Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

Keď sa Angličan Chris Broad usadil na vidieku v severnom Japonsku, začal premýšľať, či neurobil obrovskú chybu. Stane sa najrýchlejšie prepusteným učiteľom angličtiny v japonských dejinách, keďže neovláda jazyk a nemá žiadne učiteľské skúsenosti? Kniha Cudzinec v Japonsku mapuje desať rokov života autora v tejto krajine a opisuje chaos a kultúrny šok, ktoré tam zažil. Je plná veselých aj fascinujúcich príbehov, pričom odkrýva záhady jednej z najzložitejších kultúr sveta.Chris Broad vás prevedie desiatimi rokmi svojich zážitkov a všetkými štyridsiatimi siedmimi prefektúrami od ryžových polí na vidieku až po frenetické, neónmi osvetlené ulice Tokia. Spomína na silné momenty, ako bol desivý severokórejský raketový incident alebo ponižujúci zážitok v hodinovom hoteli, či na týždeň strávený s najväčšou japonskou filmovou hviezdou. Kniha Cudzinec v Japonsku je výnimočná a poučná cesta krajinou vychádzajúceho slnka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chris Broad je britský filmár, zakladateľ kanála Abroad in Japan, ktorý patrí s počtom 2,5 milióna odberateľov a 400 miliónov videní medzi najsledovanejšie zahraničné youtubové kanály v Japonsku. V priebehu dvoch rokov a pri práci na dvesto cestovateľských filmoch Chris navštívil všetkých štyridsaťsedem japonských prefektúr a predstavil ich jedlo a kultúru. Zachytil aj aktuálne udalosti prostredníctvom dokumentárnych filmov o jadrovej katastrofe vo Fukušime a o zemetrasení a cunami v regióne Tóhoku. Vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným znalcom Japonska a objavil sa v mienkotvorných médiách ako BBC, NHK, Japan Times alebo TEDx.Napísali o knihe:  „Od nesmelého učiteľa na výmennom pobyte až po ostrieľaného youtubera – Chris Broad spoznáva Japonsko v celej jeho bizarnej kráse. Na vlastnej koži zakúša zemetrasenia, varovania pred severokórejskými raketami, alergie v mačacích kaviarňach aj vyhadzovy z hodinových hotelov. Nekonečne fascinujúce čítanie!“ — Will Ferguson, autor knihy Hokkaido Highway Blues„Chris Broad vo svojich ironických a sebaironických spomienkach kráča vlastnou, unikátnou cestou naprieč Japonskom. Na tejto púti narazí na priveľa mačiek, zažije dojímavú obnovu regiónu Tóhoku a dostane sa až k pizzi s Kenom Watanabem. Je to skrz-naskrz súčasná kniha – memoáre z Japonska, ktoré by v žiadnom inom období dejín nemohli vzniknúť.“ — Iain Maloney, autor knihy The Only Gaijin in the Village

Antropologička medzi lovcami a zberačmi z Konga.Ich deti denne prejdú rukami aj dvadsiatich rôznych ľudí. Nepoznajú koncept viny, netolerujú chvastanie a namiesto o vzdelávaní hovoria o zdieľaní múdrosti a dozrievaní. Nemajú veci v osobnom vlastníctve, praktikujú mnohoženstvo a problémy v komunite riešia prostredníctvom verejných prejavov, tzv. mosambo. Prales v ktorom žijú, vnímajú ako priestor hojnosti, pokoja, chladu a plodnosti. Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky pri rieke Motaba niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. Kniha Hovor ústami Yaka nie je exotizujúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí čudne hovoria, čudne sa správajú a nevedia používať telefón, ale citlivo a erudovane sprostredkúva jedinečnú skúsenosť s komunitou, ktorá si aj napriek kolonizácii a globalizácii uchovala svoj jedinečný a inšpiratívny prístup k životu - k vzdelávaniu, vlastníctvu, riešeniu konfliktov, vzťahom či náboženstvu. Prečítajte si rozhovor s autorkou. Prečítajte si ukážku z knihy.Daša Bombjaková pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako rok a pol strávila s lovecko-zberačskou komunitou BaYaka v Kongu (Brazzaville). Jej výskum sa zameriava na to, ako v spoločnosti takmer bez formálneho vzdelávania deti preberajú hodnoty a spôsoby života svojej komunity. Publikovala v časopisoch Scientific Reports, American Journal of Physical Anthropology, Proceedings of the Royal Society B a ďalších medzinárodných vedeckých periodikách. V súčasnosti sa venuje zabezpečovaniu odbornej praxe pre študentstvo sociálnej antropológie a pôsobí na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde má na starosti medzinárodné hodnotenie vedy, umenia a spoločenského dosahu tvorivej činnosti.

Richard Susskind rozpráva fascinujúci príbeh umelej inteligencie a prináša stručného sprievodcu, ktorý nás núti prehodnotiť všetko, čo sme si o nej doteraz mysleli. Vyvádza umelú inteligenciu z prísne strážených počítačových laboratórií technologických gigantov priamo do nášho každodenného života. Od príchodu systému ChatGPT zaplavila verejnosť vlna záujmu o AI, no zároveň zavládol zmätok. Čo vlastne umelá inteligencia dokáže a kde sú jej limity? Čo nás ešte len čaká? Je pre ľudstvo spásou alebo najväčšou existenčnou hrozbou? Susskind sa nevyhýba ani pálčivým otázkam o regulácii a morálnych hraniciach, ktoré by sme pri jej používaní mali jasne stanoviť.V knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii autor čerpá zo svojich bohatých skúseností, keďže tejto téme sa venuje už od začiatku 80. rokov. Vyváženie prínosov a hrozieb AI považuje za kľúčovú výzvu našej doby. Jeho pohľady sú často nekonvenčné – ChatGPT a generatívnu AI vníma len ako najnovšiu kapitolu v dlhom príbehu a tvrdí, že sme stále iba na začiatku skutočného technického rozmachu. Naznačuje, že technológie, ktoré ešte neboli ani vynájdené, ovplyvnia naše životy v 30. rokoch tohto storočia oveľa zásadnejšie než čokoľvek, čo máme k dispozícii dnes. Otvára tým fascinujúcu diskusiu o možnostiach vedomých strojov, o veľkolepých virtuálnych svetoch a o vplyve AI na samotnú evolúciu človeka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Richard Susskind je britský profesor a osobitný vyslanec pre spravodlivosť a AI generálneho tajomníka Commonwealthu. Je prezidentom Society for Computers and Law a dvadsaťpäť rokov pôsobil ako technologický poradca najvyššieho sudcu Anglicka a Walesu. Napísal jedenásť kníh, ktoré boli preložené do osemnástich jazykov, a ako rečník vystúpil vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. Je čestným členom British Computer Society a Royal Society of Edinburgh.Napísali o knihe:„Táto kniha vynikajúco pomáha vniesť svetlo do nejasností okolo umelej inteligencie. V našom rýchlo sa meniacom svete je životne dôležitá.“ - William Hague, kancelár Oxfordskej univerzity„Jeden z najdôležitejších a najzaujímavejších príspevkov k debate o umelej inteligencii – povinná literatúra pre všetkých, ktorí chcú pochopiť zmenu okolo nás.“ - Alastair Campbell a Rory Stewart, podcast The Rest Is Politics„Strhujúca kniha o umelej inteligencii od človeka, ktorý sa v tejto téme naozaj vyzná. Prináša osviežujúci a pragmatický pohľad a pomôže vám zorientovať sa v tejto téme, aj keď nemáte  technické vzdelanie. Úprimne odporúčam.“ - Wendy Hall, profesorka informatiky, Southamptonská univerzita„Richard Susskind napísal elegantného a zrozumiteľného sprievodcu príležitosťami, výzvami, nebezpečenstvami a benefitmi, ktoré prináša umelá inteligencia. Je to povinné čítanie pre každého, kto chce jasne porozumieť budúcnosti.“ - Julie Maxton, predsedníčka Ada Lovelace Institute„Richard Susskind je majster zrozumiteľného vysvetľovania. Ako premýšľať o umelej inteligencii je potrebný varovný signál, ktorého cieľom je čo najrýchlejšie upriamiť pozornosť na čoraz výkonnejšiu umelú inteligenciu zajtrajška. Je to dôležitá a výborne načasovaná kniha, jej autorom je rozvážny mysliteľ, ktorý sa témou umelej inteligencie zaoberá už celé desaťročia. Nemusíte súhlasiť s jeho závermi ani s metódami, pomocou ktorých k nim dospel, no napriek tomu ide o nevyhnutného sprievodcu premýšľaním o AI.“ - Tom Melham, profesor informatiky, Oxfordská univerzita

Každý piaty človek sa v priebehu svojho života dopustí nevery. Skutočné dôvody, ktoré k nej vedú, sú však často úplne iné, než si predstavujeme. Psychoterapeutka Juliet Rosenfeld vo svojej knihe Nevera odkrýva spleť tajomstiev, lží a skrytých túžob, ktoré sprevádzajú mimomanželské vzťahy. Prostredníctvom piatich dramatických, no úprimne vyrozprávaných príbehov nám ukazuje odvrátenú stranu ľudskej intimity.Stretávame muža, ktorý dokázal odísť od manželky priamo z pôrodnice za mladou milenkou, aj psychologičku, ktorej profesionálny úsudok zatienila spaľujúca príťažlivosť k pacientovi. Vypočujeme si príbeh chirurga, ktorý riskoval všetko pre svoju Bohyňu, ktorú poznal iba online, aj heterosexuálnu ženu, ktorá podviedla svojho manžela s kolegyňou – a napokon zmenila životy oboch ich rodín.Juliet Rosenfeld otvára dvere do trinástej komnaty ľudského správania – nevery, ktorá je v spoločnosti tabuizovaná, no v skutočnosti prekvapivo bežná. Autorka ju skúma s empatiou, bez súdenia a bez nánosu hanby. Vďaka kombinácii osobných spovedí, prelomových poznatkov z výskumov a hĺbkovej psychologickej analýzy táto kniha zbúra všetky vaše doterajšie predsudky o tom, čo v skutočnosti znamená byť neverný.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Juliet Rosenfeld je psychoterapeutka a spisovateľka pôsobiaca v Londýne. Vo svojej klinickej praxi aj literárnej tvorbe sa špecializuje predovšetkým na párovú terapiu. Pravidelne publikuje texty o duševnom zdraví a jej výskumná činnosť na University College London (UCL) sa zameriava na spoločenské dôsledky rozpadu vzťahov. Vyštudovala Oxfordskú univerzitu, pôsobila v reklame a krátko aj v štátnej správe, až kým sa pred dvadsiatimi rokmi nerozhodla pre dráhu psychoterapeutky. V súčasnosti je členkou správnej rady Freudovho múzea a autorkou knihy Nevera – Skutočné príbehy o láske, klamstvách, nádeji a túžbe.Napísali o knihe:„Mimoriadne hlboká a inšpiratívna kniha o láske, ktorá v každom čitateľovi nevyhnutne zanechá nové podnety na zamyslenie sa nad vlastným životom. Kiežby všetci psychoterapeuti písali s takou ľahkosťou ako Juliet Rosenfeld.“ – Alain de Botton, autor knihy O láske„Kniha pôsobí osviežujúco najmä vďaka chápavému postoju autorky, ktorá sa pokúša sňať z nevery stigmu hanby a súčasne plasticky ukazuje, aké devastačné môžu byť jej dôsledky.“ – Red Magazine

V zákulisí technologického gigantu Facebook sa odohráva príbeh, ktorý je šokujúci, miestami temne vtipný a až znepokojivo skutočný. Vitajte vo svete, kde má moc globálny dosah a kde následky často prichádzajú príliš neskoro. Kniha Bezohľadní ľudia od Sarah Wynn-Williams ponúka prenikavý pohľad do sveta spoločností Facebook a Meta, kde sa rozhoduje rýchlo, pod tlakom a často bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Autorka čerpá z vlastných skúseností a s pozoruhodnou otvorenosťou odhaľuje, ako funguje prostredie, v ktorom sa stretávajú ambície, vplyv a ľudské slabosti.V pútavom a často absurdnom rozprávaní sa stretáva s osobnosťami ako Mark Zuckerberg a odhaľuje, čo sa skutočne deje medzi globálnymi elitami a ako to ovplyvňuje nás všetkých. Nie je to len príbeh o veľkých rozhodnutiach, ale aj o drobných zlyhaniach, ktoré sa postupne nabaľujú a nadobúdajú nečakané rozmery. Kniha Bezohľadní ľudia je úprimnou, strhujúcou výpoveďou o moci, technológiách a svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než ho dokážeme pochopiť. Zároveň prináša výzvu zamyslieť sa nad tým, čo znamená niesť zodpovednosť v dnešnom prepojenom svete.Knihu preložil Peter Tkačenko.Sarah Wynn-Williams je bývalá novozélandská diplomatka a odborníčka na medzinárodné právo. Do spoločnosti Facebook nastúpila vďaka tomu, že navrhla vytvorenie svojej pracovnej pozície, a napokon sa tam stala riaditeľkou pre globálnu verejnú politiku. Po odchode z tejto firmy sa naďalej venuje politike informačných technológií vrátane umelej inteligencie.Napísali o knihe:„Humorné a úprimne šokujúce: surový a detailný portrét jednej z najmocnejších firiem sveta. Odhalenia Wynn-Williams nepochybne vytočia jej bývalých šéfov do nepríčetnosti. Autorka nielenže vie, ako rozohrať strhujúci príbeh, ale nebojí sa ísť poriadne do hĺbky.“ – The New York Times„Fascinujúca sonda do života a kultúry vo Facebooku. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Je to dráma zo skutočného sveta s poriadnou dávkou adrenalínu – rovnako zábavná, ako aj desivá.“ – V. E. Schwab, spisovateľka„Táto kniha je ako thriller, fraška a krimi komédia v jednom... Na každej strane narazíte na šokujúce odhalenia.“ – Pandora Sykes, novinárka a moderátorka

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z tridsiatych rokov 20.storočia rovnako ako ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. Neschopnosť medzinárodných inštitúcií vynútiť si dodržiavanie pravidiel, priveľká moc sústredená do rúk narcistických osôb, úloha kultúry, či otázka prečo sa ľudstvo aj napriek tragickým skúsenostiam znovu a znovu uchyľuje k deštrukcii, to všetko sú témy, ktoré títo myslitelia zahrnuli do svojho jedinečného a nadčasového interdisciplinárneho skúmania.  Kniha ponúka výber z korešpondencie dvoch veľkých osobností a ich ďalšie texty, v ktorých reagujú na spúšť, ktorú po sebe zanechala prvá svetová vojna, netušiac, že tá ďalšia a ešte ničivejšia ešte len prichádza.  Albert Einstein sa na Sigmunda Freuda obracia s otázkou, či existuje spôsob, ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny - s nádejou, že ju osvetlí z perspektívy jeho hlbokých znalostí ľudského pudového života. Freud sa k tejto otázke vracia aj v ďalších textoch a skúma sklamanie, ktoré vojna vyvolala, a zmenu postoja k smrti, ku ktorej nás – ako každá iná vojna – núti.Texty Sigmunda Freuda preložil Milan Krankus, texty Alberta Einsteina Júlia Sherwood. Prečítajte si ukážku z knihy.

Bezohľadný básnik a jeho obete v skutočnom príbehu vernosti a násiliaValerián Čunderlík - muž dvoch tvárí: básnik, ktorého šarmu málokto odolal, ale aj sebecký manipulátor, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých. Minimálne štyri ženy na to doplatili. Hľadali lásku, no chytili sa do pasce zákerného sadistu. Ako vyšetrovatelia odhaľovali Čunderlíkove zločiny? Ako si vysvetľovali, že dokázal svoje partnerky trápiť, mučiť a ponižovať? A ako je možné, že mu toľko žien podľahlo a sľubovalo vernosť? Historická true crime reportéra Dušana Mikušoviča nie je lacným opisom násilia. Autor so zmyslom pre detail skladá Čunderlíkov život z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj osobnej korešpondencie. Čitateľa sprevádza mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca. Tento príbeh vás prenesie do obdobia slovenského štátu aj socialistického Československa a odhalí osud zločinca, ktorý inšpiroval aj autorov seriálu Dunaj, k vašim službám.Obálku ilustroval Karol Krištofovič.O autorovi:Dušan Mikušovič (*1986) sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike, médiám, ale aj histórii. Je autorom kníh Matovič. Premiér v teniskách (2021) a Neprišli sme vraždiť (2024) a trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.