskej Soboty. Po promóciách zo všeobecného lekárstva na Karlovej univerzite sa kvalifikoval ako detský psychiater a psychoanalytický detský psychoterapeut. V roku 1995 spoluzaložil centrum pre ohrozené deti Linka bezpečí a v roku 2015 s manželkou Martinou založil Institut psychoterapie dětí a rodičů (IPDAR). Od konca deväťdesiatych rokov pracuje v súkromnej praxi v Prahe, prednáša na konferenciách, učí na vlastných kurzoch detskej psychoterapie v Čechách a na Slovensku. Napísal a publikoval desiatky odborných a vedecko-populárnych článkov, päť monografií, ktoré sa stali odbornými bestsellermi a sú súčasťou vysokoškolských kurikúl. Angažuje sa v dobrovoľnej pomoci detským utečencom v Grécku a na Balkáne. Žije v Prahe a čiastočne v Žiline so svojou snúbenicou Martinou. Má dve vlastné a štyri získané deti.Prečítajte si ukážku z knihy.

12,90 €
Do košíka
Kronika jedné hladovky

Kronika jedné hladovky

Oleh Sencov

Kronika jedné hladovky vznikla v ruskom väzení, tajne a počas polročnej hladovky. Jej autorom je ukrajinský režisér Oleh Sencov, ktorý bol falošne obvinený, mučený a nespravodlivo odsúdený na 20 rokov. Filmový režisér Oleh Sencov je jedným z odporcov okupácie Krymu, proti ktorým Rusko tvrdo zakročilo. Vo vykonštruovanom procese ho obvinili z terorizmu, zobrali mu ukrajinský pas, mučením ho nútili k priznaniu a nakoniec ho poslali na 20 rokov do ruského väzenia. Sencov sa vo väzení rozhodol držať hladovku, ktorá trvala 145 dní a počas nej si tajne písal denník. Požadoval prepustenie všetkých ukrajinských politických väzňov a jeho hladovka zburcovala svet. Na slobodu sa dostal v rámci výmeny ruských a ukrajinských zajatcov a denník sa mu podarilo prepašovať von.Preložil Libor Dvořák.O autorovi:Oleh Sencov (1976) je ukrajinský filmový scenárista a režisér ruskej národnosti narodený na Kryme a taktiež občiansky aktivista. V roku 2018 získal Sacharovu cenu za slobodu myslenia. Je autorom niekoľkých kníh, krátkometrážnych filmov a celovečerného filmu Hráč. „Tato kniha nevznikla v pokoji s ústředním topením, kdy invenci podněcuje lahvinka vína a chyby za autora opravuje počítačový korektor. Napsal ji člověk, který měl hlad a asi i strach. Bylo mu úzko a myslel si, že brzy umře. Nechtělo se mu, ale nemohl jinak. Jinou možnost vzdorovat ruské agresi neměl.Svůj deník si Sencov začal tajně psát třetí den poté, co začal v lágru držet hladovku. Každý den prohledávali jeho celu, zápisky ale nikdy nenašli. Nakonec je dokázal propašovat ven. Vznikla z nich kniha nesmírně cenná nejen jako literární počin, který si přečtete a založíte do knihovny, ale jako očité svědectví. Je to velké vítězství nad ruskou vězeňskou mašinerií, říká dnes Sencov. I díky tomu si teď můžeme přečíst příběh člověka, který se vzepřel systému.“Petra Procházková, novinárka

12,90 €
Do košíka
Telesná výchova

Telesná výchova

Milan Šimečka

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti. Je to vzrušený a vzrušujúci text. Čitateľa môže predsa len upokojiť jeho ľudský odkaz: spomaľme a žime s mierou. Presne podľa Aristotelovho napomenutia.“ László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram. Telesná výchova je dostupná aj ako audiokniha na knihy.audio v podaní samotného autora Martina M. Šimečku a s hudbou kapely Modré hory. Vypočujte si ukážku z audioknihy.Prečítajte si rozhovor s Martinom M. Šimečkom. Prečítajte si reportáž o tom ako kniha Telesná výchova vznikala.  O autorovi: Martin M. Šimečka (1957) patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

11,90 €
Do košíka
Terenova písanka

Terenova písanka

Laco Teren

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života – hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Rozhodli sme sa vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži maliarovej veľkej retrospektívy v SNG.  „Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané,“ vraví Laco Teren. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s  konkrétnym obrazom. Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú aj reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Z každej grafiky vydávame 6 motívov a 100 signovaných a číslovaných výtlačkov.  

14,90 €
Do košíka
Hrnček Ukrajinský farmár našiel ďalší tank

Hrnček Ukrajinský farmár našiel ďalší tank

Ukrajinskí farmári sa stali v roku 2022 symbolom ukrajinského odporu voči okupantom. Tento hrnček vyrobený na Ukrajine vám ich nielen pripomenie, ale najmä jeho kúpou pomôžete tým Ukrajincom, ktorí dnes pomoc najviac potrebujú.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - hrnček je navrhnutý aj vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Hrnček je originálnym produktom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi.O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru išla na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. 

19,95 €
Do košíka
Utópia pre realistov: Ako vytvoriť ideálny svet

Utópia pre realistov: Ako vytvoriť ideálny svet

Rutger Bregman

Univerzálny základný príjem. Pätnásťhodinový pracovný týždeň. Otvorené hranice. Neznie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda? Jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet.Celý deň trávime v práci, ktorú často neznášame, potom ideme nakúpiť veci, ktoré nepotrebujeme. Holandský historik Rutger Bregman nám pripomína, že takto to nemusí byť – a na niektorých miestach ani nie je. Keď mal Rutger Bregman v roku 2014 príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED, zdalo sa, že je príliš radikálny. Stačilo však, aby tento príspevok dosiahol štvrť milióna pozretí, a vedúci svetoví ekonómovia a vládni predstavitelia po celom svete začali o tejto téme seriózne uvažovať. Toto je však len jedna z utopických myšlienok, ktoré môžeme, ako ukazuje Bregman, realizovať už dnes.Každý významný míľnik civilizácie – od ukončenia otroctva až k počiatkom demokracie – sa považoval za utopickú fantáziu. Bregmanova kniha znepokojuje a zároveň inšpiruje. Ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou a zavedenie pätnásťhodinového pracovného týždňa, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí a nerozumní, naozaj môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné – to je jediný spôsob, ako budovať ideálny svet. Utópia pre realistov je jednou zo vzácnych kníh, ktoré vás prekvapia a spochybnia vaše presvedčenia o tom, čo je nemožné. Od kanadského mesta, ktoré celkom skoncovalo s chudobou, až po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín, v ktorom opúšťa tradičné delenie na pravicu a ľavicu, a hlása myšlienky, na ktoré nadišiel ten správny čas.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Utópia pre realistovRutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov) označili The New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.Napísali o knihe:"Politicky oveľa radikálnejší Malcolm Gladwell." The New York Times„Vynikajúce čítanie plné pútavo vyrozprávaných príbehov a detailov, o ktorých som netušil.“ Tim Harford, hlavný komentátor Financial Times„Brilantná, zrozumiteľná, vskutku poučná a veľmi dobre sa číta. Povinné čítanie pre každého, koho trápia krivdy súčasnej spoločnosti a túži prispieť k ich náprave.“Zygmunt Bauman, jeden z najvýznamnejších svetových sociológov  „Odvážna výzva k utopickému mysleniu a svetu bez práce – k niečomu, čo je v dobe porazenectva a nedostatku ambícií potrebné viac než kedykoľvek predtým. Vrelo odporúčam!“ Nick Srnicek, spoluautor knihy Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work 

14,90 €
Do košíka
Cesta Rusů k válce

Cesta Rusů k válce

Petra Procházková

Má dnes ešte zmysel hovoriť s Rusmi?Kniha rozhovorov Petry Procházkovej s Rusmi – s tými v Rusku, ktorí poznajú Rusov a vedia, čo si myslia; s tými, ktorí svojmu vodcovi stále bezhranične veria; aj s tými, ktorí pred Putinovým režimom utiekli zo zeme, ale môžu nám podať pomocnú ruku v snahe pochopiť, kto za súčasnú situáciu môže a prečo sa Rusi vrátili na cestu vojny so Západom. O autorke:Česká novinárka, vyštudovala Fakultu žurnalistiky Univerzity Karlovej, potom nastúpila do časopisu Kvety. Od roku 1989 pracovala v Ľudových novinách, v roku 1992 odišla ako zahraničná spravodajkyňa pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu do Moskvy. Okrem toho prinášala reportáže z Východného Timoru, Sudánu, Hongkongu, Turecka, Filipín a ďalších krajín. Po takmer desiatich rokoch bola z Ruska vyhostená. Po útoku na Spojené štáty americké 11. septembra 2001 odcestovala do Afganistanu, kde pracovala do roku 2006. V roku 2018 odišla z Ľudových novín a odvtedy píše pre Deník N. Špecializuje sa na krízovú žurnalistiku, v poslednej dobe sa venuje predovšetkým rusko-ukrajinskému konfliktu. Je autorkou niekoľkých kníh, o.i. novely Frišta alebo knihy rozhovorov o čečenskej vojne Aluminiová kráľovná.„Aj hlasy ideológov Putinovho režimu musíme poznať, aby sme aspoň trochu porozumeli koreňom zla, ktoré Moskva smrtonosne šíri. Bez tohto náhľadu budeme len zúfalo a márne lomiť rukami. Máme ich starostlivo počúvať, čo neznamená im načúvať.“Martin Dorazín, novinár, spravodajca ČRo na Ukrajine„Kedy ich nepočúvať? Keď mi chcú robiť dieru do hlavy pyšnými radami a vnucovať svoje názory. Hoci aj v tomto prípade to na pol ucha môže byť zábavné, navyše kúzlo nechceného a absurdita sú často zdrojom presných postrehov.“Jaroslav Veis, publicista a spisovateľ

15,90 €
Do košíka
Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Eva-Maria Schnurr (zost.)

Stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich. Kresťanstvo vzniklo ako židovská sekta a uprostred sveta antických bohov nezadržateľne rástlo: pôvodne na štátny kult starého Ríma, neskôr na najrozšírenejšiu konfesiu na svete. Čo bolo na kresťanstve po celé tie storočia také príťažlivé? Ako sa mu napriek všetkým tým bojom proti kacírom a štiepeniam podarilo udržať jadro svojho učenia o spasení? A prečo sa kresťanstvo stalo jedným z hlavných faktorov európskej identity?Historická identita Európy je spätá s kresťanstvom, ktoré výrazne ovplyvnilo jej myslenie, hodnoty a kultúru. Táto kniha ponúka rôzne pohľady na viac než dvetisíc rokov trvajúce dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet. Jej ambíciou je pochopiť vznik a rozvoj kresťanstva v kontexte historických procesov, politických a mocenských pohybov v minulosti, ako aj cez individuálne príbehy a subjektívnu reflexiu kresťanskej viery. Publikácia zároveň prekračuje historické rámce smerom k súčasnosti. Okrem iného si všíma pozíciu kresťanského náboženstva v aktuálnom spoločenskom dianí, a to aj v širších geopolitických súvislostiach. Autori nemeckého magazínu Der Spiegel, cirkevní historici a teológovia dokázali dve tisícročia vzostupu, reforiem, ale aj tápaní a slepých chodníčkov zhutniť do knihy zrozumiteľnej každému.Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a recenziu.Vypočujte si ukážku z knihy Kresťanstvo Eva-Maria Schnurr (1974) je redaktorkou magazínu Der Spiegel, od roku 2017 zodpovedá za knižnú edíciu Dejiny. Po ukončení doktorandského štúdia histórie písala napríklad pre týždenníky Die Zeit a Stern. Je editorkou viacerých kníh, medzi inými Englands Krone (Anglická koruna, 2014), Das Christentum (Kresťanstvo, 2018) a Als Deutschland sich erfand (Keď sa vymýšľalo Nemecko, 2019).

13,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková

Nečakajte odporúčania na zázračnú diétu. Spector chce navnadiť čitateľov a čitateľky k tomu, aby s jedlom experimentovali a zistili, čo im robí dobre.

Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

Tim Spector
Za volantom
Tomáš Bella
Tomáš Bella

Slovenské debaty o cyklopruhoch, MHD či povolenej rýchlosti by boli o 90 % kratšie, keby si každý diskutujúci najskôr prečítal túto knihu. Skvelá zbierka príbehov o tom, mať lepšiu dopravu a lepšie mestá.

Za volantom

Tom Vanderbilt
Láskavé bohyne
Marek Chorvatovič
Marek Chorvatovič
Pocítite hnus a zdesenie, ale taká je Hitlerova vojna aj holokaust. Hlavný hrdina dôstojník Aue je organizátor vraždenia Židov v službách nemeckého štátu. Muž prenikavého intelektu, neexistujúcej morálky a zvrhlých chutí prechádza ... (viac)

Láskavé bohyne

Jonathan Littell
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400