Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Športoví redaktori Denníka N oslovili deviatich renomovaných odborníkov na pohyb, výživu a chudnutie a spolu pripravili 100 rád, ktoré vám pomôžu schudnúť, nájsť v uponáhľaných dňoch systém alebo si jednoducho zlepšiť zdravie a kondíciu. Prečo sa netreba pozerať na váhu a radšej merať obvod pása a stehna? Prečo treba bežeckú obuv vyberať večer, prečo sa oplatí šetriť supertopánky a ktoré technológie pri športe naozaj pomáhajú? Aká je správna technika behu? Hrozí pretrénovanie aj zaneprázdneným manažérom? Prečo si dať pozor na nárazové pitie vody a čo hrozí pri vynechávaní jedál? Ako sa prinútiť pravidelne cvičiť? Ako využiť svojho autopilota a ako je možné, že návyk vytvára slobodu? Na množstvo týchto a podobných otázok v knihe odpovedá výživový špecialista Martin Čupka, silový tréner Michal Králik, atletický tréner Štefan Mereš, odborníčka na výživu Nikoleta Šimonová, tréner a pohybový špecialista pre rekreačný a výkonnostný šport Ilja Číž, kondičný tréner Marek Vojník, vedec a výživový poradca Milan Sedliak, silový a kondičný tréner Martin Trebatický a bývalý reprezentant Slovenska v atletike a kondičný tréner Leo Lendvorský.

Láska k horám sa na deti prenáša!Máte radi hory, narodilo sa vám dieťa a rozmýšľate, na ako dlho budete bez turistiky? Máme pre vás dobrú správu. Na túru môžete ísť, len čo vám to sily dovolia. Bude to iné, zrejme sa pozriete na miesta, kam ste predtým nechodili, a budete musieť riešiť úplne iné problémy ako doposiaľ, no povinnú outdoorovú abstinenciu to neznamená. Naopak, ak chcete neskôr so staršími deťmi chodiť do hôr za outdoorovými športmi pravidelne, treba v prírode tráviť voľný čas odmalička. Deti si zvyknú na prostredie a bude to ich prirodzený biotop. Otázka nebude znieť, či sa cez víkend pôjde do hôr, ale kam a ako.Táto praktická príručka vás prevedie všetkým, čo treba vedieť a mať nachystané pred tým, ako vyrazíte s deťmi na hory. Čo zabaliť do batoha sebe a čo deťom? Ako plánovať? Čomu sa vyhnúť? Ako sa stravovať a ako sa obliecť? Do ktorej doliny sa dá ísť aj s kočíkom?  Súčasťou knihy je aj turistický zápisník - cancák, ktorý vám pomôže uchovať nezabudnuteľné zážitky z každej túry. Je dokonalým spoločníkom každého turistu, cyklistu, horolezca či skialpinistu, ktorý chce mať prehľad o túrach, ktoré absolvoval.Jej autormi sú skúsení turisti Soňa a Ľubomír Mäkkí, ktorí spolu so synmi Matejom a Jakubom prešli stovky kilometrov trás pešo, s nosičom, kočíkom, na bicykli, na lyžiach aj v kanoe.  Prečítajte si ukážku z knihy.Ľubomír Mäkký (1981) je rodený Bratislavčan, ktorý sa dostal k horám vďaka svojmu učiteľovi geografie na gymnáziu. Vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2002 spoluzakladal internetový magazín o horách HIKING.SK, ktorý doposiaľ vedie. Venuje sa turistike, horskému bicyklovaniu, skialpinizmu, ferratám a občas lezie.Soňa Mäkká (1981) pochádza zo Záhoria, no už v detstve sa presťahovala do Bratislavy. K horám sa dostala vďaka svojim rodičom. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2007 pracovala ako šéfredaktorka HIKING.SK. Koncom roka 2019 začala písať pre Denník N. Venuje sa najmä témam ochrany prírody, životného prostredia a turistiky. Z outdoorových športov má najradšej turistiku, ferraty a backcountry lyžovanie.V roku 2011 sa im narodil syn Jakub a o štyri roky neskôr syn Matej. Oboch od útleho detstva vedú k láske k prírode a outdoorovým aktivitám v horách. Ich prirodzeným biotopom sú lesy Malých Karpát a skaly Vysokých Tatier, no dobre vychádzajú aj s tajchami Štiavnických vrchov, hoľami Nízkych Tatier, roklinami Slovenského raja, dolinami Veľkej Fatry a hrebeňom Malej Fatry. Najradšej majú turistiku a horské bicyklovanie, v zime skitouring.

Kvalitná plátená taška s trojzubcom z ukrajinského štátneho znaku a slnečnicou z ukrajinských polí. Nebojte sa ukázať, na ktorej strane stojíte.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Taška je originálnym produktom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi.O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné.Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Victor Sebestyen je britský novinár a historik narodený v Budapešti. Ako reportér pokrýval pád Berlínskeho múru a následne komunizmu, vojnu v bývalej Juhoslávii aj rozpad Sovietskeho zväzu. Pôsobil v redakciách novín a časopisov ako London Evening Standard, Times, Daily Mail a Newsweek a prispieval aj do New York Times. Je autorom viacerých oceňovaných publikácií o dejinách 20. storočia vrátane 1989 – Pád sovietskeho impéria.

Kniha Neviditeľní vládcovia rozpráva o radikálnej premene moci a o nových silách vplývajúcich na politické dianie, fungovanie samospráv, ale aj na naše vzťahy s priateľmi a susedmi. Dnes už verejnú mienku čoraz viac formujú malé skupiny propagandistov – tí neraz určujú aj to, ako vnímame samotnú pravdu. Naša spoločná realita sa rozpadla na množstvo oddelených svetov šitých na mieru, ktoré poháňajú algoritmy, influenceri a starostlivo vyberaný obsah. Len máločo dokáže preklenúť tieto priepasti, a tak sa stáva takmer nemožným dosiahnuť demokratický konsenzus.Renée DiResta odhaľuje, ako títo „neviditeľní vládcovia“ podkopávajú inštitúcie, na ktorých stojí spoločnosť, či sú to protiočkovací aktivisti, ktorí zaplavujú sociálne siete extrémnymi názormi, alebo influenceri, ktorí využívajú fotografie generované umelou inteligenciou na manipuláciu nášho vnímania reality. Čitateľom zároveň ponúka novú predstavu občianskej zodpovednosti, ktorá nám pomáha pochopiť tieto skryté sily a brániť sa proti nim.Knihu preložil Samuel Marec.Renée DiResta je výskumníčka na McCourt School of Public Policy na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Pôsobila ako výskumná manažérka pre technické otázky v rámci Stanfordovho internetového observatória. Skúma spôsob, ako sa v digitálnom veku šíria informácie, ako sa množia fámy a propaganda a ako nové technológie menia pravidlá hry. Venovala sa analýze geopolitických kampaní Ruska, Číny a Iránu, špekulácií súvisiacich s voľbami, ktoré 6. januára viedli k útoku na Kapitol, aj analýze domácich influencerov šíriacich dezinformácie o zdraví a konšpiračné teórie. Píše pre The Atlantic a Wired. Jej autorské články sa objavili aj v periodikách ako Foreign Affairs, Columbia Journalism Review, New York Times, Washington Post, Yale Review, The Guardian, Politico, Slate, Noema a v mnohých akademických časopisoch.Napísali o knihe:„Žasnem nad schopnosťou Renée DiResta preniknúť cez digitálny smog a identifikovať najväčšie hrozby, ktorým čelia nielen Spojené štáty, ale celý svet. Keďže umelá inteligencia dáva ešte väčšiu silu sociálnym sieťam, konšpirátorom a všetkým, čo chcú premeniť lži na skutočnosť, máme šťastie, že sa s nami autorka delí o svoje ťažko nadobudnuté poznatky. Kniha Neviditeľní vládcovia je dôležité a pútavé čítanie.“ – Jonathan Haidt, profesor na Newyorskej univerzite a autor knihy Úzkostná generácia„Nikto nerozumie svetu informačnej vojny a skreslenej reality lepšie než Renée DiResta. Je to človek, na ktorého sa obracia každý, kto chce pochopiť, ako fungujú operácie vplyvu – od technológov až po vládnych úradníkov. A čo je ešte dôležitejšie, autorka vie, čo treba robiť, aby sa ubránila.“ – Bruce Schneier, autor knihy Myseľ hackera

19.6.2023 je desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou. Pri tejto príležitosti si môžete knihu Roky bezprávia kúpiť za symbolickú cenu.Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci.Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc?Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany.V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy.„To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“O autoroch:Samuel Marec (1982) vyštudoval polonistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom niekoľko rokov pracoval v reklamnej agentúre. Od roku 2008 píše blogy a články pre SME, Denník N, .týždeň a stal sa jedným z najčítanejších slovenských blogerov. Venuje sa prekladu kníh z poľštiny a angličtiny a napísal knihy This Is Hardcore (2013) a Futbal: Pravdivá história (2019).Veronika Prušová (1980) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štúdia spolupracovala s agentou SITA, v roku 2006 začala pracovať v denníku SME a odvtedy sa venuje problematike súdnictva. V roku 2014, po vstupe Penty spolu s časťou redakcie zo SME odišla a stála pri vzniku Denníka N. Naďalej sa venuje súdnictvu a často sa tak dostáva k prípadom ľudí, ktorí zažili neprávosť a majú pocit krivdy. S bývalým politickým komentátorom, poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej Mariánom Leškom napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2019. Za dôsledné a objektívne pokrývanie justície získala špeciálnu Novinársku cenu, Cenu zastavme korupciu za rok 2020.