Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Je 23. december 1971 a predpoveď počasia v Chicagu hlási snehové zrážky. Russ Hildebrandt, pastor prvej reformovanej cirkvi, stojí na pokraji konca manželstva, ktoré sa preňho stalo bremenom, až kým mu manželka Marion nezasadí dobre mierený úder vlastnými tajomstvami. Ich najstarší syn Clem sa vracia z vysokej školy a od svojej osudovej lásky. Niekdajší pacifizmus uňho nahradil morálny absolutizmus po tom, ako sa otec stal v jeho očiach slabochom. Clemova sestra Becky, kapitánka roztlieskavačiek, sa snaží vymaniť z obrazu kráľovnej strednej školy a prechádza duchovnou obrodou, kým ich mladší brat Perry, ktorý užíva aj predáva drogy, sa rozhodne stať lepším človekom. Každý člen rodiny Hildebrandtovcov sa vlastným spôsobom vyrovnáva s vierou v Boha a snaží sa nájsť svoju životnú cestu, čo si vzájomne nesmierne komplikujú. Romány Jonathana Franzena oceňujú čitatelia aj kritici, pretože sú mnohovrstevné, no pútavé a plné živých postáv, ku ktorým si rýchlo vytvoríte vzťah. Franzen má mimoriadny pozorovací talent a schopnosť spájať malé príbehy bežných amerických rodín s veľkými historickými a spoločenskými udalosťami. Podobne ako jeho predošlé romány, aj Križovatky sú rodinnou ságou a príbehom dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Jonathan Franzen je americký spisovateľ a esejista. Patrí k najoceňovanejším autorom súčasnej americkej literatúry a k predstaviteľom takzvaného veľkého amerického románu. V roku 2001 získal prestížne ocenenie National Book Award za román The Corrections a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Aj jeho ďalšie romány Freedom a Purity sa dočkali uznania od čitateľskej obce, ale aj literárnej kritiky. Román Križovatky je prvou časťou zamýšľanej voľnej trilógie. Napísali o knihe: „Majstrovské dielo literárneho génia. Križovatky sú rozsiahlym, brilantným a pútavým románom s množstvom zásadných myšlienok a výstredných postáv. Ide asi o najlepší Franzenov román.“ - The Chicago Review of Books „Fantastické! Franzen vytvára postavy, ktoré sú priam neuveriteľne autentické. Koniec koncov, čo iné sa dá od takého veľkého románopisca čakať?“ - Slate „Franzen sa na literárnu scénu vracia s rozsiahlou a majstrovsky zvládnutou štúdiou meniacej sa spoločensko-kultúrnej klímy z obdobia raných sedemdesiatych rokov v Amerike. Prostredníctvom napínavej dynamiky v medziľudských vzťahoch autor ukazuje pozoruhodnú schopnosť budovať napätie. Neodolateľná kniha.“ - Publishers Weekly

Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval. Prečítajte si ukážku z knihyDušan Mikušovič (35)Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, po škole sa zamestnal ako copywriter v reklamnej agentúre Wiktor Leo Burnett. Od roku 2013 do konca roka 2014 pracoval ako redaktor denníka SME, od začiatku roka 2015 pôsobí ako reportér Denníka N. Získal tri Novinárske ceny, okrem toho ho porota súťaže ocenila dvomi čestnýmu uznaniami, naposledy za príbeh radikalizácie slovenského moslimského konvertitu, ktorý napísal v roku 2019. V Denníku N sa venuje najmä politike a domácemu spravodajstvu. 

A Napunk bookazine második, nyári számának témája a megküzdési stratégiák.A csaknem 200 oldalas kiadvány exkluzív interjúkat közöl olyan személyiségekkel, akik inspirációt jelenthetnek számunkra a válságokkal való szembenézéskor. Megszólal a lapszámban Beton.Hofi rapper, Rakonczay Gábor extrém sportoló, Bódis Kriszta aktivista vagy Bukovszky Orsolya színművész is. Olvashatunk pszichológusi útmutatót a válságokkal való megküzdésről, de nyári utazási tippeket is különleges dél-szlovákiai úticélokról. A bookazine cseh és szlovák testvérlapjaink cikkeiből is közöl egy különleges válogatást a megküzdési stratégiák tárgykörében. A Napunk színes nyári bookazine-ját mindenkinek ajánljuk, aki egyszerre vágyik könnyed nyári tartalomra és elgondolkodtató, minőségi olvasmányra.Témou druhého, letného čísla Napunk bookazine je zvládanie kríz.Takmer 200-stranová publikácia prináša exkluzivne rozhovory s osobnosťami, ktoré nám môžu byť inšpiráciou pri riešení krízových situácií. Medzi nimi sú napríklad rapper Beton.Hofi, extrémny športovec Gábor Rakonczay, aktivistka Kriszta Bódis alebo herečka Orsolya Bukovszky. Môžeme si prečítať rady psychológa o tom, ako bojovať s krízami, ale aj letné tipy na výlety do zaujímavých miest južného Slovenska.Bookazine prináša aj výber článkov z našich českých a slovenských partnerských médií na tému stratégie prekonávania kríz.Farebný letný Napunk bookazine odporúčame všetkým, ktorí túžia po ľahkom letnom čítaní a zároveň po kvalitnej žurnalistike.

42 otázek a odpovědí, které vám pomohou pochopit dnešní světKniha bývalého slovenského premiéra a ekonoma Ľudovíta Ódora se stala nečekaným slovenským bestsellerem i přesto, že má více než 650 stran a obsahuje také mnoho vzorců a grafů. Provede vás však těmi nejdůležitějšími trendy současnosti a také budoucnosti. Nelekejte se! Také kvantová mechanika, HDP, rozdíly v příjmech, stárnutí populace, fungování počítačů nebo nekonečno se dají srozumitelně vysvětlit – máte-li vzdělání, zkušenosti, nadhled a humor, jako má Ľudovít Ódor.Na prahu další technologické revoluce, vážných následků klimatických změn a ve víru světových megatrendů, jako jsou stárnutí populace nebo deglobalizace, je totiž úplně jedno, zda někdo umí vyjmenovat průmyslová odvětví Hondurasu. Svět už dávno nekončí na hranici naší vesnice a k jeho pochopení už nestačí rozlišovat podmět a přísudek.Kniha je rozdělena do 42 kapitol a 9 okruhů: světové megatrendy, fungování vesmíru, biologický svět, rozum a cit, lidé a společnost, technologická revoluce, čísla a formy, fundovaný občan a spokojený život. Všechny kapitoly přitom spojuje přesvědčení, že zvídavost a poctivý vědecký přístup jsou dodnes nejlepší cestou k porozumění světu kolem nás. Prečítajte si ukážku z knihy. “Kniha Rychlokurz geniality je odborně fundovaná, ale zároveň má švih, spád a vtip. Autor dovede skvěle zjednodušovat, ale přitom nezkreslovat – a věřte mi, že to je velké umění. Podobné knihy bývají buď velmi obtížné k pochopení, nebo naopak povrchní a neužitečné. Ódor mezi těmito tyčkami jede bleskový obří slalom a vždy se udrží na trati. Dejte si tu jízdu s ním, nebudete litovat.”  Petr Koubský, Deník N„Před čtvrtstoletím, když maturovala moje dcera, jsem koupila roli balicího papíru a na zemi v obýváku jsme zpracovávaly dosažené poznatky o vesmíru, planetě, společnosti, člověku – proto, aby porozuměla světu. Mnohem zajímavější, přesnější a komplexnější je zpracování zásadních poznatků v roce 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu jsem přečetla jedním dechem a bylo by skvělé, kdyby měla čtenářů co nejvíce. Protože se nejen skvěle čte, ale díky vysvětlivkám, které nabízí, by se nám společně žilo mnohem lépe a příjemněji.“Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociologie 

Keď mala Suzanne Heywood sedem rokov, spolu s bratom a rodičmi vyplávala z anglického Plymouthu na cestu okolo sveta. Ich plavba, ktorá spočiatku kopírovala tretiu impozantnú výpravu Jamesa Cooka, mala trvať len tri roky, no napokon sa predĺžila na takmer desaťročie. V knihe Vyrástla som na mori rozpráva príbeh o námorníckom živote, v ktorom rodina zápasila s búrkami, útesmi, nedostatkom jedla a izoláciou, a dokonca aj o stroskotaní v Indickom oceáne. Suzanne, ktorá od detstva túžila po stabilite, musela odhodlane bojovať s rodičmi, aby vôbec získala vzdelanie a mohla sa vrátiť domov. V sedemnástich rokoch jej udelili štipendium na Oxfordskej univerzite a odvtedy žije vo Veľkej Británii. Kniha Vyrástla som na mori je neuveriteľný skutočný príbeh dievčaťa, pre ktoré sa rodinné dobrodružstvo stalo veľkou nočnou morou a ktoré túžba po vzdelaní napokon priviedla k vysnívanej slobode. Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Suzanne Heywood je britská spisovateľka. Keď mala sedem rokov, spolu s rodičmi a bratom vyplávala z Anglicka na lodi Wavewalker a ich cesta okolo sveta trvala takmer desať rokov. Suzanne musela bojovať o svoje vzdelanie a o to, aby sa mohla vrátiť domov. V sedemnástich rokoch získala štipendium na Oxfordskej univerzite a doktorandské štúdium ukončila na univerzite v Cambridgei. Okrem knihy Vyrástla som na mori napísala aj biografiu svojho zosnulého manžela Jeremyho Heywooda, ktorý pracoval pre rôznych britských premiérov. So svojimi tromi deťmi žije vo Veľkej Británii. Napísali o knihe:„Suzannine memoáre scénu za scénou odhaľujú drsnú realitu romantickej predstavy plavby okolo sveta. Jej kniha sa nedá čítať bez toho, aby vo vás nenarastal zúrivý hnev z toho, v akej ťažkej situácii sa ocitla – maloletá dievčina tisícky kilometrov od domova uväznená na lodi s rodičmi, ktorí vôbec nechápu jej túžbu po vzdelaní.“– Daily Mail„Krásne napísané a úprimné čítanie. Búrlivé v každom zmysle slova.“– Tortoise Media„Mimoriadny príbeh o dobrodružstve a objavovaní samej seba. Odhodlanie Suzanne Heywoodovej získať vzdelanie napriek všetkým prekážkam, je obdivuhodné.“ –  Minouche Shafik, riaditeľka London School of Economics

Unikátne zhrnutie prvých mesiacov ruskej vojny v denníkových zápiskoch a rozhovoroch s tými, ktorí tam boli Ruský vpád na Ukrajinu zasiahol reportéra Deníka N Lukáša Prchala natoľko, že si začal písať denník. O tom, čo sa dialo na fronte, v redakcii, ale aj v jeho vnútri. Geopolitické šachy sa v jeho svižných záznamoch miešajú s čriepkami z osobného života. Vojnové zverstvá kontrastujú s príbehmi hrdinstva. K tomu navyše vyspovedal päť kolegov, ktorí reportovali priamo z Ukrajiny. Výsledkom je unikátne zhrnutie prvých sedemdesiatich piatich dní vojny, ktorá otriasla všetkými našimi istotami. O autorovi:Lukáš Prchal je reportér Deníka N. Predtým pracoval ako redaktor v Aktuálně.cz a v Hospodárskych novinách. Je držiteľom ocenenia Novinářska křepelka, ceny pre najlepšieho novinára do 33 rokov, a Novinárskej ceny za špeciál venujúci sa šíreniu dezinformacií. Vyštudoval literatúru a tvorivé písanie na Literárnej akadémii, vydal prozaické knihy Den v nedohlednu a S pavoukem na skle. V novinárskych textoch sa zaoberá predovšetkým odhaľovaním ruského vplyvu v Česku a kauzami spojenými s okolím prezidenta Miloša Zemana.  „Od konce druhé světové války jsme v Evropě žili sedmdesát šest let v míru. Další rok však už nepřidáme. Dvacátého čtvrtého února dal Vladimir Putin svým jednotkám příkaz ke vpádu na Ukrajinu. Ruští vojáci začali ničit, vraždit, znásilňovat. Tato knížka mapuje první měsíce konfliktu. Navzdory tomu, že se v ní píše o strašných věcech, je moc dobře, že ji máme. Pomůže nám nezapomenout na to, co si pamatovat potřebujeme.“ Michael Romancov, politický geograf, pedagog a publicista

Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.