Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku (prečítajte si jeho text), Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.  O autorovi: Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000. Pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my) a s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej) a detskej knihy Zábava na cestách.  

Karikatúru s motívom gorily, ktorá nevidí, nepočuje a nehovorí zlo, nakreslil Shooty 10. januára 2019. Práve v tých dňoch sme často písali o spise Gorila, pretože už bolo známe, že existujú aj jeho nahrávky, že ich mal Kočner, že sa s nimi obchodovalo. 10. januára sme písali, ako si špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vypýtal originál nahrávky od policajtov, pretože kópie mu nestačili.Spis Gorila patrí k najväčším kauzám v histórii štátu. Teraz môžete mať originálny gorilí hrnček od Shootyho len za 9,90 eur.  Materiál: keramikaObjem: 300 mlRozmery: ø80×95 mm

Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy. “Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.

Bolo to dávno, no akoby sa to stalo včera: spadol Berlínsky múr a zrútili sa Dvojičky. Deväťdesiate roky boli silne medializované a asertívne sebavedomé, ale nie skreslené a deformované internetom a sociálnymi sieťami. Ich trajektóriu dokážeme presne odsledovať.Po väčšinu desaťročia bol Seinfeld najpopulárnejším a najvplyvnejším hraným televíznym seriálom. Zmenil jazyk, posunul cit pre komédiu a takmer každá náhodná epizóda mala viac divákov než finále Hry o tróny v roku 2019. Ak ste však epizódu Seinfelda zmeškali, mali ste prosto smolu. Mnohé polarizujúce témy, ktoré dominujú v súčasných rozpravách, boli už v hre, no vnímali sa skôr ako experimenty v akademických kruhoch. Stále existovali jadrové zbrane, ale nechystala sa žiadna jadrová vojna. Internet prichádzal, aj keď neochotne.V súčasnosti deväťdesiate roky dvadsiateho storočia pôsobia ako obdobie, keď sa celý svet zbláznil, ale nie až natoľko, aby sa to nedalo zvládnuť alebo napraviť. Chuck Klosterman prináša panoramatický pohľad na koniec dvadsiateho storočia a zároveň koniec čias, keď sme ešte ovládali technológie my a nie ony nás. V knihe Deväťdesiate roky opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality. Analyzuje politické škandály, napríklad Clintonovu aféru s Monicou Lewinskou či predvolebnú kampaň Rossa Perota, no neopomína ani masaker na strednej škole v Columbine či proces s O. J. Simpsonom. Kniha Deväťdesiate roky je nostalgickou prehliadkou dekády, ktorá sa odohrala dávno – hoci nie až tak dávno, ako sa nám môže zdať.Knihu preložila Erika Mazuchová.Prečítaje si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chuck Klosterman (1972) je americký novinár a spisovateľ. Pôsobil v časopisoch Esquire, New York Times Magazine či Washington Post. Venuje sa predovšetkým písaniu o populárnej kultúre a športe. Je autorom dvanástich kníh. Jeho posledný titul Deväťdesiate roky sa okamžite zaradil medzi bestsellery. S manželkou a dvomi deťmi žije v Portlande v štáte Oregon, USA. Napísali o knihe:„V knihe Deväťdesiate roky Klosterman s osobitým humorom skúma sociálnu, politickú a kultúrnu históriu tejto dekády. Je to fascinujúci výlet do minulosti.“ - Time„Úžasne zrešeršovaná, pútavo napísaná a veľmi vtipná kniha, v ktorej nadaný autor prehodnocuje význam tohto nedoceneného desaťročia.“ - Booklist„Zábavná prechádzka posledným desaťročím dvadsiateho storočia! Klosterman vdýchol deväťdesiatym rokom nový život. Prináša veľkolepú panorámu, ktorá je vtipná a zároveň poučná.“ - Kirkus

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.Jakub Spevák (1996) vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne festivaly, medzi nimi aj pre najprestížnejší festival animácie na svete v Annecy. Za literárnu tvorbu získal ocenenia v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse, ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Jeho poviedky vyšli napríklad v zbierkach Príbehy o coming-oute alebo Kvír fantazijné svety. Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré boli úspešne uvedené na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti vyvíja scenár k celovečernému filmu. Okrem iného je členom Kiki House of Velvet, kde sa venuje tanečnému štýlu Vogue. Pod personou J. Singer vystupuje na rôznych podujatiach a kabaretoch. Vo svojich vystúpeniach spája lip sync, drag či performanciu.

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Kate Kitagawa je jednou z popredných svetových odborníčok na históriu matematiky. Doktorát získala na Princetonskej univerzite, vyučovala históriu na Harvardovej univerzite a viedla výskum vo Veľkej Británii, v Nemecku a Južnej Afrike. Jej prvá kniha sa v Japonsku stala bestsellerom a spoločnosť Nikkei Business ju zaradila do stovky najvplyvnejších osobností Japonska. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka úradu pre vesmírne vzdelávanie v Japonskej agentúre pre výskum vesmíru (JAXA). Timothy Revell je novinár, ktorý kedysi prepadol z matematiky. V súčasnosti pracuje ako zástupca amerického šéfredaktora časopisu New Scientist v New Yorku. Špecializuje sa na technológie a matematiku a vo svojich článkoch sa venuje všetkému od umelej inteligencie až po Abelovu cenu. Je pravidelným hosťom podujatia WNYC´s Science Friday, no objavuje sa aj v početných podcastoch a rádiu, kde rozpráva o najnovších vedeckých výskumoch. Má magisterský titul z matematiky a doktorát z informatiky. Debutoval knihou Man vs. Maths (Človek verzus matematika). Napísali o knihe: „Skvelá a čitateľsky prístupná kniha aj pre numericky menej nadaných ľudí.“ – časopis Top Non-Fiction„Nádherná cesta po menej známych chodníčkoch a odbočkách matematiky, ktorá prináša príbehy fascinujúcich postáv, na ktoré sa neprávom zabudlo.“ – Ananyo Bhattacharya, autor knihy Muž z budúcnosti„Moderné technológie vychádzajú z práce tých, ktorí sa venovali matematike. Táto kniha je dôstojnou poctou skvelým, no zabudnutým matematikom a matematičkám.“ – Tom Calver, Sunday Times

Čo sa stane, ak sa neobmedzená moc spojí s neobmedzeným kapitálom?Renomovaní investigatívni reportéri denníka The Wall Street Journal prinášajú nevšedný pohľad na to, ako funguje najmocnejšia kráľovská rodina na svete, a opisujú, ako z boja o nástupníctvo vzišiel charizmatický, no nemilosrdný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý ohromil celý svet. Bradley Hope a Justin Scheck využili svoje spravodajské kontakty a získali množstvo cenných informácií z utajených vládnych dokumentov a finančných spisov o prevažne neúspešných obchodných aktivitách saudskoarabského korunného princa. Prinášajú vám pohľad do zákulisia života Muhammada bin Salmána, ktorý sa chopil moci na Blízkom východe a vytvoril sieť spojencov na Západe vrátane známych amerických bankárov, hollywoodskych osobností a politikov. Keď sa však objavili správy o koncentrácii moci v jeho rukách, ale aj obvinenia z násilia, despotizmu a chamtivosti, vzťah Saudskej Arábie a Spojených štátov, ktorý je už viac než osemdesiat rokov založený na výmene ropy za vojenskú ochranu, sa začal pomaly, ale isto trieštiť.Kniha Krv a ropa je pútavou reportážou z Blízkeho východu, ktorý stále patrí k nestabilným regiónom. Ak sa na scéne objaví ambiciózny princ s výnimočnými schopnosťami, túžbou po peniazoch, blízkym vzťahom s Bielym domom a so zjavnou ochotou poraziť každého, kto sa mu postaví do cesty, Saudská Arábia by sa onedlho mohla stať ľahkým terčom islamistických extrémistov. Knihu preložila Andrea Tomová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autormi.Vypočujte si ukážku z knihy Krv a ropaBradley Hope je ekonomický novinár v denníkoch The Wall Street Journal a The New York Times. Predtým šesť rokov pracoval ako zahraničný korešpondent na Blízkom východe. Ako spoluautor knihy Billion Dollar Whale bol nominovaný na Pulitzerovu cenu. Žije v Londýne. Justin Scheck je investigatívny novinár v denníku The Wall Street Journal, kde sa venuje najmä témam korupcie. Problematike Saudskej Arábie sa venuje od roku 2016. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Krv a ropa je dynamická a vynikajúco napísaná kniha, v ktorej centre stojí výrazný portrét saudskoarabského korunného princa. Hope a Scheck odviedli skvelú prácu a odhalili množstvo ohromujúcich faktov.“  - The New York Times„Kniha Krv a ropa je pôsobivý príbeh o vzostupe Muhammada bin Salmána k moci. Vďaka množstvu utajených informácií o intrigách z paláca, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Machiavelli, knihu nepustíte z rúk, kým sa nedostanete k jej tragickému záveru. Najdôležitejšie však je, že vďaka nej pochopíte myslenie korunného princa, ale aj to, aké môžu byť dôsledky jeho vlády nielen v Saudskej Arábii, ale i na celom Blízkom východe.“  - John Carreyrou, autor knihy Bad Blood„Fantastická a výborne spracovaná reportáž o novom ambicióznom ekonomickom pláne pre Saudskú Arábiu, na čele ktorej stojí Muhammad bin Salmán. Reportéri denníka Wall Street Journal Hope a Scheck dôsledne mapujú rapídny vzostup korunného princa, ktorého vplyv však začína postupne upadať. Autori odviedli kus kvalitnej novinárskej práce, aby ozrejmili, aký nebezpečný je tento saudskoarabský líder.“  - Kirkus Reviews

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konfliktMargaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free WorldVojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.Margaret MacMillan