Ako je možné, že napriek všetkej bolesti a sklamaniam, ktoré poznačili jeho pozoruhodný život, Elieho nepohltila temnota a nezatienila ho pred slnkom? Samantha Power, veľvyslankyňa USA pri OSN, v prejave pri spomienke na Elieho Wiesela 1. decembra 2016Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel (1928 – 2016) v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby. Tí, ktorí Wiesela dobre poznali, vedeli, aký je hlboko ľudský a prirodzený. Rád spieval, s priateľmi si nôtil chasidské piesne, s ktorými vyrastal vo svojom rodisku v rumunskom Sighete, a neváhal sa pridať k divokým chasidským svadobným tancom. Svetového úspechu sa dočkal pomerne neskoro. Po štyridsiatke pracoval ako novinár na voľnej nohe pre francúzske a izraelské noviny, no ledva vládal platiť nájom, a keď sa chcel slušne najesť, niekedy sa musel spoľahnúť na priateľov. Wiesel bol zložitý človek. Mal citlivé ego, pre ktoré niekedy ťažko znášal prácu v skupinách, akou bola rada, ktorá vo Washingtone založila Americké múzeum holokaustu. V roku 1986 získal Nobelovu cenu za mier, pretože bol pre ľudstvo poslom, ktorý tlmočí odkaz mieru, pokánia, ľudskej dôstojnosti a ťažko nadobudnutej viery.Elie Wiesel však nebol len vlajkonosičom preživších holokaust. Stal sa najobdivovanejším ambasádorom židovskej viery na svete a hlasom svedomia mnohých miest, kde sa pošliapavali ľudské práva. Svoj odkaz rozšíril, aby upozornil aj na iné genocídy a varoval, že svet sa z holokaustu nepoučil a ľudstvo sa stále nezbavilo etnickej nenávisti, prenasledovania zraniteľných menšín a masového násilia.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Joseph Berger je americký novinár a spisovateľ. Narodil sa v Sovietskom zväze poľsko-židovským rodičom, ktorí museli počas vojny emigrovať, aby unikli nacistom. V USA, kde sa rodina napokon usadila, spočiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr ako prispievateľ do rôznych denníkov. V roku 1984 začal pracovať v časopise New York Times. Napísal štyri knihy. S manželkou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Triezvy, no vynikajúci portrét pozoruhodného muža.“– Rupert Christiansen, The Telegraph„Táto kniha zobrazuje Wiesela v celej jeho zložitosti ako vnímavého, no omylného muža, ktorý si zachoval vieru aj po zápase s Bohom.“– Maron L. Waxman, Jewish Book Council„Wieselov odkaz nás núti šíriť svedectvo aj v jeho neprítomnosti a pokračovať v konfrontácii s mlčaním.“ –  Diane Cole, Wall Street Journal

Prečo tento príbeh? Stačí to na zmenu alebo je to boj, ktorý sme ako civilizovaná spoločnosť ešte nevyhrali?Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo. V októbri 2017 publikoval časopis New York Times ich článok plný rozhovorov s herečkami, bývalými zamestnankyňami a ďalšími ženami v blízkosti producenta Harveyho Weinsteina, ktoré odhalili znepokojivé obvinenia o sexuálnom obťažovaní a utajených mimosúdnych vyrovnaniach. Obe novinárky sa pustili do precízneho odkrývania zamlčiavaných skutočností, ktoré prinútili niekoľko z najslávnejších žien sveta porušiť dohodu o mlčanlivosti a postaviť sa tvárou v tvárou sexuálnemu predátorovi a celému tímu jeho právnikov a súkromných detektívov. No o tom, čo nasledovalo po zverejnení článku, sa dovtedy nikomu ani nesnívalo. V priebehu niekoľkých dní sa otvorila Pandorina skrinka a k zneužívaniu a sexuálnemu obťažovaniu sa začali priznávať ďalšie a ďalšie ženy, ktoré trpeli celé desaťročia. V nasledujúcom roku sa na pranier dostali stovky mužov za obťažovanie a nevhodné zaobchádzanie s kolegyňami a ďalšími ženami zo svojho okolia. Jodi Kantor a Megan Twohey prinášajú desivé svedectvo o moci a kultúre, ktorá nútila ženy zamlčiavať sexuálne zločiny a chránila páchateľov pred zodpovednosťou. Autorky vás prevedú novinárskou cestou až k počiatkom zmeny spoločenskej paradigmy. Ponúknu vám príbehy žien, ktoré mali odvahu prehovoriť pre dobro iných žien, pre budúce generácie, no najmä pre seba.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážky z knihy Stalo sa to aj mne:Prvý telefonát Ako umlčať obete, časť 1Ako umlčať obete, časť 2Jodi Kantor je americká novinárka a komentátorka časopisu New York Times Magazine, kde sa venuje témam pracovného prostredia, technológie a rodovej rovnosti. Od roku 2007 píše o Obamovcoch a jej práca v roku 2012 vyústila do vydania knihy The Obamas. Pravidelne prispieva aj do relácie CBS This Morning. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu a časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Megan Twohey je americká novinárka časopisu New York Times Magazine. Pracovala ako investigatívna reportérka pre Reuters, Chicago Tribune a Milwaukee Journal Sentinel. Venuje sa témam zneužívania a sexuálneho obťažovania v lekárskom prostredí a pomohla odhaliť čierny trh s adoptovanými deťmi. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu. Napísali o knihe:„Kniha Stalo sa to aj mne sa číta sčasti ako triler, sčasti ako obžaloba hnijúceho systému. No v konečnom dôsledku sú hlavnými hrdinkami trpiace ženy, ktoré odmietli ďalej mlčať.“ - The Atlantic„Stalo sa to aj mne je kniha, ktorá podrobne opisuje zákulisie škandalózneho odhalenia kauzy Harveyho Weinsteina a ktorá sa okamžite po vydaní zaradila medzi klasiku investigatívnej žurnalistiky. Ak vám spadla sánka, keď ste sa o prípade dočítali v novinách, pripravte sa na to, že vám tentoraz padne až na zem, keď Jodi Kantor a Megan Twohey vyrozprávajú, ako odhalili, čo sa deje na pozadí filmového priemyslu: tajné stretnutia, nepríjemné telefonáty, či súkromné správy s herečkami, ktoré váhali, či s obvineniami vyjsť na verejnosť – Ashley Judd ako stoická bojovníčka; Gwyneth Paltrow ako obozretná spojka, ktorá pomáhala reportérkam s vyhľadávaním ďalších zdrojov.“ - Monica Hesse, The Washington Post

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

Nemecko 1945: krajina v troskách. Z miest sa stali ruiny a viac než polovica obyvateľov žije tam, kde nepatrí alebo netúži byť. Ako sa z takéhoto chaosu dá znovu vybudovať fungujúca spoločnosť? V zbombardovanom Berlíne sa novinárka a členka odboja Ruth Andreas-Friedrich zohrieva pri provizórnej piecke a do denníka zaznamenáva, ako mesto zachvátilo šialenstvo očakávania a pracovitosti. Američania vysielajú Hansa Habeho, židovského novinára a vojaka americkej armády, do prvej línie psychologickej vojny, ktorej úlohou je založiť novinové impérium a pokúsiť sa zmeniť nemecké myslenie. Filozofka Hannah Arendt sa vracia do krajiny, z ktorej utiekla, a s prekvapením zisťuje, že jej obyvatelia sú síce posadnutí túžbou po novom začiatku, no pri zmienke o holokauste mlčia. Kniha Čas vlkov zobrazuje fascinujúcu panorámu národa, ktorý sa ocitol na križovatke monumentálnych zmien. Roky 1945 až 1955 boli hrubou a surovou dekádou, no ukázali sa ako rozhodujúce obdobie pre ďalšiu budúcnosť Nemecka. Autor ponúka strhujúci portrét skorumpovanej, demoralizovanej a súčasne slobodnej spoločnosti. Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Harald Jähner (1953) je nemecký novinár a spisovateľ. Ako literárny kritik a editor pôsobil v denníkoch Frankfurter Allgemeine Zeitung a Berliner Zeitung. V roku 2011 mu udelili titul čestného profesora kultúrnej žurnalistiky na Berlínskej univerzite umení. Za knihu Čas vlkov získal roku 2019 literárne ocenenie Leipzig Book Fair Prize. *** „Panoramatický záznam Haralda Jähnera o tom, ako sa Nemecko v rokoch 1945 až 1955 muselo postaviť opäť na nohy a začať odznova, je fascinujúcim čítaním.“ - Bernhard Schlink, autor knihy Rozprávač „V strhujúcom debute Jähner skúma, ako a prečo v Nemecku prebehla radikálna transformácia z fašistického režimu na moderný demokratický štát. Ponúka rozsiahly a detailný pohľad do obdobia po druhej svetovej vojne naprieč viacerými sférami života, aby vytvoril zrozumiteľný obraz krajiny, ktorá sa zmietala v krutých dôsledkoch vojny na strane porazených. Ide o pútavé a vynikajúco zdokumentované dejiny povojnového Nemecka.“ - Kirkus Reviews

„Moje dvanásťročné dieťa ma neposlúcha! Je to na porazenie. Neviem, čo mám robiť.“ „Naše päťročné dieťa sa v noci stále pocikáva. Viete nám pomôcť?“ V posledných rokoch vyvolala psychologička a spisovateľka Becky Kennedy rodičovskú revolúciu. Obracali sa na ňu rodičia, ktorí sa odrazu ocitli v zložitých situáciách vyvolávajúcich pocity frustrácie, vyčerpanosti a bezmocnosti. Ich spoločná túžba však bola rovnaká: všetci chceli byť lepšími rodičmi.Autorka zosumarizovala všetky poznatky o vzťahovej väzbe, všímavosti a rodinných konšteláciách, čo boli teoretické prístupy, ktoré boli súčasťou jej súkromnej praxe, a snažila sa pretransformovať tieto myšlienky do metódy práce s rodičmi, ktorá by bola konkrétna, prístupná a zrozumiteľná. Jej výchovný model je efektívny, no zároveň nenarúša blízkosť medzi rodičom a dieťaťom. Je zástankyňou jasne stanovených hraníc, rodičovskej autority a pevného vedenia pri súčasnom zachovaní pozitívneho vzťahu, dôvery a rešpektu.V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča sa s čitateľmi a čitateľkami podelí o svoju výchovnú filozofiu a ponúkne im mnoho užitočných a praktických stratégií a metód, ktorých cieľom je blaho rodiča a súčasne blaho dieťaťa. Autorka zároveň ponúka riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom. Všetci chceme vnímať naše deti ako dobré deti, seba vnímať ako dobrých rodičov a pracovať na tom, aby sa nám všetkým žilo pokojnejšie. Je to možné. Nemusíme si vyberať. Môžeme mať všetko.Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte su ukážku z knihy Objavte v sebe dobrého rodiča a recenziu.Dr. Becky Kennedy je klinická psychologička a mama troch detí, ktorá sa v rámci súkromnej praxe venuje práci s deťmi a s rodičmi a usiluje sa, aby sme nad výchovou začali uvažovať inak. Vytvorila výchovný model, ktorý sa zakladá na sebarozvoji, aj na vývine dieťaťa. Jej projekt goodinside.com sa okamžite stal celosvetovým fenoménom a kniha Objavte v sebe dobrého rodiča patrí k bestsellerom o výchove. S rodinou žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Becky Kennedy zásadne mení spôsob výchovy detí a zároveň spôsob, akým by sme mali k sebe pristupovať. Jej inovatívna práca ukazuje rodičom ako sa vyhnúť generačným zlozvykom a posunúť vnímanie rodinnej dynamiky. Je dôkazom, že môžeme byť takými rodičmi, akými chceme byť a že vo vnútri sme všetci dobrí.“ - Gabby Bernstein, autorka bestsellera Zázrak na počkanie„Upozornenie: Táto kniha z vás môže urobiť dobrého rodiča. Becky Kennedy je studnica múdrosti. Či už sa snažíte upokojiť svoje batoľa alebo chcete, aby sa váš tínedžer trochu otvoril, autorka vám pomôže nájsť rodičovskú rovnováhu a prinúti vás prehodnotiť vaše najlepšie, aj najhoršie rodičovské reakcie.“- Adam Grant, autor bestsellera Ešte si to premysli„Rodičovstvo je najdôležitejšia životná úloha, v ktorej často robíme tie isté chyby ako naši rodičia. Dr. Becky Kennedy však ukazuje nový spôsob výchovy založený na blízkosti, láske a porozumení pri súčasnom stanovení hraníc, ktoré nenarušujú vzájomné vzťahy. Škoda, že som knihu Objavte v sebe dobrého rodiča nečítal pri výchove svojich detí, no som rád, že sa ňou môžu riadiť pri výchove mojich vnúčat.“ - Richard Schwartz, autor rodinného modelu IFS

Prvá taška Denníka N s motívom titulnej strany z 23. mája 2017. Vyrobená s použitím recyklovanej organickej bavlny (60 %) a zvyškov polyesteru z textilnej výroby (40 %) spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Hrubý úplet (dvojnásobok oproti bežným taškám) zaručuje trvácnosť aj nosnosť tašky. Perte na 30° C, nežehlite motív a vydrží vám dlhé roky. Rozmer: 35 × 38 centimetrov V ponuke máme ešte aj túto druhú, o niečo väčšiu tašku.  Na fotografii autorka návrhu titulnej strany aj tašky, artdirektorka Denníka N Soňa Ševčíková.

Vesmír nás fascinuje. Nielen nás, autorov, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a ilustráciami. Kniha tak prináša úplne nový zážitok. Dúfame, že na čitateľa prenieseme pocity, ktorý v nás vyvoláva poznávanie vesmíru. V kapitolách postupne putujeme od blízkeho vesmíru po ďaleký. Začíname výpravou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a na Mesiac. Z neho sa ďalej posúvame k hviezdam a planétam mimo našej slnečnej sústavy až ku galaxiám, ktoré sú rozložené pozdĺž vlákien kozmickej pavučiny. Vďaka moderným teleskopom môžeme nahliadnuť aj do hlbokého, teda dávneho vesmíru, a môžeme dokonca pozorovať aj hranice čiernych dier, známe ako horizonty udalostí. Pred koncom sa dostávame k otázkam, na ktoré dnešná fyzika nestačí a musíme skúmať ďalej. Knihu uzatvárame rozhovorom o kozmickom žiarení, ktoré blízky a ďaleký vesmír spája.Kniha vychádza vo vydavateľstve N Press, vďaka ktorému sme sa v roku 2016 spoznali.O vesmíre sa so Samuelom a Norbim v knihe rozprávajú: kanadský astronaut Chris Hadfield, astronómovia Jiří Grygar a Zdeněk Mikulášek, astrofyzici Michal Zajaček a Marek Skarka a popularizátor astronómie Pavel Gabzdyl. Rozhovory o vesmíre ilustroval Ján Lastomírsky a graficky pripravil Ján Kurinec.Prečítajte si ukážku z knihy tu.Norbert Werner bol od malička fascinovaný vesmírom a hviezdnou oblohou. Začalo to rozprávaním jeho otca o misiách Apollo k Mesiacu a pohľadom na nádhernú Mliečnu dráhu z okolia jeho rodnej Rožňavy. Veľmi ho inšpirovali aj prednášky a láskavosť známeho astronóma a popularizátora vedy Jiřího Grygara. Norbi je dnes vedúcim výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií v Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vlákne kozmickej pavučiny, spájajúcom dve kopy galaxií. Venuje sa výskumu vplyvu obrích čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu malých družíc v astrofyzike. Podieľal sa na publikovaní viac ako 160 článkov s vyše 8-tisíc citáciami. V roku 2020 mu Rakúska akadémia vied udelila prestížne ocenenie Ignaza L. Liebena za prínos k röntgenovej astronómii.Samuel Kováčik nebol vesmírom fascinovaný hneď od malička, keď to však prišlo, prišlo to naplno. Vesmír ho upútal svojou podivnosťou – čiernymi dierami, kvantovou fyzikou alebo štruktúrou času a priestoru. Kvantovej štruktúre priestoru sa venuje aj vo svojom výskume, a to od teoretických matematických základov až po možné pozorovania a javy. Okrem toho popularizuje vedu. Založil projekt Vedátor, robí Vedátorský podcast a napísal knihy Najznámejšie experimenty vo fyzike, Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Za popularizačné aktivity sa dostal medzi finalistov Falling Walls Lab v Berlíne, bol nominovaný na Kaliga prize a získal Cenu za vedu a techniku 2021 v kategórii popularizácia vedy.