Obchod — Denník N

Shooty: Priorita (12.9.2022)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho. Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.

Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

22,90 €
Do košíka
Czechy. To nevymyslíš

Czechy. To nevymyslíš

Aleksander Kaczorowski

Vľúdne ironický pohľad na všetko českéNaozaj si Česi zaslúžia byť nazývaní najpohodovejším národom strednej Európy? Prečo je také ťažké naučiť sa po česky a prečo by tu Poliaci nemali používať slovo szukać? A ako vlastne zbohatli tunajší oligarchovia? Na tieto a ďalšie otázky zasvätene odpovedá znalec a predovšetkým milovník Čiech, poľský bohemista, prekladateľ a novinár Aleksander Kaczorowski, ktorý vášnivým objavovaním krajiny strávil nemalú časť života a do poľštiny preložil diela Bohumila Hrabala, Jozefa Škvoreckého alebo Egona Bondyho.Autor v knihe pôvodne určenej poľským čitateľom sleduje Čechov z perspektívy našich susedov a rozdiely vníma na každom kroku. Popisuje tunajšie reálie, kultúru a históriu – napríklad aj to, ako sa správať v českej krčme – a vyznáva sa zo svojho úprimného záujmu o všetko české, hoci ho Česi niekedy štvú.Českým čitateľom ponúka vľúdny a ľahko ironický pohľad na to, ako sú vnímané naše zvyky, mentalita, tradícia, politika a dejiny. A zaoberá sa aj tým, či skutočne žijeme v najlepšom mieste na zemi.Preložil Martin Veselka. Ilustroval Peter Polák.O autorovi:Aleksander Kaczorowski (*1969) je poľský esejista, novinár a prekladateľ, autor úspešných biografií Václava Havla, Bohumila Hrabala či Ota Pavla. „Svoju vlasť môžete poznať najlepšie ako sa dá, ale jeden pohľad vám vždy bude chýbať. Nikdy ju neuvidíte zvonku. Aj keby ste odišli k protinožcom, Česko si poveziete so sebou a v sebe. Ten chýbajúci pohľad dokáže priniesť len cudzinec, ktorý našu krajinu precestoval krížom krážom, dôkladne ju premyslel, má ju z hĺbky duše rád, ale nehral tu s nami guličky. Aleksander Kaczorowski je vaším novým sprievodcom a ukáže vám, že Česko síce poznáte – ale nie tak celkom.“Petr Koubský, redaktor Denníka N

10,90 €
Do košíka
Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Elizabeth Kolbert

„Homo sapiens extravagantne uspel na úkor iných druhov.“ Americká novinárka Elizabeth Kolbert prináša zásadnú knihu o budúcnosti nášho sveta a masovom vymieraní, ktorému práve čelíme. V histórii našej planéty došlo k piatim hromadným vyhynutiam, v dôsledku ktorých sa náhle a drasticky znížila rozmanitosť života na Zemi. Vedci aktuálne monitorujú šieste vymieranie, ktoré je podľa predpovedí najničivejším vyhynutím od dopadu asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Tentoraz však stojíme pred kataklizmou my ľudia. Autorka sa s vedcami púšťa do terénu a prepája množstvo výskumov na poli geológie, morskej biológie, ale aj astronómie a genetiky a na osudoch vyhynutých živočíšnych druhov ukazuje desivý obraz vymierania, ktorý pravdepodobne čaká aj ľudstvo, ak nezmení smer, akým sa vydalo. Zároveň objasňuje pozadie veľkých prírodovedných sporov, vďaka ktorým vznikli jednotlivé vedné odbory. Prostredníctvom príbehov z dejín živočíšnych druhov, ale aj prírodných úkazov ako Veľká koralová bariéra či amazonský dažďový prales ponúka žalostné obrazy vymierania života na Zemi, na ktoré ako prvý upozornil Georges Couvier v Paríži. Šieste vymieranie bude pravdepodobne trvalým dedičstvom ľudstva, a ako poznamenáva autorka, núti nás prehodnotiť otázku, čo znamená byť človekom. Kniha Šieste vymieranie ponúka fascinujúcu exkurziu do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva. Napriek tomu ešte stále nevnímame násilnú kolíziu medzi civilizáciou a ekosystémom Zeme ako dostatočne závažnú a príliš pomaly prijímame opatrenia na vyriešenie globálnej environmentálnej krízy. Knihu preložila Erika Mazuchová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Vypočujte si ukážku z knihy.Napísali o knihe: „Šieste vymieranie je úžasná kniha, ktorá jasne hovorí, že čelíme ďalšej veľkej a náhlej hrozbe vyhynutia. V histórii sa to už stalo a môže sa to stať znovu.“ - Barack Obama „Prírodovedci predpokladajú, že v histórii Zeme došlo k piatim prípadom úplného vyhynutia (spomeňte si na asteroid, ktorý vyhubil dinosaury) a Elizabeth Kolbert presvedčivo mapuje, ako ľudská činnosť vedie k šiestemu.“ - New York Times „Znepokojujúca kniha. Elizabeth Kolbert ukazuje, ako poeticky dokáže písať o miznúcich tvoroch našej planéty, no skutočná sila tejto knihy spočíva vo vedeckom a historickom kontexte. Autorka precízne dokumentuje narastajúce straty, ktoré po sebe ľudstvo zanecháva.“ - Bill GatesElizabeth Kolbert (1961) je americká novinárka a komentátorka magazínu The New Yorker. Je autorkou oceňovaných kníh Field Notes from a Catastrophe: Man, Nature, and Climate Change a Under a White Sky, ktoré sa venujú environmentálnym témam a klimatickej kríze. Za knihu Šieste vymieranie sa v roku 2015 stala držiteľkou Pulitzerovej ceny, ale aj množstva ďalších ocenení. Žije v štáte Massachusetts s manželom a deťmi.

16,90 €
Do košíka
Nemecká jeseň

Nemecká jeseň

Stig Dagerman

Mal dvadsaťštyri rokov, za sebou niekoľko osobných tragédií, dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra. Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou, literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka, aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen. Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží, ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených, krajiny páchateľov, krajiny, ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri. Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Elfriede Jelinek, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža, ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku, od spisovatela Stiga Dagermana sa učím, čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘. Sine ira et studio. (...) Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo, na ktoré síce nemajú nárok, ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu.“ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka.Prečítajte si ukážku z knihy.Michal Hvorecký o knihe a autoroviRozhovor s prekladateľom Miroslavom Zumríkom O autorovi: Stig Dagerman (1923 – 1954), vlastným menom Stig Halvard Andersson, vyrastal na statku u prarodičov – matka ho po narodení opustila. Po zavraždení starého otca a smrti starej matky sa odsťahoval do Štokholmu, vyštudoval históriu umenia a literatúru a stal sa kultúrnym redaktorom. Oženil sa s dcérou utečencov z nacistického Nemecka, ktorej tak pomohol získať švédske občianstvo. Celý jeho aktívny tvorivý život trval len necelé štyri roky, no za ten čas stihol napísať a vydať štyri romány, zbierku poviedok, reportážnu knihu a štyri drámy. V českom preklade vyšli romány Popálené dítě (Mot 2010), Had (Mot 2010) a reportáž Německý podzim (Mot 2013). Veľmi intenzívne vnímal situáciu povojnového sveta, ktorú zažil vo Švédsku a počas reportážnych ciest do Nemecka a Francúzska. Dagerman sa po rokoch intenzívnej práce ocitol v tvorivej, osobnej aj finančnej kríze, trpel depresiami, bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a aj napriek svojmu nespornému talentu a úspechu spáchal vo svojich 31 rokoch samovraždu. Miroslav Zumrík (1981), prekladateľ, vyštudoval filozofiu, škandinavistiku a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Prekladá súčasnú nórsku prózu a literatúru faktu. Preložil niekoľko reportáží pre vydavateľstvo Absynt vrátane kníh Mariusza Szczygieła Gottland a Urob si raj a reportáže Dve sestry Åsne Seierstadovej. Pre vydavateľstvo Albatros preložil knihu Tove Alsterdalovej Podaj mi ruku či román Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia.Túto knihu si môžete kúpiť aj v elektronickej verzii.

11,90 €
Do košíka
Ako byť zdravý?

Ako byť zdravý?

Veronika Folentová

Veronika Folentová sa už roky ako novinárka venuje zdraviu a zdravotníctvu. Pri práci na svojej prvej knihe s názvom Ako byť šťastný? si uvedomila, ako veľmi náš celkový pocit zo života ovplyvňuje zdravie a fyzická kondícia. A že niekedy naše zdravotné problémy vyriešia aj malé zmeny v jedálničku či pri sedení. Preto sa desiatich popredných slovenských odborníkov a odborníčok spýtala, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac aktívnych rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov. So svojimi respondentkami a respondentmi sa rozprávala o tom, ako predísť najčastejším ochoreniam, ktoré trápia slovenských pacientov, o ich príznakoch, prevencii a liečbe. Ako sa starať o srdce, oči či pľúca? Ako predísť civilizačným ochoreniam? Čo je zdravý spánok a prečo je dôležitý? Čo robiť, aby sme znížili riziko rakoviny? A ako sa správne hýbať? V knihe nájdete rozhovory: - s kardiológom Robertom Hatalom o srdci - s pneumologičkou Katarínou Dostálovou o pľúcach - s oftalmologičkou Veronikou Kurilovou o starostlivosti o oči - s gastroenterológom Ladislavom Kuželom o strave - s trénerom Petrom Patákom o pohybe - s imunologičkou Jaroslavou Orosovou o imunite - s psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o duševnom zdraví - s neurogenetikom Tomášom Eichlerom o spánku - s urológom Jánom Švihrom o prostate a penise - s gynekologičkou Zuzanou Kosibovou o vagíne a prsiach Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 dostala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. V roku 2022 vyšla v knižnej edícii Denníka N kniha Ako byť šťastný?, na ktorej spolupracovala s Vitaliou Bellou.

14,90 €
Do košíka
Vladimír Palko: Šiel som až na hranu

Vladimír Palko: Šiel som až na hranu

Karol Sudor, Vladimír Palko

Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú – Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. „To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody,“ vraví Karol Sudor. „A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli.“ Vladimír Palko O autoroch: KAROL SUDOR (1975) sa narodil v Bratislave, vyrastal v Rovinke a Dunajskej Lužnej, žije vo Veľkom Krtíši. Od novembra 2006 do októbra 2014 pôsobil v denníku SME, kde pripravoval rozhovory a reportáže. Od novembra 2014 publikuje v Denníku N, rozhovormi prispieva aj do pouličného mesačníka Nota bene. Deväťkrát bol nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti, päťkrát ju vyhral v kategórii Najlepší rozhovor. Je autorom knihy rozhovorov s Fedorom Gálom (Ešte raz a naposledy – koniec príbehu) a knihy rozhovorov o vzťahoch s párovou terapeutkou Júliou Halamovou (Pripútajte sa, prosím).  VLADIMÍR PALKO (1957) sa narodil v Bratislave, vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského, je docentom v odbore matematika. Pôsobil ako odborný asistent na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity a ako vedec v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Od novembrovej revolúcie v roku 1989 sa angažoval v KDH, bol jeho podpredsedom, poslancom a ministrom vnútra v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Po sporoch z KDH odišiel a založil stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Je autorom dvoch kníh (Boj o moc a tajná služba, Levy prichádzajú). Po odchode z aktívnej politiky je opäť vysokoškolským pedagógom na Fakulte informatiky Paneurópskej vysokej školy a svojimi článkami prispieva do viacerých médií.  Táto kniha je k dispozícii aj v elektronickej podobe, na stiahnutie hneď po zakúpení.  

13,90 €
Do košíka
Súmrak demokracie: Zvodné lákadlo autoritárstva

Súmrak demokracie: Zvodné lákadlo autoritárstva

Anne Applebaum

Liberálna demokracia je v Británii, kontinentálnej Európe, v USA aj v ďalších krajinách pod paľbou kritiky, zatiaľ čo autoritárstvo je na vzostupe. Oceňovaná historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaum v brilantnej eseji Súmrak demokracie vysvetľuje, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu. Opisuje nových advokátov iliberalizmu a ukazuje, ako  na zmenu spoločenského poriadku využívajú konšpiračné teórie, politickú polarizáciu, sociálne médiá, ba aj nostalgiu. Despotickí lídri totiž nevládnu sami – spoliehajú sa na svojich politických spojencov, úradníkov a mediálne osobnosti, ktoré im dláždia cestu a podporujú ich vládu.(Prečítajte si ukážku z knihy.) Od autora predslovu: „Názov Applebaumovej knihy Súmrak demokracie je varovný, ale presný, lebo odráža ‚krehkosť dneška‘. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“Martin M. Šimečka, spisovateľ a komentátor Denníka N(Prečítajte si rozhovor M. M. Šimečku s autorkou o knihe.) O autorke: Anne Applebaum je historička a novinárka. Píše pre časopis Atlantic, je členkou Agora Institute a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu. Je manželkou poľského politika a spisovateľa Radosława Sikorského, žije v Poľsku a v Británii. Anne Applebaum je autorkou niekoľkých historických kníh. Za knihu Gulag: A History (2003) jej bola udelená Pulitzerova cena, za knihu Iron Curtain: The Crushing of Eastern Europe (2012) získala Cundillovu cenu. Kniha Red Famine: Stalin's War on Ukraine (2017) sa začína ukrajinskou revolúciou v roku 1917, končí sa ukrajinským hladomorom v rokoch 1932 – 1933 a odhaľuje pozadie dnešného rusko-ukrajinského konfliktu. Knihu preložil Peter Tkačenko.

12,30 €
Do košíka
Byť slušný nestačí

Byť slušný nestačí

Ľuba Lesná, Miroslav Kusý

Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život – detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a „spolužitie“ so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. „Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám v našich rozhovoroch zachytiť podarilo, a to že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži a neprávosti.“ Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza z textu, ktorý Miroslav Kusý napísal v roku 2018 pre Denník N a ktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný a starať sa o veci verejné. Angažovaný občan nie je a nesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním v rozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. A Miroslav Kusý bol jeden z tých, ktorí sa starali a angažovali po celý svoj život. „Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť.“ Martin M. Šimečka Miroslav Kusý (1931 – 2019)bol významný slovenský filozof, politológ a politik. V roku 1967 sa stal najmladším profesorom filozofie na Slovensku. V roku 1969 mu po vylúčení z komunistickej strany zakázali pedagogickú činnosť a vyhodili ho z univerzity. V roku 1977 podpísal Chartu 77; patril medzi jej prvých signatárov. ŠtB odvtedy šikanovala jeho aj jeho rodinu domovými prehliadkami, častými väzobnými stíhaniami či výsluchmi. V roku 1989 ho zaistili ako jedného z piatich členov tzv.  bratislavskej päťky. Desať týždňov strávil vo väzbe, mal byť odsúdený za podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989. Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom Verejnosti proti násiliu (VPN). Po Nežnej revolúcii pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, poslanec Národnej rady SR a aj ako kancelár prezidenta Václava Havla pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1991 bol rektorom Univerzity Komenského a do roku 1996 viedol Katedru politológie FF UK. Stal sa zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Unesca pre ľudské práva na Slovensku. Bol autorom či spoluautorom vyše jedenástich kníh. Pravidelne prispieval do denníka SME a Denníka N. Ľuba Lesná (1954)pred rokom 1989 pracovala ako divadelná kritička, po Nežnej revolúcii ako investigatívna novinárka a politická komentátorka, medzi iným v denníku Verejnosť, v Rádiu Slobodná Európa a v Slovenskej televízii. Napísala tri publicistické knihy o únose Michala Kováča mladšieho, syna slovenského prezidenta. Za knihu Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1998) dostala Cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2007 jej vyšla detektívka Prípad medička, inšpirovaná vraždou Ľudmily Cervanovej na konci sedemdesiatych rokov. Rozhovory s bývalou premiérku Ivetou Radičovou vyšli v roku 2013 pod názvom Krajina hrubých čiar. V roku 2017 jej vyšla zbierka štyroch noviel Tisícročná žena: Klytaimnístra, Báthoryčka, Alma Rosé a Antikvariát.  

12,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Ľudskosť. Optimistická história človeka
Tomáš Bella
Tomáš Bella

Autorovi bude možno niekto vyčítať, že si vyberá z koláča len hrozienka a popisuje len udalosti, kde sa ľudia mohli správať ako svine, ale v skutočnosti sa správali ako ľudia. Zároveň ale naratív katastrofických ... (viac)

Ľudskosť. Optimistická história človeka

Rutger Bregman
Slovník vojny
Terézia Zhaňačová
Terézia Zhaňačová
Nezvyčajný literárny formát krátkych myšlienok, spomienok na to, aký život bol a aký je teraz, keď ste práve na Ukrajine a ničia váš domov.

Slovník vojny

Ostap Slyvynsky
Duch kráľa Leopolda
Pavol Štrba
Pavol Štrba

O Afrike sa v našej eurocentrickej civilizácii príliš nepíše a dokonca sa o tom neučíme ani na školách. „Príbeh chamtivosti, utrpenia a odvahy v koloniálnej Afrike“, je príbehom o belgickom kráľovi, ktorý by bol za normálnych ... (viac)

Duch kráľa Leopolda

Adam Hochschild
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400