Kvalitný sklenený pohár od austrálskeho výrobcu KeepCup vhodný na kávu, čaj, vodu, džús, alkoholické nápoje v primeranom množstve, skrátka, bude to váš pohár, môžete si doň naliať, čokoľvek chcete.Ak vrchnák poriadne zatvoríte, pohár sa nevyleje a pri každom opakovanom použití zachránite svet od jedného neekologického jednorazového pohára.Štýlový červený prstenec s logom Denníka N je možné dať dolu, ak to situácia vyžaduje (napr. v meste je práve protest proti čipizácii) alebo sa ním, naopak, pochváliť tam, kde vám prinesie rešpekt (napr. kaviareň, knižnica, festival, šachový turnaj).Pohár môžete umývať v umývačke riadu, vo vrchnom koši.Objem 227 ml, výška 115 mm, priemer 90 mm. Materiál: sodnovápenaté sklo, LDPE, silikón. BPA free, vnútorná ryska, možnosť rozložiť na 4 diely, barista friendlyAk potrebujete väčší pohár, odporúčame tento.

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky?Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú. Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Shankar Vedantam je americký novinár, spisovateľ a moderátor rozhlasovej relácie a podcastu s názvom The Hidden Brain. Kniha s rovnakým názvom sa stala bestsellerom v rebríčku denníka The New York Times. Okrem literatúry faktu sa venuje aj písaniu beletrie a divadelných hier. Žije vo Washingtone, DC. Bill Mesler je novinár, ktorý sa ako spoluautor podieľal aj na knihe A Brief History of Creation. Narodil sa v Južnej Kórei, momentálne žije vo Washingtone, DC.Napísali o knihe:„Vedantam a Mesler okorenili fakty a dáta presvedčivými príbehmi, aby ukázali, ako to s mozgom vlastne je. Vedantamova empatia a intuitívne porozumenie ľudskej prirodzenosti, ktorými ohúril už v podcaste The Hidden Brain, sa ukázali aj v knihe Užitočné ilúzie.“ - Tali Sharot, New York Times Book Review„Geniálne! Presvedčivá, no znepokojivá štúdia na tému Prečo ľudia veria hlúpostiam.“ - Kirkus Reviews„Živá a mimoriadne prístupná kniha. Jej najdôležitejšie posolstvo tkvie v tom, že nás učí, ako bojovať s deštruktívnymi bludmi.“ - Matthew Hutson, Wall Street Journal

Prvá taška Denníka N s motívom titulnej strany z 23. mája 2017. Vyrobená s použitím recyklovanej organickej bavlny (60 %) a zvyškov polyesteru z textilnej výroby (40 %) spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Hrubý úplet (dvojnásobok oproti bežným taškám) zaručuje trvácnosť aj nosnosť tašky. Perte na 30° C, nežehlite motív a vydrží vám dlhé roky. Rozmer: 35 × 38 centimetrov V ponuke máme ešte aj túto druhú, o niečo väčšiu tašku.  Na fotografii autorka návrhu titulnej strany aj tašky, artdirektorka Denníka N Soňa Ševčíková.

Čo sa stane, ak sa neobmedzená moc spojí s neobmedzeným kapitálom?Renomovaní investigatívni reportéri denníka The Wall Street Journal prinášajú nevšedný pohľad na to, ako funguje najmocnejšia kráľovská rodina na svete, a opisujú, ako z boja o nástupníctvo vzišiel charizmatický, no nemilosrdný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý ohromil celý svet. Bradley Hope a Justin Scheck využili svoje spravodajské kontakty a získali množstvo cenných informácií z utajených vládnych dokumentov a finančných spisov o prevažne neúspešných obchodných aktivitách saudskoarabského korunného princa. Prinášajú vám pohľad do zákulisia života Muhammada bin Salmána, ktorý sa chopil moci na Blízkom východe a vytvoril sieť spojencov na Západe vrátane známych amerických bankárov, hollywoodskych osobností a politikov. Keď sa však objavili správy o koncentrácii moci v jeho rukách, ale aj obvinenia z násilia, despotizmu a chamtivosti, vzťah Saudskej Arábie a Spojených štátov, ktorý je už viac než osemdesiat rokov založený na výmene ropy za vojenskú ochranu, sa začal pomaly, ale isto trieštiť.Kniha Krv a ropa je pútavou reportážou z Blízkeho východu, ktorý stále patrí k nestabilným regiónom. Ak sa na scéne objaví ambiciózny princ s výnimočnými schopnosťami, túžbou po peniazoch, blízkym vzťahom s Bielym domom a so zjavnou ochotou poraziť každého, kto sa mu postaví do cesty, Saudská Arábia by sa onedlho mohla stať ľahkým terčom islamistických extrémistov. Knihu preložila Andrea Tomová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autormi.Vypočujte si ukážku z knihy Krv a ropaBradley Hope je ekonomický novinár v denníkoch The Wall Street Journal a The New York Times. Predtým šesť rokov pracoval ako zahraničný korešpondent na Blízkom východe. Ako spoluautor knihy Billion Dollar Whale bol nominovaný na Pulitzerovu cenu. Žije v Londýne. Justin Scheck je investigatívny novinár v denníku The Wall Street Journal, kde sa venuje najmä témam korupcie. Problematike Saudskej Arábie sa venuje od roku 2016. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Krv a ropa je dynamická a vynikajúco napísaná kniha, v ktorej centre stojí výrazný portrét saudskoarabského korunného princa. Hope a Scheck odviedli skvelú prácu a odhalili množstvo ohromujúcich faktov.“  - The New York Times„Kniha Krv a ropa je pôsobivý príbeh o vzostupe Muhammada bin Salmána k moci. Vďaka množstvu utajených informácií o intrigách z paláca, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Machiavelli, knihu nepustíte z rúk, kým sa nedostanete k jej tragickému záveru. Najdôležitejšie však je, že vďaka nej pochopíte myslenie korunného princa, ale aj to, aké môžu byť dôsledky jeho vlády nielen v Saudskej Arábii, ale i na celom Blízkom východe.“  - John Carreyrou, autor knihy Bad Blood„Fantastická a výborne spracovaná reportáž o novom ambicióznom ekonomickom pláne pre Saudskú Arábiu, na čele ktorej stojí Muhammad bin Salmán. Reportéri denníka Wall Street Journal Hope a Scheck dôsledne mapujú rapídny vzostup korunného princa, ktorého vplyv však začína postupne upadať. Autori odviedli kus kvalitnej novinárskej práce, aby ozrejmili, aký nebezpečný je tento saudskoarabský líder.“  - Kirkus Reviews

Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu preložil Alexander Halvoník.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jonathan Littell (1967) sa narodil v New Yorku, no v detstve odišiel s rodičmi do Francúzska. V roku 1989 získal bakalársky titul z Yalovej univerzity. Nasledujúcich sedem rokov sa zúčastňoval na rozličných humanitárnych akciách vo vojnových krajinách, najmä v Bosne a Hercegovine, Čečensku či v Afganistane. V roku 2001 ukončil svoju humanitárnu činnosť a začal sa venovať literatúre. Jeho román Láskavé bohyne získal Goncourtovu cenu a Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie za rok 2006 a dodnes sa označuje za literárnu udalosť storočia.Napísali o knihe:„Majstrovské dielo svetovej úrovne, ktoré je originálne, brutálne a silné. Prečítal som ho na jeden dych, až taký živý a desivý bol obraz nacistického Nemecka a holokaustu... Littell je génius – ako historik, aj ako spisovateľ, ktorý napísal mimoriadne ambiciózny a fascinujúci román.“ - Michael Korda, Daily Beast „Intenzita a jasnosť, s akou Littell vykresľuje fyzickú realitu vojny a masového vraždenia, je ohromujúca. Láskavé bohyne sú nepochybne dielom úžasne nadaného spisovateľa.“  - Time„Ide o rozsiahle fiktívne skúmanie banality každodenného zla, o ktorom rozpráva nacistický dôstojník... Záver tohto románu je skutočným dielom majstra. Taká je celá kniha – dlhá, no bez jediného zbytočného slova.“ - Kirkus„Fantastická kniha, ku ktorej sa čitatelia a akademici budú vracať celé desaťročia.“ - Antony Beevor, Times

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode.Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia.Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.

Myslíme si, že sme objektívni a že vieme, kde je pravda. V skutočnosti však vidíme len to, čo vidieť chceme, a navyše sme ochotní za to bojovať alebo to urputne brániť. Americká filozofka a spisovateľka Julia Galef to nazýva mentalitou vojaka. Racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením, pestujeme si sebaklam. Robíme to preto, aby sme sa lepšie cítili, aby sme si udržali sebadôveru či preto, že chceme byť súčasťou našej sociálnej skupiny.Julia Galef však tvrdí, že pre život je omnoho lepšie mať myslenie prieskumníka. Vyjsť von, preskúmať územie a vrátiť sa s čo najpresnejšou mapou. Zistiť, čo je v skutočnosti pravda. Vedieť posúdiť, ktoré problémy sa oplatí riešiť, ktoré riziká podstúpiť, ako dosiahnuť svoje ciele, komu dôverovať a aký život chceme žiť.Autorka vás v knihe Mysli ako prieskumník zavedie do histórie, do sveta biznisu, aktivizmu či politiky. Svoje myšlienky vám priblíži cez príbehy výnimočných osobností, ale aj cez príklady z bežného života. Spochybňuje populárne motivačné mantry a ponúka praktické myšlienkové cvičenia, vďaka ktorým si môžete trénovať prieskumnícke myslenie aj vy.Knihu preložila Zuzana Hrivňáková.Prečítajte si ukážku z knihy.Julia Galef (1983) je americká filozofka, spisovateľka a rečníčka. Je spoluzakladateľka Centra pre aplikovanú racionalitu a moderuje program Rationally Speaking, oficiálny podcast skupiny newyorských skeptikov. V roku 2011 založila so svojím bratom blog s názvom Measure in Doubt, v ktorom sa venuje problematike racionálneho myslenia. Kniha Mysli ako prieskumník je jej debutom. ***Keď si predstavíte niekoho, kto má podľa vás vynikajúci úsudok, ktoré vlastnosti vám napadnú? Možno inteligencia, bystrosť, odvaha či trpezlivosť. To sú všetko obdivuhodné cnosti, ale existuje ešte jedna vlastnosť, ktorá by sa v tomto zozname mala nachádzať na popredných priečkach. Je však natoľko prehliadaná, že oficiálne pre ňu ani nemáme pomenovanie.Rozhodla som sa to napraviť. Túto schopnosť som nazvala myslieť ako prieskumník: vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké si želáme, aby boli.Ak myslíte ako prieskumník, viete rozpoznať, kedy sa mýlite, uvedomujete si svoje slepé škvrny, ste schopní kriticky posúdiť svoje predpoklady a zmeniť kurz. Vtedy si začnete klásť úprimné otázky typu: Bola to moja vina? Stojí toto riziko za to? Aká by bola moja reakcia na túto udalosť, keby niekto z inej politickej strany urobil to isté? Ako raz povedal zosnulý fyzik Richard Feynman:„Najdôležitejším princípom je, že si nesmiete klamať – a oklamať samého seba je najjednoduchšie.“