Obchod — Denník N

Roky Fica II. Výber z frkov z denníka Sme a Denníka N 2012 – 2016

Martin Shooty Šútovec
19,95 €
V ďalšom pokračovaní Shootyho temnej ságy nájdete vlhký sen každého politika, štyri roky, keď Robert Fico vládol úplne sám. Vyše štyristo plnofarebných obrázkov doplnených poznámkovým aparátom pripomína trápenie vládcu aj jeho poddaných. „Mať Shootyho v novinách je radosť. A to aj napriek ... Viac
Vypredané
V ďalšom pokračovaní Shootyho temnej ságy nájdete vlhký sen každého politika, štyri roky, keď Robert Fico vládol úplne sám. Vyše štyristo plnofarebných obrázkov doplnených poznámkovým aparátom pripomína trápenie vládcu aj jeho poddaných. „Mať Shootyho v novinách je radosť. A to aj napriek nekonečnému frflaniu, jeho večnému pocitu, že sa to nepodarí a veci sa zhoršujú, aj napriek tomu, že každý deň čaká tlačiareň už iba na jeho obrázok, lebo on končí päť minút pred spustením rotačky. Ani toto sa v nových novinách nezmenilo. Našťastie, lebo aspoň nejaké istoty človek k životu potrebuje.“ Matúš Kostolný „Humor bez hraníc, kde je dovolené všetko, v podaní Martina Šútovca vzbudzuje rôznorodé emócie. Jeho obrázky niekoho urážajú, iného dráždia či provokujú, a niekomu bez chrbtovej kosti sa môžu zdať dokonca primitívne alebo dekadentné, ale všetko zatracovanie mu vynahrádzajú zástupy obdivovateľov, ktorí oceňujú jeho nevšednosť. Shooty je obľúbený brand inteligentnejšej časti slovenskej populácie.“ Alexej Fulmek „Predseda vlády, viacerí ministri aj ja osobne máme radi Shootyho karikatúry, čo sme aj viackrát verejne prezentovali.“ Erik Tomáš, ex-riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády SR „Taku by som mu vrazila, ze by tyzden nechytil ceruzku, sedlakovi.“ Monika Flašíková-Beňová, europoslankyňa Shooty: Boli to stratené štyri roky Vychádza ti štvrtá kniha. Aký z nej máš pocit? Môj zásadný pocit z toho celého je, že to boli úplne stratené štyri roky našich životov. Neviem, možno som bol len viac unavený, ale skutočne som mal pocit, že sa bavíme o samých blbostiach. Štyri roky o neexistujúcich problémoch. Začalo to eurovalom, o ktorom už dnes vlastne nikto nevie, čo to bolo, ale teraz kvôli tomu budeme mať ďalších tridsať rokov debilné vlády. Tých sedemsto korún či koľko korún na hlavu sme nakoniec ani neušetrili, Grécko z EÚ nevystúpilo, ani ho Sulík nevyhodil. A skončilo to utečencami. Koľko ich došlo? Desať? A kvôli nim stavali plot na hranici – to je neuveriteľné. Aj vývoj strán a ľudí bol čudný. Tí, čo sa zdali veľmi dôležití, typu Procházka, Lipšic sú zrazu nikto a všelijakí nímandi typu Matovič a Kollár sú niekto – to je úplne bizarné. Prospieva to karikatúre? To musíte posúdiť vy. Ja si iba vyberám to, čo oni povedia a len to dopíšem a nakreslím k tomu niečo. Netreba k tomu nič extra dodávať. Zaujímavé je, že za štyri roky sa reč zmenila natoľko, že veci, ktoré by sa kedysi hanbil povedať Slota, sú dnes v mainstreame. Dnes to môže povedať premiér a nie sú proti tomu demonštrácie, ani sem netelefonuje Albrightová ako kedysi. Zblblo to hrozným spôsobom. Aj keď to porovnáš s knihou Roky Fica I? No áno, aj za Mečiara to bolo úplne idiotské, ale vtedy sa ešte bolo na koho obrátiť, bolo jasné, že existuje nejaká príčetná časť spektra. Vždy bol niekto, kto udával tón, verejnú debatu, ale teraz sa nedebatuje o ničom inom, ako o tom, koľko má kto hlasov v parlamente. Ide o udržanie moci, o žiadne vízie. To je nič, nula bodov, totálne vyprázdnenie. To už nie je o nejakej predstave, ale o tom, proti čomu budeme tentokrát. Tak budeme proti homosexuálom, proti Maďarom, proti utečencom, koho si vymyslíš – pokojne aj proti inštalatérom káblovky, ak to bude vhodné. Prichytil si sa niekedy pri tom, že niekomu drukuješ? Ale ja neverím, že všetci sú svine, naozaj si myslím, že do politiky môžu ísť ľudia s čistými úmyslami, ale zároveň si myslím, že ich to prostredie vypudí. Lebo keď obyčajný človek s normálne nastavenou psychikou príde medzi samých egomaniakov, tak tam nemôže vydržať. To sa nedá. A či niekomu drukujem? Alebo či si sa pri tom prichytil v minulosti. Neviem. Ivetu Radičovú som asi trošku šetril. Ale ani neviem, či som ju šetril. Možno. Keď moji kamaráti robia blbosti, tak im to poviem, nemám s tým problém. Nie som ako z Krstného otca, že keď moji robia hovadiny, tak ich budem kryť. To neuznávam. Trošku sa zmenilo to, že niekedy som si myslel, že je možno dobré poznať sa s politikmi osobne, ale teraz sa im vyhýbam veľkým oblúkom. Je pár dotieravých politikov, ktorí sú úplne splachovací a nechápu, že človek s nimi nechce nič mať a doliezajú. Normálne im hovorím, nech sa ani nepribližujú. Tým ľuďom sa to nedá vysvetliť diplomaticky. Keď otravuje a ty sa začneš rozprávať s niekým iným, alebo mu to naznačíš nejakými bežnými zdvorilostnými formami, on nepochopí, že si neželáš, že to nechceš. Tak ho musíš normálne poslať preč: Choď preč!
Autor:
Martin Shooty Šútovec
Vydavateľstvo:
Premedia
Dátum vydania:
1. januára 2016

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

Tim Spector

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

15,90 €
Do košíka
Ako byť so sebou spokojný

Ako byť so sebou spokojný

Veronika Folentová

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

14,90 €
Do košíka
Taška Svätá Zuzana

Taška Svätá Zuzana

(Húfnica) Zuzana nám robí na Ukrajine dobré meno. Až tak dobré, že ju Saint Javelin zaradil medzi svätcov, ktorí pomáhajú krajinu chrániť pred agresorom.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Tašku pre Denník N vyrába organizácia Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Túto konkrétnu tašku nekúpite nikde inde, je vyrobená len pre Denník N.O presnom použití získaných prostriedkov z jej predaja rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

25,95 €
Do košíka
Štandard online predplatné Denníka N - 6 mesiacov

Štandard online predplatné Denníka N - 6 mesiacov

45,80 €
Do košíka
Barça. Príbeh zo zákulisia najslávnejšieho futbalového klubu na svete

Barça. Príbeh zo zákulisia najslávnejšieho futbalového klubu na svete

Simon Kuper

Britský športový novinár a spisovateľ Simon Kuper prináša príbeh o tom, ako sa FC Barcelona stala najslávnejším športovým klubom na svete, ktorého motto znie: „Viac ako klub.“ Barça je nielen mimoriadne populárnym klubom, ale aj jednou z celosvetovo najvplyvnejších organizácií. Má takmer 250 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach a každý rok jej štadión Camp Nou navštívia viac než štyri milióny športových fanúšikov. No nebolo to tak vždy. Barcelona sa postupne preklasifikovala z regionálneho tímu na globálny hviezdny klub a stala sa vzorom športovej dokonalosti. V posledných rokoch však jej pozíciu podkopala séria nevydarených rozhodnutí, ktoré z nej urobili skôr komerčnú než prvotriednu športovú inštitúciu. Simon Kuper odhaľuje, ako prebiehali jej premeny. Načrtáva organizačnú štruktúru, ktorá stojí za obchodnými rozhodnutiami klubu, podrobne opisuje prácu trénerov, medikov, dátových analytikov a výživových poradcov, ktorí spôsobili revolúciu vo svete športu. Venuje sa, samozrejme, aj tomu, aký nesmierny vplyv na jej úspech mali dve futbalové legendy – Johan Cruyff a Lionel Messi. Podobne ako množstvo iných popredných svetových firiem, aj FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole. Portrét tejto výnimočnej inštitúcie totiž presahuje rámec futbalu a ukazuje Barçu ako jedinečný kultúrny a politický fenomén.Knihu preložil Matej Duman.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Simon Kuper je britský spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým písaniu o športe z antropologického hľadiska. Narodil sa v Ugande, no detstvo prežil v Holandsku. Na Oxfordskej a Harvardovej univerzite vyštudoval históriu a nemčinu, neskôr prednášal antropológiu na Univerzite v Leidene. V novinách Observer a Guardian sa venoval športovým stĺpčekom a napísal niekoľko kníh o športe a zákulisí športových klubov a tímov. S rodinou žije v Paríži.* * *Cruyff stvoril slávnu Barçu. Slovami jeho najväčšieho prívrženca Pepa Guardiolu, postavil katedrálu. Nielen to, Cruyff pravdepodobne stvoril súčasný futbal. Je Freudom či Gaudím hry, najzaujímavejším, najoriginálnejším a najneznesiteľnejším mužom v dejinách futbalu. Katedrálu Barça neskôr modernizoval Guardiola a k dokonalosti ju doviedol Lionel Messi. Následne upadla. Druhým človekom, ktorý ma podnietil do napísania tejto knihy, je Messi. Vždy som chcel pochopiť, ako na ihrisku robí to, čo robí. Keď som začal snoriť okolo Barçy, zaujalo ma niečo iné: jeho moc. Tichý Argentínčan môže pôsobiť ako Cruyffov protipól, v skutočnosti však zdedil Holanďanovu úlohu najvplyvnejšieho človeka vnútri klubu. Nezasvätení si roky mylne mysleli, že jeho prázdny pohľad a nemosť na verejnosti prezrádzajú nedostatok osobnosti. Ľudia z Barçy ho dlhodobo poznali ako panovačnú a strašidelnú postavu. Časom sa FC Barcelona zmenila na FC Messi.

6,90 €
Do košíka
Pomsta moci.  Ako autokrati pretvárajú politiku pre 21. storočie

Pomsta moci. Ako autokrati pretvárajú politiku pre 21. storočie

Moisés Naím

Nevšedný a napínavý príbeh o budúcnosti demokracie, ktorý objasňuje jeden z najdôležitejších zápasov dnešnej doby: o budúcnosť slobody a porážku autokratických režimov. Ekonóm a bývalý politik Moisés Naím prináša nevšedný a naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a zároveň objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi. V knihe Pomsta moci vysvetľuje politické trendy, podmienky, technológie a typ správania, ktoré prispievajú ku koncentrácii moci a k rozličným politickým a ideovým rozporom. Sústreďuje sa najmä na tri P – populizmus, polarizáciu a postpravdivosť. Ide o nástroje, ktoré sa v politike vyskytujú odjakživa, no súčasní politici ich kombinujú novým a ešte desivejším spôsobom, aby podkopali zásady demokracie. Ašpirujúci autokrati majú totiž k dispozícii aj nové možnosti a nové nástroje, ktorými sa dožadujú neobmedzenej moci. V spojení s novými technológiami a spoločenskými trendmi však nadobúdajú oveľa väčšiu silu. Pomsta moci je plná kontroverzných postáv a strhujúcich príbehov o nástupe k moci, ale aj názorných príkladov trikov a taktík proti tým, ktorí sa snažia autoritársku moc oslabiť. Vďaka prístupu k najaktuálnejším informáciám a poznatkom v spoločenskovednom výskume Naím odhaľuje opakujúci sa vzorec stratégií na upevnenie moci, a to aj v krajinách s výrazne protikladným politickým, ekonomickým a sociálnym pozadím. Zároveň ponúka zamyslenie nad tým, čo možno urobiť pre to, aby znovu zvíťazili sloboda a demokracia. Výsledky boja o moc totiž v závere určia, či sa v budúcnosti uberieme demokratickou alebo autokratickou cestou.Knihu preložil Peter Tkačenko. Prečítajte si ukážku z knihy.Moisés Naím je juhoamerický ekonóm, bývalý politik, novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým téme diktátorských a autokratických režimov. V roku 2011 získal prestížnu novinársku cenu Ortega y Gasset a v rokoch 2014 až 2017 bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších politických mysliteľov súčasnosti. V roku 2020 bol vymenovaný za čestného člena venezuelskej Národnej akadémie ekonomických vied.* * *„Pomsta moci mi znovu pripomenula, prečo považujem Moisésa Naíma za jedného z najoriginálnejších politických mysliteľov súčasnosti. Táto strhujúca  kniha skúma protichodné trendy a konflikty, ktoré utvárajú politickú moc a vysvetľuje, že naša budúcnosť závisí od toho, ako sa vyriešia.“ - Madeleine Albright, bývalá americká ministerka zahraničných vecí„To, čo túto knihu odlišuje od iných, je obrovské množstvo faktov a dát o tom, aký posun zaznamenala politická scéna za ostatných dvadsať rokov smerom k autoritárskym lídrom, či už ide o typického diktátora ako Kim Čong-un alebo ruského prezidenta Putina, ktorý bol zvolený v simulovaných voľbách.“ - Kirkus

16,90 €
Do košíka
Rozhovory o vesmíre

Rozhovory o vesmíre

Samuel Kováčik, Norbert Werner

Vesmír nás fascinuje. Nielen nás, autorov, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a ilustráciami. Kniha tak prináša úplne nový zážitok. Dúfame, že na čitateľa prenieseme pocity, ktorý v nás vyvoláva poznávanie vesmíru. V kapitolách postupne putujeme od blízkeho vesmíru po ďaleký. Začíname výpravou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a na Mesiac. Z neho sa ďalej posúvame k hviezdam a planétam mimo našej slnečnej sústavy až ku galaxiám, ktoré sú rozložené pozdĺž vlákien kozmickej pavučiny. Vďaka moderným teleskopom môžeme nahliadnuť aj do hlbokého, teda dávneho vesmíru, a môžeme dokonca pozorovať aj hranice čiernych dier, známe ako horizonty udalostí. Pred koncom sa dostávame k otázkam, na ktoré dnešná fyzika nestačí a musíme skúmať ďalej. Knihu uzatvárame rozhovorom o kozmickom žiarení, ktoré blízky a ďaleký vesmír spája.Kniha vychádza vo vydavateľstve N Press, vďaka ktorému sme sa v roku 2016 spoznali.O vesmíre sa so Samuelom a Norbim v knihe rozprávajú: kanadský astronaut Chris Hadfield, astronómovia Jiří Grygar a Zdeněk Mikulášek, astrofyzici Michal Zajaček a Marek Skarka a popularizátor astronómie Pavel Gabzdyl. Rozhovory o vesmíre ilustroval Ján Lastomírsky a graficky pripravil Ján Kurinec.Prečítajte si ukážku z knihy tu.Norbert Werner bol od malička fascinovaný vesmírom a hviezdnou oblohou. Začalo to rozprávaním jeho otca o misiách Apollo k Mesiacu a pohľadom na nádhernú Mliečnu dráhu z okolia jeho rodnej Rožňavy. Veľmi ho inšpirovali aj prednášky a láskavosť známeho astronóma a popularizátora vedy Jiřího Grygara. Norbi je dnes vedúcim výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií v Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vlákne kozmickej pavučiny, spájajúcom dve kopy galaxií. Venuje sa výskumu vplyvu obrích čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu malých družíc v astrofyzike. Podieľal sa na publikovaní viac ako 160 článkov s vyše 8-tisíc citáciami. V roku 2020 mu Rakúska akadémia vied udelila prestížne ocenenie Ignaza L. Liebena za prínos k röntgenovej astronómii.Samuel Kováčik nebol vesmírom fascinovaný hneď od malička, keď to však prišlo, prišlo to naplno. Vesmír ho upútal svojou podivnosťou – čiernymi dierami, kvantovou fyzikou alebo štruktúrou času a priestoru. Kvantovej štruktúre priestoru sa venuje aj vo svojom výskume, a to od teoretických matematických základov až po možné pozorovania a javy. Okrem toho popularizuje vedu. Založil projekt Vedátor, robí Vedátorský podcast a napísal knihy Najznámejšie experimenty vo fyzike, Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Za popularizačné aktivity sa dostal medzi finalistov Falling Walls Lab v Berlíne, bol nominovaný na Kaliga prize a získal Cenu za vedu a techniku 2021 v kategórii popularizácia vedy.

17,90 €
Do košíka
EKNIHA. Vojna: Ako nás formoval konflikt

EKNIHA. Vojna: Ako nás formoval konflikt

Margaret MacMillan

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konfliktMargaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free WorldVojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.Margaret MacMillan

14,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Kniha, ktorá vám možno zachráni život
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková
Kniha s radami na zlepšenie životného štýlu, ktorá vás neotrávi mentorovaním a nesnaží sa vám zo vziať zo života všetky potešenia. Ešte je aj vtipná a založená na vedeckom poznaní. Mňam.

Kniha, ktorá vám možno zachráni život

Graham Lawton
Ľudskosť. Optimistická história človeka
Tomáš Bella
Tomáš Bella

Autorovi bude možno niekto vyčítať, že si vyberá z koláča len hrozienka a popisuje len udalosti, kde sa ľudia mohli správať ako svine, ale v skutočnosti sa správali ako ľudia. Zároveň ale naratív katastrofických ... (viac)

Ľudskosť. Optimistická história človeka

Rutger Bregman
Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe
Tomáš Bella
Tomáš Bella
Začal som čítať z povinnosti, ale dočítal som pre radosť. Toto je lepšie ako akýkoľvek novinový rozhovor, ktorý ste so Zuzanou Čaputovou čítali, čiastočne vďaka schopnostiam Erika Taberyho, čiastočne ... (viac)

Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe

Zuzana Čaputová, Erik Tabery
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400