19.6.2023 je desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou. Pri tejto príležitosti si môžete knihu Roky bezprávia kúpiť za symbolickú cenu.Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci.Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc?Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany.V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy.„To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“O autoroch:Samuel Marec (1982) vyštudoval polonistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom niekoľko rokov pracoval v reklamnej agentúre. Od roku 2008 píše blogy a články pre SME, Denník N, .týždeň a stal sa jedným z najčítanejších slovenských blogerov. Venuje sa prekladu kníh z poľštiny a angličtiny a napísal knihy This Is Hardcore (2013) a Futbal: Pravdivá história (2019).Veronika Prušová (1980) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štúdia spolupracovala s agentou SITA, v roku 2006 začala pracovať v denníku SME a odvtedy sa venuje problematike súdnictva. V roku 2014, po vstupe Penty spolu s časťou redakcie zo SME odišla a stála pri vzniku Denníka N. Naďalej sa venuje súdnictvu a často sa tak dostáva k prípadom ľudí, ktorí zažili neprávosť a majú pocit krivdy. S bývalým politickým komentátorom, poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej Mariánom Leškom napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2019. Za dôsledné a objektívne pokrývanie justície získala špeciálnu Novinársku cenu, Cenu zastavme korupciu za rok 2020. 

Označte si notebook alebo skrinku svojim obľúbenými ukrajinským superhrdinom.Rozmery aršíku: 14,8 x 21 cmLesklý povrchŽivotnosť nálepiek je 2-3 roky, určené na použitie v interiéri.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine. Zvyšná časť sú výrobné náklady - produkt je navrhnutý a vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté. (Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.) Produkt je originálnym výrobkom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi. O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. 

"Povinné čítanie pre každého, kto žiada o vodičský preukaz."- Mary Roach, New York TimesPrečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. Na základe vyčerpávajúceho výskumu a rozhovorov s odborníkmi na šoférovanie a dopravnými úradníkmi zo všetkých kútov sveta autor odhaľuje prekvapivo zložitú sieť fyzických, psychologických a technických faktorov, ktoré vysvetľujú, ako funguje premávka, prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo o nás prezrádza náš spôsob jazdy. Vanderbilt skúma limity vnímania a kognitívnych funkcií, ktoré z nás robia horších vodičov, než si myslíme. Ukazuje, ako napríklad vďaka kruhovým objazdom, ktoré sa zdajú nebezpečné a chaotické, je premávka v skutočnosti bezpečnejšia. Zároveň odhaduje, na koho budú iní zúrivo trúbiť a prečo. Auto je ústrednou súčasťou nášho každodenného života. Tom Vanderbilt ukazuje, ako za volantom funguje naša myseľ a spôsob, akým na ceste vzájomne komunikujeme. V konečnom dôsledku je totiž premávka viac než len obraz ľudskej povahy. Táto kniha mení spôsob, akým nazeráme na seba a svet okolo nás. A ktovie? Možno z nás dokonca urobí lepších šoférov.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Tom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technike, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických časopisoch. Zároveň pracuje ako konzultant pre veľké americké spoločnosti a prednáša na rôznych inštitúciách a univerzitách po celom svete. V slovenčine vyšla v roku 2021 jeho kniha Začíname. Kniha Za volantom sa okamžite po vydaní zaradila medzi svetové bestsellery a vyšla v 18 krajinách. Autor žije v New Yorku.

Prečo tento príbeh? Stačí to na zmenu alebo je to boj, ktorý sme ako civilizovaná spoločnosť ešte nevyhrali?Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo. V októbri 2017 publikoval časopis New York Times ich článok plný rozhovorov s herečkami, bývalými zamestnankyňami a ďalšími ženami v blízkosti producenta Harveyho Weinsteina, ktoré odhalili znepokojivé obvinenia o sexuálnom obťažovaní a utajených mimosúdnych vyrovnaniach. Obe novinárky sa pustili do precízneho odkrývania zamlčiavaných skutočností, ktoré prinútili niekoľko z najslávnejších žien sveta porušiť dohodu o mlčanlivosti a postaviť sa tvárou v tvárou sexuálnemu predátorovi a celému tímu jeho právnikov a súkromných detektívov. No o tom, čo nasledovalo po zverejnení článku, sa dovtedy nikomu ani nesnívalo. V priebehu niekoľkých dní sa otvorila Pandorina skrinka a k zneužívaniu a sexuálnemu obťažovaniu sa začali priznávať ďalšie a ďalšie ženy, ktoré trpeli celé desaťročia. V nasledujúcom roku sa na pranier dostali stovky mužov za obťažovanie a nevhodné zaobchádzanie s kolegyňami a ďalšími ženami zo svojho okolia. Jodi Kantor a Megan Twohey prinášajú desivé svedectvo o moci a kultúre, ktorá nútila ženy zamlčiavať sexuálne zločiny a chránila páchateľov pred zodpovednosťou. Autorky vás prevedú novinárskou cestou až k počiatkom zmeny spoločenskej paradigmy. Ponúknu vám príbehy žien, ktoré mali odvahu prehovoriť pre dobro iných žien, pre budúce generácie, no najmä pre seba.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážky z knihy Stalo sa to aj mne:Prvý telefonát Ako umlčať obete, časť 1Ako umlčať obete, časť 2Jodi Kantor je americká novinárka a komentátorka časopisu New York Times Magazine, kde sa venuje témam pracovného prostredia, technológie a rodovej rovnosti. Od roku 2007 píše o Obamovcoch a jej práca v roku 2012 vyústila do vydania knihy The Obamas. Pravidelne prispieva aj do relácie CBS This Morning. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu a časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Megan Twohey je americká novinárka časopisu New York Times Magazine. Pracovala ako investigatívna reportérka pre Reuters, Chicago Tribune a Milwaukee Journal Sentinel. Venuje sa témam zneužívania a sexuálneho obťažovania v lekárskom prostredí a pomohla odhaliť čierny trh s adoptovanými deťmi. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu. Napísali o knihe:„Kniha Stalo sa to aj mne sa číta sčasti ako triler, sčasti ako obžaloba hnijúceho systému. No v konečnom dôsledku sú hlavnými hrdinkami trpiace ženy, ktoré odmietli ďalej mlčať.“ - The Atlantic„Stalo sa to aj mne je kniha, ktorá podrobne opisuje zákulisie škandalózneho odhalenia kauzy Harveyho Weinsteina a ktorá sa okamžite po vydaní zaradila medzi klasiku investigatívnej žurnalistiky. Ak vám spadla sánka, keď ste sa o prípade dočítali v novinách, pripravte sa na to, že vám tentoraz padne až na zem, keď Jodi Kantor a Megan Twohey vyrozprávajú, ako odhalili, čo sa deje na pozadí filmového priemyslu: tajné stretnutia, nepríjemné telefonáty, či súkromné správy s herečkami, ktoré váhali, či s obvineniami vyjsť na verejnosť – Ashley Judd ako stoická bojovníčka; Gwyneth Paltrow ako obozretná spojka, ktorá pomáhala reportérkam s vyhľadávaním ďalších zdrojov.“ - Monica Hesse, The Washington Post

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska.Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti. Prečítajte si rozhovor s jedným z autorov Mgr. Martinom Švedom, PhD.

Ako je možné, že napriek všetkej bolesti a sklamaniam, ktoré poznačili jeho pozoruhodný život, Elieho nepohltila temnota a nezatienila ho pred slnkom? Samantha Power, veľvyslankyňa USA pri OSN, v prejave pri spomienke na Elieho Wiesela 1. decembra 2016Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel (1928 – 2016) v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby. Tí, ktorí Wiesela dobre poznali, vedeli, aký je hlboko ľudský a prirodzený. Rád spieval, s priateľmi si nôtil chasidské piesne, s ktorými vyrastal vo svojom rodisku v rumunskom Sighete, a neváhal sa pridať k divokým chasidským svadobným tancom. Svetového úspechu sa dočkal pomerne neskoro. Po štyridsiatke pracoval ako novinár na voľnej nohe pre francúzske a izraelské noviny, no ledva vládal platiť nájom, a keď sa chcel slušne najesť, niekedy sa musel spoľahnúť na priateľov. Wiesel bol zložitý človek. Mal citlivé ego, pre ktoré niekedy ťažko znášal prácu v skupinách, akou bola rada, ktorá vo Washingtone založila Americké múzeum holokaustu. V roku 1986 získal Nobelovu cenu za mier, pretože bol pre ľudstvo poslom, ktorý tlmočí odkaz mieru, pokánia, ľudskej dôstojnosti a ťažko nadobudnutej viery.Elie Wiesel však nebol len vlajkonosičom preživších holokaust. Stal sa najobdivovanejším ambasádorom židovskej viery na svete a hlasom svedomia mnohých miest, kde sa pošliapavali ľudské práva. Svoj odkaz rozšíril, aby upozornil aj na iné genocídy a varoval, že svet sa z holokaustu nepoučil a ľudstvo sa stále nezbavilo etnickej nenávisti, prenasledovania zraniteľných menšín a masového násilia.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Joseph Berger je americký novinár a spisovateľ. Narodil sa v Sovietskom zväze poľsko-židovským rodičom, ktorí museli počas vojny emigrovať, aby unikli nacistom. V USA, kde sa rodina napokon usadila, spočiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr ako prispievateľ do rôznych denníkov. V roku 1984 začal pracovať v časopise New York Times. Napísal štyri knihy. S manželkou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Triezvy, no vynikajúci portrét pozoruhodného muža.“– Rupert Christiansen, The Telegraph„Táto kniha zobrazuje Wiesela v celej jeho zložitosti ako vnímavého, no omylného muža, ktorý si zachoval vieru aj po zápase s Bohom.“– Maron L. Waxman, Jewish Book Council„Wieselov odkaz nás núti šíriť svedectvo aj v jeho neprítomnosti a pokračovať v konfrontácii s mlčaním.“ –  Diane Cole, Wall Street Journal