Kniha Rozprávač je zbierkou zážitkov z rôznych období života Dava Grohla a ponúka čosi unikátne – skutočný, drsný a úprimný obraz výnimočného života, ktorý sa skladá z obyčajných momentov. Počnúc obrovskou láskou k hudbe a kolegom hudobníkom cez hlboké puto k rodnému mestu Springfield vo Virgínii až po spôsob, akým opisuje svoj úžas z výchovy dcér, Dave Grohl príbehy rozpráva tak, ako skladá piesne – z hĺbky duše. Rozprávač je plný zážitkov z turné s kapelou Scream, ale v knihe nájdete aj to, ako sa stal členom Nirvany a potom svedkom jej rozpadu, ako sa nachádzal na životnej križovatke a založil Foo Fighters a ako sa z neho stal otec rodiny, ktorý cestuje po celom svete. Rozprávač je plný života, humoru a Davovho triezveho prístupu k vlastnej sláve.Dava Grohla poznáme ako jedného z najváženejších hudobníkov. Rozprávač ho teraz predstavuje ako talentovaného a pútavo píšuceho spisovateľa. Knihu preložil Samuel Marec. Pamäť mám akýmsi zázrakom pomerne neporušenú. Život som už od detstva namiesto mesiacov a rokov vždy meral v hudobných prírastkoch. Moja pamäť sa so všetkou dôverou spolieha na piesne, albumy a skupiny a vďaka nim si vybavujem jednotlivé obdobia a miesta. Počnúc rádiom, ktoré v 70. rokoch vysielalo na vlnách AM, a končiac každým mikrofónom, pred ktorým som kedy stál, vám podľa prvých tónov hociktorej pesničky, čo sa ozve z reproduktora, dokážem povedať kto, čo, kde a kedy. U niektorých ľudí sa spomienky spájajú s chuťami, u iných s obrazmi alebo vôňami. V mojom prípade sa spájajú so zvukmi, ktoré hrajú ako nedokončený mixtape čakajúci na odoslanie. Nikdy som nepatril k ľuďom, ktorí zbierajú veci, zbieram však momenty. A tak sa mi takpovediac pred očami a v ušiach každý deň odohráva celý život. V tejto knihe som sa snažil čo najlepšie zachytiť niektoré z nich. Tieto spomienky z rôznych etáp môjho života sú, samozrejme, plné hudby. A niekedy môžu byť poriadne nahlas. Tak si ich vypeč a počúvaj so mnou. Prečítajte si ukážku z knihy. Vypočujte si ukážky z knihy Rozprávač: Boli sme obkľúčení a nebolo kam uniknúť Je preč Dave Grohl je americký hudobník, spevák, režisér a skladateľ. Pôsobil ako bubeník v rockovej kapele Nirvana a založil skupinu Foo Fighters, kde v súčasnosti pôsobí ako spevák, gitarista a hlavný skladateľ.  * * * „Živé rozprávanie... Grohl píše s rovnakým nadšením o tom, ako sa „z toho chalana z Nirvany“ stal líder svetoznámych Foo Fighters, aj o skúsenostiach s výchovou svojich detí. Je to skvelé čítanie pre fanúšikov a zároveň ide aj o pozoruhodný pohľad na posledné tri desaťročia v rockovej hudbe.“ - Booklist „Grohl sa skromne delí o svoj obdiv k nesmrteľnej sile hudby. ‚Nikdy som ani jedinú takúto chvíľu nepovažoval za samozrejmosť,‘ píše o vlastnej sláve. Spolu s jeho iskrivým dôvtipom je práve táto skromnosť dôvodom, prečo Grohlovo oduševnené rozprávanie vyčnieva spomedzi bežných rockových memoárov. Nenájdete v ňom jediný nudný moment.“ - Publishers Weekly

Najväčší športový škandál v dejinách.„Som vlastenec, ale zároveň som aj zradca. Práve vďaka mne získala moja vlasť také množstvo olympijských medailí, práve vďaka mne je však zároveň vylúčená z účasti na olympijských hrách. Som oddaný manžel a otec, ale manželku ani deti som už roky nevidel. Svet ma považuje za whistleblowera a vznikol o mne oscarový dokument, ja sám som sa však stal duchom: žijem v anonymite a pod ochranou americkej vlády – teda vlády tej krajiny, ktorú som mojej domovine všetkými silami pomáhal poraziť.“                                                                           Dr. Grigorij RodčenkovV roku 2015 došlo k pozastaveniu akreditácie Ruského antidopingového centra vo Svetovej antidopingovej organizácii (World Anti-Doping Agency). Príčinou bolo odhalenie dôkladne premysleného a štátom sponzorovaného dopingového programu na olympiáde v Soči (2014). Zmes steroidov, ktorej obsah je takmer nevypátrateľný, je známa aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“. Za jeho prípravou, manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp stojí Grigorij Rodčenkov.Príbeh, ktorý neprestáva fascinovať a zároveň šokovať celý svet, spracoval v oceňovanom dokumentárnom filme už Bryan Fogel. V knihe Rodčenkovova aféra (The Rodchenkov Affair: How I Brought Down Russias' s Secret Doping Empire, 2020) nájdete jeho úplnú a nepozmenenú verziu, podanú s otvorenosťou vyrážajúcou dych. Text zachytáva autorovo detstvo za železnou oponou, jeho prvý kontakt so svetom dopingu, keď mal dvadsaťdva rokov a študoval na Moskovskej štátnej univerzite, ako aj jeho pracovnú kariéru v Sovietskom olympijskom výbore. Ide o neuveriteľné rozprávanie, ktoré odhaľuje masívne zmanipulovaný systém, pokrytectvo a morálne dilemy nesmiernych rozmerov. Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Grigorij Rodčenkov (1958) je bývalý riaditeľ Ruskej antidopingovej agentúry. Jej činnosť bola v roku 2015 pozastavená, pretože sa podieľala na rozsiahlom a štátom sponzorovanom dopingovom programe. Rodčenkov stál pri vývoji a distribúcii zakázaných látok na zvýšenie výkonnosti, z ktorých v rokoch 2005 až 2015 ťažili tisíce ruských športových hviezd. V roku 2016 sa dostal na titulné stránky ako whistleblower, ktorý odhalil obrovské rozmery ruského dopingového programu, čo viedlo k vylúčeniu Ruska z olympijských hier v rokoch 2016 a 2018. V súčasnosti žije v Spojených štátoch ako chránený svedok. Knihu preložil Samuel Marec. 

Udalosti dobrodružného románu Karbid sa odohrávajú počas horúceho a znepokojujúceho leta 2015, keď sa skupina nadšencov vo fiktívnom meste Medveďov rozhodne postaviť Fontánu jednoty s Európou. Prečo potrebujú fontánu, prečo za nimi plače väznica a za koľko sa dá na Ukrajine kúpiť ľudská oblička – o tom všetkom píše autor s humorom i jemným pesimizmom. V tejto knihe je slivovica, rybári, hrobár, sedemnásť kapitol, zvodná a žiadostivá žena, niekoľko vrahov, skorumpovaný starosta, geniálna myšlienka, Tis a beznádej. Nenájdete tu ale schengenské víza, odpovede na všetky otázky, kulinárske recepty či rady, ako zbohatnúť. Určená je širokému okruhu čitateľov.Prečítajte si ukážku z knihy. Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista. Vyštudoval vojenskú školu v Mukačeve, ukrajinskú filológiu na Užhorodskej univerzite a balkánske štúdiá na Varšavskej univerzite. Napísal niekoľko zbierok poézie, poviedkových kníh, románov a cestovateľské eseje. Jeho román Karbid (2015) sa umiestnil vo výbere piatich najlepších kníh podľa BBC Ukraine; poľský preklad sa dostal do užšieho výberu ceny Angelus a vyšiel aj v anglickom a slovinskom preklade. Autor prekladá z poľštiny, chorvátčiny, zo srbčiny a z angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Patrí medzi aktívnych dobrovoľníkov a pomáha ukrajinskej armáde. Žije v Užhorode.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope doslova žije pohromami. Keď sa zrúti lietadlo, vybuchne bomba alebo keď sa začne pandémia, zavolajú práve ju. Patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. Poskytovala poradenstvo prakticky pri všetkom, od zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne v roku 2004 cez teroristické útoky v Londýne v roku 2005 až po požiar v Grenfell Tower či pandémiu covidu-19. Pri každej katastrofe je to práve Lucy, ktorá zbiera kúsky a úlomky stôp a pripravuje svet na ďalšiu pohromu. Radí ministrom, pomáha postihnutým komunitám a drží za ruku všetkých, čo prežili. V dojímavých memoároch s názvom Až sa usadí prach odhaľuje, čo sa deje bezprostredne po tragédiách, a pozoruje, ako ich ľudia prežívajú a zotavujú sa z nich. Zavedie čitateľov a čitateľky na miesta za policajnou páskou, predstaví obete a ich rodiny, no spolu s ňou nazrú aj do brífingových miestností a bunkrov, kde vládne zmätok a cítiť pach zatuchnutých sušienok. S múdrosťou, húževnatosťou a úprimnosťou sa kniha Až sa usadí prach snaží čitateľom ukázať, že aj v najtemnejších dňoch musíme hľadať humor, ľudskosť a nádej. Lucy Easthope je britská expertka a poradkyňa pre núdzové plánovanie a obnovu po katastrofách. Spolupracuje s vládami, ministerstvami, súkromnými klientmi, cirkvou a s armádou. Je profesorkou manažmentu rizikových udalostí na Durhamskej univerzite a spoluzakladateľkou organizácie After Disaster Network. Žije s rodinou vo Veľkej Británii.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Napísali o knihe:„Easthopovej kniha s názvom Až sa usadí prach je úprimná, temná, no miestami aj zábavná spoveď o živote strávenom plánovaním tragédií a vysporiadaním sa s následkami otrasných globálnych katastrof.“ - Guardian„Pozoruhodná kniha... v konečnom dôsledku však prináša nádej, ktorá je výsledkom ľudskej slušnosti, ktorej symbolom je sama autorka.“ - Mail on Sunday„Fantastické memoáre! Napriek tomu, že kniha je pretkaná čiernym humorom, autorkine spomienky sú natoľko živé a ľudské, že čitateľov zľahka prevedie aj temnejšími zákutiami.“ - Observer

Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu preložil Alexander Halvoník.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Jonathan Littell (1967) sa narodil v New Yorku, no v detstve odišiel s rodičmi do Francúzska. V roku 1989 získal bakalársky titul z Yalovej univerzity. Nasledujúcich sedem rokov sa zúčastňoval na rozličných humanitárnych akciách vo vojnových krajinách, najmä v Bosne a Hercegovine, Čečensku či v Afganistane. V roku 2001 ukončil svoju humanitárnu činnosť a začal sa venovať literatúre. Jeho román Láskavé bohyne získal Goncourtovu cenu a Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie za rok 2006 a dodnes sa označuje za literárnu udalosť storočia.Napísali o knihe:„Majstrovské dielo svetovej úrovne, ktoré je originálne, brutálne a silné. Prečítal som ho na jeden dych, až taký živý a desivý bol obraz nacistického Nemecka a holokaustu... Littell je génius – ako historik, aj ako spisovateľ, ktorý napísal mimoriadne ambiciózny a fascinujúci román.“ - Michael Korda, Daily Beast „Intenzita a jasnosť, s akou Littell vykresľuje fyzickú realitu vojny a masového vraždenia, je ohromujúca. Láskavé bohyne sú nepochybne dielom úžasne nadaného spisovateľa.“  - Time„Ide o rozsiahle fiktívne skúmanie banality každodenného zla, o ktorom rozpráva nacistický dôstojník... Záver tohto románu je skutočným dielom majstra. Taká je celá kniha – dlhá, no bez jediného zbytočného slova.“ - Kirkus„Fantastická kniha, ku ktorej sa čitatelia a akademici budú vracať celé desaťročia.“ - Antony Beevor, Times

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Fareed Zakaria je moderátor stanice CNN, komentátor denníka Washington Post a spisovateľ. Pôsobil ako redaktor magazínu Time, Newsweek International či Foreign Affairs a články publikoval v mnohých ďalších periodikách a časopisoch. Za svoje novinárske a televízne pôsobenie získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšla jeho kniha Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí (Kalligram, 2010) a aj Desať ponaučení pre postpandemický svet (N Press, 2021).

Keď si v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia európske mocnosti rozdeľovali Afriku, belgický kráľ Leopold II. sa zmocnil rozsiahleho a pomerne neprebádaného územia okolo rieky Kongo. Takmer okamžite vyplienil celú krajinu, vydrancoval prírodné zásoby kaučuku a zdecimoval konžský národ, čím znížil jeho populáciu o desať miliónov obyvateľov. Napriek tomu si dômyselne pestoval povesť významnej humanitárnej osobnosti. Hrdinské snahy odhaliť jeho zločiny napokon viedli k vytvoreniu prvého veľkého hnutia za ľudské práva v dvadsiatom storočí, ktorého súčasťou boli aj spisovateľ Mark Twain či canterburský arcibiskup. Duch kráľa Leopolda rozpráva desivý príbeh o megalomanovi najhrubšieho zrna; šarmantnom mužovi, ale i prefíkanom a krutom darebákovi, ktorého by ani Shakespeare lepšie nevymyslel. Zároveň ide o dojemný portrét tých, ktorí sa proti nemu postavili: statočná hŕstka misionárov, cestovateľov či mladých idealistov, ktorí prišli do Afriky za prácou alebo dobrodružstvom, no nečakane sa stali svedkami genocídy. Adam Hochschild prináša dosiaľ nevypovedaný príbeh o Belgickom Kongu s množstvom postáv, ktoré v ňom hrali úlohu. Jedným z nich bol Edmund Dene Morel, zamestnanec britskej prepravnej spoločnosti, ktorý sa stal vodcom nekompromisného boja proti kráľovi Leopoldovi II. Ďalšieho hrdinu, írskeho patriota Rogera Casementa, pripravila o život londýnska šibenica. Dvaja odvážni Afroameričania George Washington Williams a William Sheppard riskovali život, aby priniesli svetu dôkazy o zverstvách páchaných v Kongu. Kniha Duch kráľa Leopolda je svedectvom o tragédii Konga, ktorá zostáva ako stigma na svedomí Západu. Knihu preložil Martin Sliz. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Adam Hochschild (1942) je americký novinár, spisovateľ a historik. Na Harvardovej univerzite vyštudoval literatúru a históriu a ešte ako študent pôsobil v protivládnych novinách v Juhoafrickej republike. Súčasne bol aktivistom za občianske práva v štáte Mississippi. Kniha Duch kráľa Leopolda sa okamžite stala bestsellerom a Hochschild za ňu získal niekoľko významných literárnych ocenení. *** „Adam Hochschild vyrozprával príbeh o belgickej kolonizácii Afriky s takým citom, ako to dokážu len tí najväčší novinári, a s nasadením odhodlaného bojovníka. Zachytáva, ako sa okolo roku 1900 zrodila myšlienka, že nezávislý tlak v mene ľudských práv dokáže aj mocných prinútiť k rezignácii. To je poznanie dôležité pre nás všetkých.“ - Jean Soublin, Le Monde „Hochschild napísal knihu, ktorá nemá obdobu. Pred sto rokmi trápil uvedomelých ľudí na Západe africký holokaust, po ktorom zostali milióny mŕtvych ... Napriek tomu by ste dnes medzi tisíckami ľudí márne hľadali čo i len jedného človeka, ktorý by vedel, čo vyvolalo taký rozruch. Samozrejme, pokiaľ už nečítal túto úžasnú knihu.“ - Tariq Ali, Financial Times „Je to znepokojujúci príbeh vyrozprávaný veľmi priamočiaro... Vedeli sme, že v koloniálnej skrini leží tento kostlivec... No netušili sme, že vyzerá až tak hrozne.“ - Charles Nicholl, Daily Telegraph „Dokonale zrozumiteľný príbeh o tom, čo Európania spôsobili v strednej Afrike.“ - Jeremy Harding, New York Times Book Review