Ako chutí tarantula či kvety petúnie? Kvety petúnie sú jemne pikantné a kvety sedmokrások príjemne aromatické. Poučná aj zábavná kniha rozhovorov s 25 slovenskými vedcami, vedkyňami a odborníkmi, ktorí sa venujú výskumu v oblastiach od astrofyziky cez medicínu či vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy a ich nutričnej hodnoty. Zistíte v nej napríklad to, koľko ton materiálu z meteoritov a komét dopadne ročne na Zem, ako sa v Košiciach vyvíja 3D tlač titánových skeletov, ktoré môžu nahradiť kosti, a ako vyzerá elektrická aktivita v mozgu pri rozmýšľaní. Aj slovenskí vedci skúmajú oblasti, ktoré prinášajú svetový pokrok. Robia výskum v odvetviach, aké by vám ani nenapadli a výstupy z ich skúmania môžu byť užitočné pre váš každodenný život. Redaktorka Denníka N Zuzana Vitková vedcom a vedkyniam položila otázky, vďaka ktorým vám fakty z ich výskumov a toho, ako funguje svet, zostanú v pamäti aj bez čítania vysokoškolských skrípt. Vybrať do knihy len 25 rozhovorov bolo náročné, pretože na Slovensku je oveľa viac inšpiratívnych ľudí, ktorí majú o vede čo povedať. Kniha sa snaží priniesť čo najširší záber výskumných tém a cez niektoré rozhovory predstaviť aj osobné príbehy vedkýň a vedcov, ich pohľad na slovenskú vedu a dôvody, prečo sa rozhodli zostať na Slovensku alebo, naopak, odísť do zahraničia. Zuzana Vitková sa s popularizáciou vedy stretla prvýkrát na strednej škole, keď pomáhala ako dobrovoľníčka na festivale vedy Noc výskumníkov. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2013 viedla vedecko-popularizačný portál science.sk. Ten od roku 2015 obsahovo spolupracoval aj s Denníkom N. V roku 2016 pôsobila ako PR manažérka v Slovenskej akadémii vied. Tri roky života strávila v Austrálii a cestovaním po svete, kým zistila, že sa chce vrátiť na Slovensko a písať o vede. Zuzana Vitková pracuje v Denníku N od roku 2020 ako vedecká reportérka a okrem textov tvorí aj vedecký podcast s názvom N2. V roku 2022 získala Novinársku cenu Slovenskej psychiatrickej spoločnosti NEZÁBUDKA. Urobila desiatky rozhovorov so slovenskými vedkyňami a vedcami. Na svojej práci má najradšej, keď sa ich môže pýtať na to, ako funguje svet okolo nás. Keď sa potom pozerá na Slnko, môže si aspoň vzdialene predstavovať erupcie, ktoré na ňom prebiehajú, či elektrickú aktivitu, ktorá jej popri premýšľaní prebieha v mozgu.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti. Je to vzrušený a vzrušujúci text. Čitateľa môže predsa len upokojiť jeho ľudský odkaz: spomaľme a žime s mierou. Presne podľa Aristotelovho napomenutia.“ László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram. Telesná výchova je dostupná aj ako audiokniha na knihy.audio v podaní samotného autora Martina M. Šimečku a s hudbou kapely Modré hory. Vypočujte si ukážku z audioknihy.Prečítajte si rozhovor s Martinom M. Šimečkom. Prečítajte si reportáž o tom ako kniha Telesná výchova vznikala.  O autorovi: Martin M. Šimečka (1957) patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe.Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii.Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech.Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Nacistická hrozbaBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten, Crossing Hitler, Burning the Reichstag a v slovenčine vyšla jeho kniha Ako umiera demokracia (N Press, 2021).  Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA ZAČALA OTRIASAŤ veľkou časťou sveta len pred pár rokmi. Staré autoritárske režimy sa zrúcali, na ich miesto nastupovali nové nádejné demokracie. Demokratická vlna sa zo strednej a východnej Európy rozšírila až do odľahlých kútov východnej Ázie, ale začala sa trieštiť a strácať na sile.Nový trend zasa raz vznikol v strednej a východnej Európe a zasa raz zasiahol celý svet. Povstával uprostred zúfalej situácie poznačenej finančnou krízou, ktorá otriasala základmi globálnej ekonomiky. Znepokojivé predzvesti zapôsobili aj v dlho etablovaných kolískach demokracie, západnej Európe a USA. Zdalo sa, že životaschopnosť a sebavedomie nových diktátorov priťahuje aj obyvateľov demokratických krajín, hoci ich režimy svoju nevraživosť a agresiu smerovali často práve voči ich štátom. Demokratickí lídri úporne hľadali spôsob, ako týmto hrozbám čeliť, pričom kútikom oka nervózne sledovali reakcie svojich ľudí. A vnútri diktatúr sa zasa občas našli ľudia, ktorých nepredvídateľní vodcovia nadmieru znepokojovali, a tak nachádzali svoje poslanie v tlmení najostrejších prejavov ich agresivity.Tento opis môže pripomínať dnešný svet. V skutočnosti sa však týka 30. rokov 20. storočia.                                                                                                                       Benjamin Carter Hett           

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Karikatúru s motívom gorily, ktorá nevidí, nepočuje a nehovorí zlo, nakreslil Shooty 10. januára 2019. Práve v tých dňoch sme často písali o spise Gorila, pretože už bolo známe, že existujú aj jeho nahrávky, že ich mal Kočner, že sa s nimi obchodovalo. 10. januára sme písali, ako si špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vypýtal originál nahrávky od policajtov, pretože kópie mu nestačili.Spis Gorila patrí k najväčším kauzám v histórii štátu. Teraz môžete mať originálny gorilí hrnček od Shootyho len za 9,90 eur.  Materiál: keramikaObjem: 300 mlRozmery: ø80×95 mm

„Homo sapiens extravagantne uspel na úkor iných druhov.“ Americká novinárka Elizabeth Kolbert prináša zásadnú knihu o budúcnosti nášho sveta a masovom vymieraní, ktorému práve čelíme. V histórii našej planéty došlo k piatim hromadným vyhynutiam, v dôsledku ktorých sa náhle a drasticky znížila rozmanitosť života na Zemi. Vedci aktuálne monitorujú šieste vymieranie, ktoré je podľa predpovedí najničivejším vyhynutím od dopadu asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Tentoraz však stojíme pred kataklizmou my ľudia. Autorka sa s vedcami púšťa do terénu a prepája množstvo výskumov na poli geológie, morskej biológie, ale aj astronómie a genetiky a na osudoch vyhynutých živočíšnych druhov ukazuje desivý obraz vymierania, ktorý pravdepodobne čaká aj ľudstvo, ak nezmení smer, akým sa vydalo. Zároveň objasňuje pozadie veľkých prírodovedných sporov, vďaka ktorým vznikli jednotlivé vedné odbory. Prostredníctvom príbehov z dejín živočíšnych druhov, ale aj prírodných úkazov ako Veľká koralová bariéra či amazonský dažďový prales ponúka žalostné obrazy vymierania života na Zemi, na ktoré ako prvý upozornil Georges Couvier v Paríži. Šieste vymieranie bude pravdepodobne trvalým dedičstvom ľudstva, a ako poznamenáva autorka, núti nás prehodnotiť otázku, čo znamená byť človekom. Kniha Šieste vymieranie ponúka fascinujúcu exkurziu do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva. Napriek tomu ešte stále nevnímame násilnú kolíziu medzi civilizáciou a ekosystémom Zeme ako dostatočne závažnú a príliš pomaly prijímame opatrenia na vyriešenie globálnej environmentálnej krízy. Knihu preložila Erika Mazuchová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Vypočujte si ukážku z knihy.Napísali o knihe: „Šieste vymieranie je úžasná kniha, ktorá jasne hovorí, že čelíme ďalšej veľkej a náhlej hrozbe vyhynutia. V histórii sa to už stalo a môže sa to stať znovu.“ - Barack Obama „Prírodovedci predpokladajú, že v histórii Zeme došlo k piatim prípadom úplného vyhynutia (spomeňte si na asteroid, ktorý vyhubil dinosaury) a Elizabeth Kolbert presvedčivo mapuje, ako ľudská činnosť vedie k šiestemu.“ - New York Times „Znepokojujúca kniha. Elizabeth Kolbert ukazuje, ako poeticky dokáže písať o miznúcich tvoroch našej planéty, no skutočná sila tejto knihy spočíva vo vedeckom a historickom kontexte. Autorka precízne dokumentuje narastajúce straty, ktoré po sebe ľudstvo zanecháva.“ - Bill GatesElizabeth Kolbert (1961) je americká novinárka a komentátorka magazínu The New Yorker. Je autorkou oceňovaných kníh Field Notes from a Catastrophe: Man, Nature, and Climate Change a Under a White Sky, ktoré sa venujú environmentálnym témam a klimatickej kríze. Za knihu Šieste vymieranie sa v roku 2015 stala držiteľkou Pulitzerovej ceny, ale aj množstva ďalších ocenení. Žije v štáte Massachusetts s manželom a deťmi.

Čo zaberá na spomalenie procesu starnutia? Ako sa dá najlepšie schudnúť (a udržať si hmotnosť)? Čo treba robiť, aby mal človek kvalitný spánok? Každý z nás chce byť zdravší, silnejší a dožiť sa čo najvyššieho veku. No ktoré metódy naozaj fungujú? Naozaj jestvujú superpotraviny? Ako minimalizovať riziko cukrovky, rakoviny a Alzheimerovej choroby? Aká škodlivá je v skutočnosti laktóza? Sú výživové doplnky nevyhnutné? A čo na to voľné radikály? Zabudnite na divoké trendové diéty a fitnes programy celebrít. Vedecký publicista Graham Lawton prináša nový pohľad na zdravie, výživu a životný štýl. Oddeľuje dojmy od pojmov a kriticky sa vyrovnáva s množstvom mätúcich údajov a desivých titulkov v časopisoch. Na základe najnovších vedeckých výskumov a štatistík ponúka pravdu o diétach a stravovaní, o drogách, desaťtisíc krokoch denne, slanine, počítaní kalórií, káve, mliečnych výrobkoch, spánku, vláknine, „opiciach“, soli, cukre, kardiu, opaľovacích krémoch, statínoch, vitamínoch a o mnohom ďalšom. Graham Lawton často šliape na mínové pole, no nie samoúčelne. Jeho cieľom je vyvrátiť prežité mýty a rozlíšiť bludy od faktov. Táto kniha odhaľuje pravdu o módnych trendoch v stravovaní, vysvetľuje skutočné vedecké poznatky za lepším zdravím a vďaka tomu vám možno zachráni život.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z Knihy, ktorá vám možno zachráni životNapísali o knihe:„Graham Lawton zasvätil celú kariéru výskumu, ako si predĺžiť život.“ – The Times „Graham Lawton síce napísal knihu s odvážnym názvom Kniha, ktorá vám možno zachráni život: Ako dlhšie a lepšie žiť vďaka vede, no rozhodne sa nepovažuje za gurua životného štýlu, práve naopak. Sám seba nazýva ‚lenivým lajdákom s nadváhou‘. Lawton je živým dôkazom, že človek nemusí byť posadnutý diétami a cvičením, aby si udržal zdravie a kondíciu.“ – Irish Examiner O autorovi: Graham Lawton patrí medzi kmeňových autorov a komentátorov časopisu New Scientist. Je autorom kníh The Origin of (Almost) Everything (Pôvod (takmer) všetkého, 2016) a This Book Could Save Your Life (Kniha, ktorá vám možno zachráni život, 2020). Vyštudoval biochémiu na Kráľovskej univerzite v Londýne, kde získal aj titul MSc. (magister prírodných vied) v odbore vedeckej komunikácie. Za svoju publikačnú činnosť získal viacero ocenení. Žije v Londýne. Knihu preložil Samo Trnka.

Skutočný príbeh o praní špinavých peňazí, vražde a úniku pred hnevom Vladimira PutinaJedným z hlavných dôvodov, prečo sa Putin plietol do amerických volieb, bol Magnitského zákon.Po úspechu svojej prvej knihy sa Bill Browder vracia s ďalším strhujúcim trilerom, v ktorom opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina preto, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov, a ako Putin odstránil každého, kto sa mu postavil do cesty. Keď mladého ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý pracoval pre Browdera, ubili na smrť v moskovskom väzení, Browderovým životným poslaním sa stalo vystopovať jeho vrahov a zabezpečiť, aby zvíťazila spravodlivosť. Prvým krokom misie bolo odhaliť, kto stojí za schémou daňového podvodu, ktorého obeťou bol práve Magnitskij. Autor s kolegami sledovali, ako peniaze prúdia z Ruska cez Pobaltie a Cyprus až do západnej Európy a Ameriky, no zostali šokovaní, keď zistili, že zo zločinu profituje aj Vladimir Putin. Hneď ako orgány činné v trestnom konaní vydali príkaz na zmrazenie majetku, Putinova pomsta na seba nenechala dlho čakať. Začal Browdera a jeho kolegov prenasledovať, vraždil ich ruských spojencov a spojil sa s niekoľkými prominentnými právnikmi a politikmi v USA, ktorí mali zabezpečiť jeho likvidáciu. Práve Browderova kampaň zameraná na odhalenie Putinovej korupcie bola dôvodom zásahu Ruska v amerických prezidentských voľbách v roku 2016. Kniha Príkaz na zmrazenie je napínavý príbeh o tom, ako sa človek dokáže postaviť bezohľadnému darebákovi a jednému z najnebezpečnejších mužov na svete – a vyhrať. Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Bill Browder je zakladateľ a generálny riaditeľ hedžového fondu Hermitage Capital Management, ktorý bol do roku 2005 najväčším zahraničným investorom v Rusku. Aktivita Billa Browdera po vražde Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta. Tieto zákony sú zamerané na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete. Autor je držiteľom bakalárskeho titulu z ekonómie z Chicagskej univerzity a titulu MBA zo Stanfordovej univerzity. Žije v Londýne s manželkou a deťmi.  Napísali o knihe:„Príkaz na zmrazenie ani nemohol vyjsť v lepšom čase. Vynikajúca kniha týkajúca sa súčasného Ruska – je tu vražda, sprisahanie, pranie špinavých peňazí, ale aj sexuálne intrigy. Ide o napínavé čítanie, v ktorom neustále cítiť hrozbu atentátu, únosu či extrémneho násilia. Napísať svedectvo o nespravodlivosti je prvý krok k jej zvráteniu.“ - The Time„Browder ani nemohol lepšie ilustrovať, prečo sa podpora ruských oligarchov a ich fondov stala kľúčom k upevneniu Putinovej mocenskej základne.“ - The Independent„Dávno predtým, než to pochopil aj zvyšok sveta, Browder vedel, ako ďaleko dokážu zájsť skorumpovaní ruskí úradníci a podnikatelia, aby uchránili svoje neprávom nadobudnuté bohatstvo. Browderova kniha Príkaz na zmrazenie nie je príjemným čítaním. Je skôr naliehavou pripomienkou, že pranie špinavých peňazí je problém, ktorý treba riešiť na globálnej úrovni.“  - The Washington Post