Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch. 11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.Za rozhovor s Denisom Bangom o Beatles, ktorý je súčasťou tejto knihy, získal Patrik Garaj Novinársku cenu.

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

Všetci robíme chyby, no len málokto svojím prešľapom zmení chod dejín. Kniha 10 omylov, ktoré zmenili dejiny prináša vtipný a osviežujúci výber neúmyselných pochybení, ktorým sa to podarilo – raz to bol rozchod, čo pochoval impérium, inokedy spánok poslal ku dnu pýchu lodiarstva.Britský historik a komik Paul Coulter si posvietil na kľúčové postavy a udalosti posledných dvoch tisícročí. Za nablýskanou fasádou moci a egom božských rozmerov – či išlo o fascinujúcu Kleopatru, alebo o tragédiu Titanicu – sa totiž často skrývali až príliš obyčajné ľudské zlyhania.Zabudnite na nudné učebnice. Prichádza dejepis, ktorý vás bude baviť: hitparáda katastrofálnych rozhodnutí, pomýleného hrdinstva a totálnej straty súdnosti. Autor rozpráva príbehy, ktoré formovali náš svet a mali priam neuveriteľné následky. Napokon, človeku sa hneď lepšie zaspáva s vedomím, že nech už dnes pokazil hocičo, najväčšie postavy histórie to dokázali zbabrať ešte oveľa ukážkovejšie.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Paul Coulter je britský spisovateľ, komik a historik, ktorého kritikmi oceňované živé vystúpenie Päť omylov, ktoré zmenili dejiny sa stalo hitom a dva roky po sebe bolo vypredané na festivaloch Edinburgh Fringe aj Adelaide Fringe. Diváci so záujmom o históriu si ho mimoriadne obľúbili a webová stránka British Comedy Guide ho ocenila ako najlepšiu šou na festivale v Edinburghu. Coulter pochádza z Dorsetu a vyštudoval históriu na University College London.

Na jeseň roku 1930 hrabal Will Durant lístie na dvore svojho domu. Zrazu k nemu pristúpil dobre oblečený muž a tichým hlasom mu oznámil, že spácha samovraždu, ak mu slávny filozof nedá rozumný dôvod, prečo ďalej žiť. Durant nemal čas na dlhé filozofovanie, no urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby neznámemu mužovi vrátil chuť do života.Stretnutie so zúfalým neznámym ho však prenasledovalo aj ďalej. Durant sa preto rozhodol osloviť stovku popredných osobností a vyzval ich, aby odpovedali nielen na základnú otázku o zmysle života, ale aby opísali aj to, ako konkrétne oni sami nachádzajú zmysel, cieľ a naplnenie vo svojej vlastnej každodennosti. Z ich odpovedí a vlastných úvah nakoniec zostavil knihu s názvom O zmysle života, ktorá vyšla v roku 1932. Keďže nemala žiadnu reklamu, tento malý klenot sa dostal len k hŕstke čitateľov a zachovalo sa len minimum jeho výtlačkov.Dnes sa toto silné dielo o nesmierne dôležitej téme dostáva do rúk novej generácii čitateľov a čitateliek. Willovi Durantovi odpísali mnohé inšpiratívne osobnosti z oblasti umenia, politiky, náboženstva či vedy, medzi nimi spisovatelia, filozofi, duchovní, univerzitní profesori, psychológovia, štátnici, väzeň, nositeľ Nobelovej ceny, ale aj tri zaujímavé ženy. Napriek ich odlišnosti a aj tomu, aké rozdielne životy žili, v ich postrehoch vnímame spoločnú niť. Tá odhaľuje hlboké puto medzi ľuďmi, ktorí zmysel života nielen hľadajú, ale ho aj skutočne nachádzajú.Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Will Durant (1885 – 1981) bol uznávaný americký spisovateľ, historik a filozof, ktorý zasvätil svoj život popularizácii vedy a filozofie. Preslávil sa najmä monumentálnym jedenásťzväzkovým dielom Príbeh civilizácie (The Story of Civilization), na ktorom vyše štyri desaťročia pracoval spolu so svojou manželkou Ariel a za ktoré v roku 1968 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Durant mal výnimočný dar písať o zložitých myšlienkach zrozumiteľným, ľudským a pútavým jazykom. Veril, že filozofia nemá byť zatvorená v akademických vežiach, ale má slúžiť obyčajným ľuďom ako kompas pri hľadaní lepšieho a zmysluplnejšieho života.

V zákulisí technologického gigantu Facebook sa odohráva príbeh, ktorý je šokujúci, miestami temne vtipný a až znepokojivo skutočný. Vitajte vo svete, kde má moc globálny dosah a kde následky často prichádzajú príliš neskoro. Kniha Bezohľadní ľudia od Sarah Wynn-Williams ponúka prenikavý pohľad do sveta spoločností Facebook a Meta, kde sa rozhoduje rýchlo, pod tlakom a často bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Autorka čerpá z vlastných skúseností a s pozoruhodnou otvorenosťou odhaľuje, ako funguje prostredie, v ktorom sa stretávajú ambície, vplyv a ľudské slabosti.V pútavom a často absurdnom rozprávaní sa stretáva s osobnosťami ako Mark Zuckerberg a odhaľuje, čo sa skutočne deje medzi globálnymi elitami a ako to ovplyvňuje nás všetkých. Nie je to len príbeh o veľkých rozhodnutiach, ale aj o drobných zlyhaniach, ktoré sa postupne nabaľujú a nadobúdajú nečakané rozmery. Kniha Bezohľadní ľudia je úprimnou, strhujúcou výpoveďou o moci, technológiách a svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než ho dokážeme pochopiť. Zároveň prináša výzvu zamyslieť sa nad tým, čo znamená niesť zodpovednosť v dnešnom prepojenom svete.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a text o knihe.Sarah Wynn-Williams je bývalá novozélandská diplomatka a odborníčka na medzinárodné právo. Do spoločnosti Facebook nastúpila vďaka tomu, že navrhla vytvorenie svojej pracovnej pozície, a napokon sa tam stala riaditeľkou pre globálnu verejnú politiku. Po odchode z tejto firmy sa naďalej venuje politike informačných technológií vrátane umelej inteligencie.Napísali o knihe:„Humorné a úprimne šokujúce: surový a detailný portrét jednej z najmocnejších firiem sveta. Odhalenia Wynn-Williams nepochybne vytočia jej bývalých šéfov do nepríčetnosti. Autorka nielenže vie, ako rozohrať strhujúci príbeh, ale nebojí sa ísť poriadne do hĺbky.“ – The New York Times„Fascinujúca sonda do života a kultúry vo Facebooku. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Je to dráma zo skutočného sveta s poriadnou dávkou adrenalínu – rovnako zábavná, ako aj desivá.“ – V. E. Schwab, spisovateľka„Táto kniha je ako thriller, fraška a krimi komédia v jednom... Na každej strane narazíte na šokujúce odhalenia.“ – Pandora Sykes, novinárka a moderátorka

Mimoriadne silné memoáre ženy, ktorá sa stala symbolom odvahy a dôstojnosti. Keď Gisèle Pelicot jedného novembrového dňa predvolali na policajnú stanicu, zistila, že manžel jej takmer desať rokov tajne podával omamné látky, znásilňoval ju a umožňoval desiatkam cudzích mužov, aby ju zneužívali. O štyri roky neskôr sa postavila pred súd a jej rozhodnutie vzdať sa práva na anonymitu otriaslo Francúzskom i celým svetom. Jej slová „hanba musí zmeniť stranu“ sa stali symbolom boja proti sexuálnemu násiliu.V knihe Óda na život Gisèle Pelicot po prvý raz otvorene rozpráva svoj príbeh – od spomienok na detstvo, prvú lásku, prácu a materstvo až po šokujúce odhalenie, ktoré jej navždy zmenilo život. Je to príbeh obyčajnej ženy, ktorá čelila nepredstaviteľnej zrade, no napriek tomu našla silu ísť ďalej. Jej svedectvo je oslavou nezlomnosti, nádeje a presvedčenia, že ani po najhlbšej traume netreba strácať vieru v život, lásku a možnosť nového začiatku.Knihu preložila Zuzana Procházková.Prečítajte si ukážku z knihy.Gisèle Pelicot bola vo francúzskom prieskume verejnej mienky označená za najvýraznejšiu osobnosť roka 2024, pričom predstihla aj svetových lídrov, a ocenil ju i časopis Time. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ju denník The Independent vyhlásil za najvplyvnejšiu ženu roka 2025. Jej prípad významne prispel k celonárodnej diskusii o sexuálnom násilí vo Francúzsku, ktorá viedla k zmene právnej definície znásilnenia. Za svoj prínos získala Rad Čestnej légie, najvyššie civilné vyznamenanie vo Francúzsku.Napísali o knihe:„Výnimočné memoáre, ktoré vzbudzujú odvahu a súcit, no zároveň naliehavo volajú po zmene. Óda na život je skutočným darom pre ženy na celom svete a za svoju odvahu si Gisèle Pelicot zaslúži našu úprimnú vďaku.“ – Emma Thompson„Madame Pelicot inšpirovala ženy na celom svete a vytvorila silný odkaz, ktorý navždy zmení spôsob, akým premýšľame o hanbe.“ – kráľovná Camilla„Výnimočné memoáre ženy s obdivuhodnou vnútornou silou. Kniha prekypuje detailmi, ktoré by obstáli aj v skvelom románe (...). Strhujúce rozprávanie Gisèle Pelicot o tom, čím si prešla, sa nepodriaďuje interpretácii – skrátka rozpráva svoj príbeh po svojom.“ – The Guardian

Vypredaná kniha Stopy stredoveku je opäť dostupná!Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“

Udalosti a postavy z histórie Česka a Slovenska, ktoré si treba zapamätať Tento knižný výber pozostáva z textov o spoločnej i paralelnej histórii Česka a Slovenska od roku 1918 po súčasnosť. Zachytáva dôležité medzníky ako vznik prvej republiky, okupáciu, normalizáciu či rozpad spoločného štátu, no i ľudské osudy – Palachovo samoupálenie, Dubčekovo váhanie, Mečiarov vzostup a pád, Ficovo opakované vládnutie aj prezidentku Čaputovú a jej premiérov.   Autorský záber Tomáša Gálisa (1976 – 2025), novinára, ktorý pôsobil v Hospodárskych novinách, v .týždni, v SME a napokon v Denníku N, bol široký. Okrem komentárov, rozhovorov či pravidelného Newsfiltra písal dlhšie i kratšie texty o histórii – o udalostiach a postavách, ktoré si treba všimnúť a zapamätať. Miloval Československo, mal rád Česko a Slovensko a prirodzene sa zaujímal o ich vývoj. Písal o celospoločenských pohyboch, o veľkých zmenách na úrovni štátnych hraníc, ale aj o premenách Dubčekovej či Biľakovej duše. Všímal si kultúrne fenomény – pamätníky i paneláky. Tomáš Gális bol nielen pozorovateľom a archivárom, ale aj presným komentátorom veľkých i malých dejín. Tomáš Gális (1976 – 2025) bol novinár a komentátor. Písal najmä o politickom dianí, o histórii či o spoločnosti, ale bol aj autorom rozhovorov a reportáží. Vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000. Pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N, kde bol editorom publicistiky, komentátorom a autorom Newsfiltrov. Okrem redakčnej práce bol autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom Rusko, Ukrajina a my (Premedia 2016), s Mariánom Leškom Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej (Premedia 2017), s Grigorijom Mesežnikovom Rok protestov (N Press 2018) a s Ivanom Miklošom Už dávno nevidím svet čierno-bielo (N Press 2021). Napísal aj detskú knihu Zábava na cestách (Stonožka 2017) a s Denisou Gura Doričovou knihu rozhovorov s historičkou Danielou Dvořákovou Stopy stredoveku (N Press 2023).