„Moje dvanásťročné dieťa ma neposlúcha! Je to na porazenie. Neviem, čo mám robiť.“ „Naše päťročné dieťa sa v noci stále pocikáva. Viete nám pomôcť?“ V posledných rokoch vyvolala psychologička a spisovateľka Becky Kennedy rodičovskú revolúciu. Obracali sa na ňu rodičia, ktorí sa odrazu ocitli v zložitých situáciách vyvolávajúcich pocity frustrácie, vyčerpanosti a bezmocnosti. Ich spoločná túžba však bola rovnaká: všetci chceli byť lepšími rodičmi.Autorka zosumarizovala všetky poznatky o vzťahovej väzbe, všímavosti a rodinných konšteláciách, čo boli teoretické prístupy, ktoré boli súčasťou jej súkromnej praxe, a snažila sa pretransformovať tieto myšlienky do metódy práce s rodičmi, ktorá by bola konkrétna, prístupná a zrozumiteľná. Jej výchovný model je efektívny, no zároveň nenarúša blízkosť medzi rodičom a dieťaťom. Je zástankyňou jasne stanovených hraníc, rodičovskej autority a pevného vedenia pri súčasnom zachovaní pozitívneho vzťahu, dôvery a rešpektu.V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča sa s čitateľmi a čitateľkami podelí o svoju výchovnú filozofiu a ponúkne im mnoho užitočných a praktických stratégií a metód, ktorých cieľom je blaho rodiča a súčasne blaho dieťaťa. Autorka zároveň ponúka riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom. Všetci chceme vnímať naše deti ako dobré deti, seba vnímať ako dobrých rodičov a pracovať na tom, aby sa nám všetkým žilo pokojnejšie. Je to možné. Nemusíme si vyberať. Môžeme mať všetko.Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte su ukážku z knihy Objavte v sebe dobrého rodiča a recenziu.Dr. Becky Kennedy je klinická psychologička a mama troch detí, ktorá sa v rámci súkromnej praxe venuje práci s deťmi a s rodičmi a usiluje sa, aby sme nad výchovou začali uvažovať inak. Vytvorila výchovný model, ktorý sa zakladá na sebarozvoji, aj na vývine dieťaťa. Jej projekt goodinside.com sa okamžite stal celosvetovým fenoménom a kniha Objavte v sebe dobrého rodiča patrí k bestsellerom o výchove. S rodinou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Becky Kennedy zásadne mení spôsob výchovy detí a zároveň spôsob, akým by sme mali k sebe pristupovať. Jej inovatívna práca ukazuje rodičom ako sa vyhnúť generačným zlozvykom a posunúť vnímanie rodinnej dynamiky. Je dôkazom, že môžeme byť takými rodičmi, akými chceme byť a že vo vnútri sme všetci dobrí.“ - Gabby Bernstein, autorka bestsellera Zázrak na počkanie„Upozornenie: Táto kniha z vás môže urobiť dobrého rodiča. Becky Kennedy je studnica múdrosti. Či už sa snažíte upokojiť svoje batoľa alebo chcete, aby sa váš tínedžer trochu otvoril, autorka vám pomôže nájsť rodičovskú rovnováhu a prinúti vás prehodnotiť vaše najlepšie, aj najhoršie rodičovské reakcie.“- Adam Grant, autor bestsellera Ešte si to premysli„Rodičovstvo je najdôležitejšia životná úloha, v ktorej často robíme tie isté chyby ako naši rodičia. Dr. Becky Kennedy však ukazuje nový spôsob výchovy založený na blízkosti, láske a porozumení pri súčasnom stanovení hraníc, ktoré nenarušujú vzájomné vzťahy. Škoda, že som knihu Objavte v sebe dobrého rodiča nečítal pri výchove svojich detí, no som rád, že sa ňou môžu riadiť pri výchove mojich vnúčat.“ - Richard Schwartz, autor rodinného modelu IFS

Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Karikatúru s motívom gorily, ktorá nevidí, nepočuje a nehovorí zlo, nakreslil Shooty 10. januára 2019. Práve v tých dňoch sme často písali o spise Gorila, pretože už bolo známe, že existujú aj jeho nahrávky, že ich mal Kočner, že sa s nimi obchodovalo. 10. januára sme písali, ako si špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vypýtal originál nahrávky od policajtov, pretože kópie mu nestačili.Spis Gorila patrí k najväčším kauzám v histórii štátu. Teraz môžete mať originálny gorilí hrnček od Shootyho len za 9,90 eur.  Materiál: keramikaObjem: 300 mlRozmery: ø80×95 mm

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní.Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Cooper je britský historik, spisovateľ a producent úspešného podcastu. Študoval na University of Warwick a na UEA a po ukončení štúdia odišiel na Srí Lanku pracovať ako učiteľ angličtiny. Pracoval ako archivár, redaktor a novinár a má doktorát z kultúrneho a literárneho významu ruín. Jeho texty sa objavili v New York Times, BBC, Atlantic, National Geographic, New Scientist či Discover Magazine. V súčasnosti píše, produkuje a moderuje podcast Fall of Civilizations, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke britských podcastov a od svojho spustenia v roku 2019 už má viac než 200 miliónov vypočutí. Napísali o knihe:„Paul Cooper je novodobý fenomén. Oslovuje svoje publikum úplne novým spôsobom, a to najmä prostredníctvom anekdot z histórie a prístupného rozprávačstva.“ – Max Hastings, Sunday Times„Kniha Z výšin do prachu je pútavé rozprávanie o zániku starovekých impérií s množstvom zaujímavých detailov.“ – Kirkus Reviews

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Nevšedný a napínavý príbeh o budúcnosti demokracie, ktorý objasňuje jeden z najdôležitejších zápasov dnešnej doby: o budúcnosť slobody a porážku autokratických režimov. Ekonóm a bývalý politik Moisés Naím prináša nevšedný a naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a zároveň objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi. V knihe Pomsta moci vysvetľuje politické trendy, podmienky, technológie a typ správania, ktoré prispievajú ku koncentrácii moci a k rozličným politickým a ideovým rozporom. Sústreďuje sa najmä na tri P – populizmus, polarizáciu a postpravdivosť. Ide o nástroje, ktoré sa v politike vyskytujú odjakživa, no súčasní politici ich kombinujú novým a ešte desivejším spôsobom, aby podkopali zásady demokracie. Ašpirujúci autokrati majú totiž k dispozícii aj nové možnosti a nové nástroje, ktorými sa dožadujú neobmedzenej moci. V spojení s novými technológiami a spoločenskými trendmi však nadobúdajú oveľa väčšiu silu. Pomsta moci je plná kontroverzných postáv a strhujúcich príbehov o nástupe k moci, ale aj názorných príkladov trikov a taktík proti tým, ktorí sa snažia autoritársku moc oslabiť. Vďaka prístupu k najaktuálnejším informáciám a poznatkom v spoločenskovednom výskume Naím odhaľuje opakujúci sa vzorec stratégií na upevnenie moci, a to aj v krajinách s výrazne protikladným politickým, ekonomickým a sociálnym pozadím. Zároveň ponúka zamyslenie nad tým, čo možno urobiť pre to, aby znovu zvíťazili sloboda a demokracia. Výsledky boja o moc totiž v závere určia, či sa v budúcnosti uberieme demokratickou alebo autokratickou cestou.Knihu preložil Peter Tkačenko. Prečítajte si ukážku z knihy.Moisés Naím je juhoamerický ekonóm, bývalý politik, novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým téme diktátorských a autokratických režimov. V roku 2011 získal prestížnu novinársku cenu Ortega y Gasset a v rokoch 2014 až 2017 bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších politických mysliteľov súčasnosti. V roku 2020 bol vymenovaný za čestného člena venezuelskej Národnej akadémie ekonomických vied.* * *„Pomsta moci mi znovu pripomenula, prečo považujem Moisésa Naíma za jedného z najoriginálnejších politických mysliteľov súčasnosti. Táto strhujúca  kniha skúma protichodné trendy a konflikty, ktoré utvárajú politickú moc a vysvetľuje, že naša budúcnosť závisí od toho, ako sa vyriešia.“ - Madeleine Albright, bývalá americká ministerka zahraničných vecí„To, čo túto knihu odlišuje od iných, je obrovské množstvo faktov a dát o tom, aký posun zaznamenala politická scéna za ostatných dvadsať rokov smerom k autoritárskym lídrom, či už ide o typického diktátora ako Kim Čong-un alebo ruského prezidenta Putina, ktorý bol zvolený v simulovaných voľbách.“ - Kirkus