Obchod — Denník N

EKNIHA. Deväťdesiate roky

Chuck Klosterman
14,90 €
Bolo to dávno, no akoby sa to stalo včera: spadol Berlínsky múr a zrútili sa Dvojičky. Deväťdesiate roky boli silne medializované a asertívne sebavedomé, ale nie skreslené a deformované internetom a sociálnymi sieťami. Ich trajektóriu dokážeme presne odsledovať. Po väčšinu desaťročia bol ... Viac
Do košíka

Bolo to dávno, no akoby sa to stalo včera: spadol Berlínsky múr a zrútili sa Dvojičky. Deväťdesiate roky boli silne medializované a asertívne sebavedomé, ale nie skreslené a deformované internetom a sociálnymi sieťami. Ich trajektóriu dokážeme presne odsledovať.

Po väčšinu desaťročia bol Seinfeld najpopulárnejším a najvplyvnejším hraným televíznym seriálom. Zmenil jazyk, posunul cit pre komédiu a takmer každá náhodná epizóda mala viac divákov než finále Hry o tróny v roku 2019. Ak ste však epizódu Seinfelda zmeškali, mali ste prosto smolu. 

Mnohé polarizujúce témy, ktoré dominujú v súčasných rozpravách, boli už v hre, no vnímali sa skôr ako experimenty v akademických kruhoch. Stále existovali jadrové zbrane, ale nechystala sa žiadna jadrová vojna. Internet prichádzal, aj keď neochotne.

V súčasnosti deväťdesiate roky dvadsiateho storočia pôsobia ako obdobie, keď sa celý svet zbláznil, ale nie až natoľko, aby sa to nedalo zvládnuť alebo napraviť. Chuck Klosterman prináša panoramatický pohľad na koniec dvadsiateho storočia a zároveň koniec čias, keď sme ešte ovládali technológie my a nie ony nás. V knihe Deväťdesiate roky opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality. Analyzuje politické škandály, napríklad Clintonovu aféru s Monicou Lewinskou či predvolebnú kampaň Rossa Perota, no neopomína ani masaker na strednej škole v Columbine či proces s O. J. Simpsonom. 

Kniha Deväťdesiate roky je nostalgickou prehliadkou dekády, ktorá sa odohrala dávno – hoci nie až tak dávno, ako sa nám môže zdať.

Knihu preložila Erika Mazuchová.

Prečítaje si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.

Chuck Klosterman (1972) je americký novinár a spisovateľ. Pôsobil v časopisoch Esquire, New York Times Magazine či Washington Post. Venuje sa predovšetkým písaniu o populárnej kultúre a športe. Je autorom dvanástich kníh. Jeho posledný titul Deväťdesiate roky sa okamžite zaradil medzi bestsellery. S manželkou a dvomi deťmi žije v Portlande v štáte Oregon, USA. 

Napísali o knihe:

„V knihe Deväťdesiate roky Klosterman s osobitým humorom skúma sociálnu, politickú a kultúrnu históriu tejto dekády. Je to fascinujúci výlet do minulosti.“ - Time

„Úžasne zrešeršovaná, pútavo napísaná a veľmi vtipná kniha, v ktorej nadaný autor prehodnocuje význam tohto nedoceneného desaťročia.“ - Booklist

„Zábavná prechádzka posledným desaťročím dvadsiateho storočia! Klosterman vdýchol deväťdesiatym rokom nový život. Prináša veľkolepú panorámu, ktorá je vtipná a zároveň poučná.“ - Kirkus

Autor:
Chuck Klosterman
Formáty:
epub, pdf, mobi
Dátum publikovania:
28. júna 2023

Deväťdesiate roky som zažil a vďaka Chuckovi Klostermanovi si ich budem aj pamätať.

Braňo Bezák

Braňo Bezák

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Život na tekutých pieskoch

Život na tekutých pieskoch

Ján Štrasser, Martin M. Šimečka

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

18,90 €
Do košíka
Shooty: Stolička (21.4.2024)

Shooty: Stolička (21.4.2024)

99,00 €
Do košíka
Mačička ako spomienka na temnotu/Кицька на спогад про темінь

Mačička ako spomienka na temnotu/Кицька на спогад про темінь

Neda Neždana/Неда Неждана

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone

5,90 €
Do košíka
Plátená taška Denník N

Plátená taška Denník N

Prvá taška Denníka N s motívom titulnej strany z 23. mája 2017. Vyrobená s použitím recyklovanej organickej bavlny (60 %) a zvyškov polyesteru z textilnej výroby (40 %) spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Hrubý úplet (dvojnásobok oproti bežným taškám) zaručuje trvácnosť aj nosnosť tašky. Perte na 30° C, nežehlite motív a vydrží vám dlhé roky. Rozmer: 35 × 38 centimetrov V ponuke máme ešte aj túto druhú, o niečo väčšiu tašku.  Na fotografii autorka návrhu titulnej strany aj tašky, artdirektorka Denníka N Soňa Ševčíková.

7,90 €
Do košíka
Tváře normalizace

Tváře normalizace

Anna Janská (ed.)

Český Deník N v spolupráci s historikmi zachytil osudy ľudí, o ktorých normalizačný režim opieral svoju moc, alebo tých, ktorí sa stali symbolmi jeho praktík. Prináša príbehy známych mien, ktoré sa častokrát dokázali pružne prispôsobiť ponovembrovým pomerom, i radových „pešiakov“, ktorí boli na okraji pozornosti médií a verejnosti – či už pracovali pre Štátnu bezpečnosť, pôsobili v Pohraničnej stráži, alebo boli tvárami režimom podporovanej kultúry. Vasil Biľak, Miloš Jakeš, Jaromír Ulč, ale aj Karel Sýs či Karel Gott. Kniha Tváře normalizace vznikla v Deníku N ako príspevok do mozaiky pochopenia našej minulosti. Redaktori zvolili cestu rozprávania konkrétnych ľudských príbehov, ktoré napriek svojej jedinečnosti dokážu mechanizmy a atmosféru doby priblížiť pôsobivejšie ako akademické štúdie. Normalizácia si v spoločnosti vydobyla povesť predsa len znesiteľného, „gulášového“ komunizmu, počas ktorého sa pred realitou utekalo na chalupu alebo k platniam Karla Gotta. V skutočnosti to však boli roky mimoriadne ničivé. Spoločenská apatia, letargia, snaha príliš nevyčnievať, obava z vlastnej tvorivosti, neochota prijať so slobodou aj zodpovednosť, to všetko má korene nie na šibeniciach päťdesiatych rokov a v jáchymovskej veži smrti, ale v režime, ktorý priviezli sovietske tanky v auguste 1968. Práve pre plazivosť, ktorá degradovala ducha i vôľu väčšiny obyvateľstva, je namieste stále si pripomínať, aká zlá a pokrivená bola vo svojej podstate tá doba.

12,90 €
Do košíka
Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

22,90 €
Do košíka
Byť slušný nestačí

Byť slušný nestačí

Ľuba Lesná, Miroslav Kusý

Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život – detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a „spolužitie“ so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. „Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám v našich rozhovoroch zachytiť podarilo, a to že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži a neprávosti.“ Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza z textu, ktorý Miroslav Kusý napísal v roku 2018 pre Denník N a ktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný a starať sa o veci verejné. Angažovaný občan nie je a nesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním v rozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. A Miroslav Kusý bol jeden z tých, ktorí sa starali a angažovali po celý svoj život. „Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť.“ Martin M. Šimečka Miroslav Kusý (1931 – 2019)bol významný slovenský filozof, politológ a politik. V roku 1967 sa stal najmladším profesorom filozofie na Slovensku. V roku 1969 mu po vylúčení z komunistickej strany zakázali pedagogickú činnosť a vyhodili ho z univerzity. V roku 1977 podpísal Chartu 77; patril medzi jej prvých signatárov. ŠtB odvtedy šikanovala jeho aj jeho rodinu domovými prehliadkami, častými väzobnými stíhaniami či výsluchmi. V roku 1989 ho zaistili ako jedného z piatich členov tzv.  bratislavskej päťky. Desať týždňov strávil vo väzbe, mal byť odsúdený za podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989. Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom Verejnosti proti násiliu (VPN). Po Nežnej revolúcii pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, poslanec Národnej rady SR a aj ako kancelár prezidenta Václava Havla pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1991 bol rektorom Univerzity Komenského a do roku 1996 viedol Katedru politológie FF UK. Stal sa zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Unesca pre ľudské práva na Slovensku. Bol autorom či spoluautorom vyše jedenástich kníh. Pravidelne prispieval do denníka SME a Denníka N. Ľuba Lesná (1954)pred rokom 1989 pracovala ako divadelná kritička, po Nežnej revolúcii ako investigatívna novinárka a politická komentátorka, medzi iným v denníku Verejnosť, v Rádiu Slobodná Európa a v Slovenskej televízii. Napísala tri publicistické knihy o únose Michala Kováča mladšieho, syna slovenského prezidenta. Za knihu Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1998) dostala Cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2007 jej vyšla detektívka Prípad medička, inšpirovaná vraždou Ľudmily Cervanovej na konci sedemdesiatych rokov. Rozhovory s bývalou premiérku Ivetou Radičovou vyšli v roku 2013 pod názvom Krajina hrubých čiar. V roku 2017 jej vyšla zbierka štyroch noviel Tisícročná žena: Klytaimnístra, Báthoryčka, Alma Rosé a Antikvariát.  

12,90 €
Do košíka
Tajný život čísel

Tajný život čísel

Kate Kitagawa a Timothy Revell

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Kate Kitagawa je jednou z popredných svetových odborníčok na históriu matematiky. Doktorát získala na Princetonskej univerzite, vyučovala históriu na Harvardovej univerzite a viedla výskum vo Veľkej Británii, v Nemecku a Južnej Afrike. Jej prvá kniha sa v Japonsku stala bestsellerom a spoločnosť Nikkei Business ju zaradila do stovky najvplyvnejších osobností Japonska. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka úradu pre vesmírne vzdelávanie v Japonskej agentúre pre výskum vesmíru (JAXA). Timothy Revell je novinár, ktorý kedysi prepadol z matematiky. V súčasnosti pracuje ako zástupca amerického šéfredaktora časopisu New Scientist v New Yorku. Špecializuje sa na technológie a matematiku a vo svojich článkoch sa venuje všetkému od umelej inteligencie až po Abelovu cenu. Je pravidelným hosťom podujatia WNYC´s Science Friday, no objavuje sa aj v početných podcastoch a rádiu, kde rozpráva o najnovších vedeckých výskumoch. Má magisterský titul z matematiky a doktorát z informatiky. Debutoval knihou Man vs. Maths (Človek verzus matematika). Napísali o knihe: „Skvelá a čitateľsky prístupná kniha aj pre numericky menej nadaných ľudí.“ – časopis Top Non-Fiction„Nádherná cesta po menej známych chodníčkoch a odbočkách matematiky, ktorá prináša príbehy fascinujúcich postáv, na ktoré sa neprávom zabudlo.“ – Ananyo Bhattacharya, autor knihy Muž z budúcnosti„Moderné technológie vychádzajú z práce tých, ktorí sa venovali matematike. Táto kniha je dôstojnou poctou skvelým, no zabudnutým matematikom a matematičkám.“ – Tom Calver, Sunday Times

16,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Ako Putin stratil Ukrajinu
Roman Pataj
Roman Pataj
Ak máte niekoho blízkeho, komu by ste chceli vysvetliť pozadie vojny na Ukrajine a úlohu ruského imperializmu v nej, kniha nášho veľvyslanca vo Veľkej Británii, ktorú sme vydali u nás v Denníku N, je ideálna voľba.

Ako Putin stratil Ukrajinu

Róbert Ondrejcsák
Krátky neobyčajný život Oscara Waa
Danka Ježíková
Danka Ježíková
Oscar Wao je neborák, ktorý šrotuje sci-fi, píše dvestý román do šuflíka a živí sa nádejou, že konečne nájde životnú lásku. Nájde ju, asi šesťkrát, raz fatálne. Fantastická kniha!

Krátky neobyčajný život Oscara Waa

Junot Díaz
Od antilopy po Zátopka
Martin Milan Šimečka
Martin Milan Šimečka
Radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.

Od antilopy po Zátopka

Peter Kováč
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400