Český Deník N v spolupráci s historikmi zachytil osudy ľudí, o ktorých normalizačný režim opieral svoju moc, alebo tých, ktorí sa stali symbolmi jeho praktík. Prináša príbehy známych mien, ktoré sa častokrát dokázali pružne prispôsobiť ponovembrovým pomerom, i radových „pešiakov“, ktorí boli na okraji pozornosti médií a verejnosti – či už pracovali pre Štátnu bezpečnosť, pôsobili v Pohraničnej stráži, alebo boli tvárami režimom podporovanej kultúry. Vasil Biľak, Miloš Jakeš, Jaromír Ulč, ale aj Karel Sýs či Karel Gott. Kniha Tváře normalizace vznikla v Deníku N ako príspevok do mozaiky pochopenia našej minulosti. Redaktori zvolili cestu rozprávania konkrétnych ľudských príbehov, ktoré napriek svojej jedinečnosti dokážu mechanizmy a atmosféru doby priblížiť pôsobivejšie ako akademické štúdie. Normalizácia si v spoločnosti vydobyla povesť predsa len znesiteľného, „gulášového“ komunizmu, počas ktorého sa pred realitou utekalo na chalupu alebo k platniam Karla Gotta. V skutočnosti to však boli roky mimoriadne ničivé. Spoločenská apatia, letargia, snaha príliš nevyčnievať, obava z vlastnej tvorivosti, neochota prijať so slobodou aj zodpovednosť, to všetko má korene nie na šibeniciach päťdesiatych rokov a v jáchymovskej veži smrti, ale v režime, ktorý priviezli sovietske tanky v auguste 1968. Práve pre plazivosť, ktorá degradovala ducha i vôľu väčšiny obyvateľstva, je namieste stále si pripomínať, aká zlá a pokrivená bola vo svojej podstate tá doba.

Oscar je milý, plachý a trochu grambľavý mladík s nadváhou a láskou k fantastike, ktorý žije v New Jersey so staromódnou matkou a rebelujúcou sestrou, potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Nie je to však v jeho rukách, pretože jeho rodinu už po niekoľko generácií prenasleduje prastará kliatba fukú, ktorá rodinu sužuje rôznymi pohromami, nehodami, tragickými udalosťami a hlavne nešťastnými láskami. Oscar túži po prvom bozku, no zdá sa, že je ďalšou obeťou rodinného prekliatia. Rozhodne sa preto skoncovať s fukú, pretože v mene lásky treba riskovať naozaj všetko. Román Krátky neobyčajný život Oscara Waa je trpkoúsmevný multigeneračný príbeh dominikánskych prisťahovalcov na pozadí diktátorského režimu, ktorí sa v Amerike snažia zbaviť rodinnej kliatby, no rovnako sa dá povedať, že ide o tragickú a nesentimentálnu milostnú epizódu (lebo, kámo, fukú vždy zvíťazí), lekcie z dejín Dominikánskej republiky aj španielskeho pouličného slangu. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch na akademickej aj čitateľskej scéne a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru v roku 2008. Strhujúci a drsný, ale aj dojemný príbeh osamelého Oscara a jeho rodiny dodnes patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v hispánskej literatúre.Knihu preložil Milan Kopecký. Prečítajte si ukážku z knihy.Junot Díaz Junot Díaz je dominikánsko-americký spisovateľ, ktorý pracuje ako profesor kreatívneho písania na Massachusetts Institute of Technology a ako literárny editor v časopise Boston review. Debutoval zbierkou poviedok Drown, no až román Krátky neobyčajný život Oscara Waa mu priniesol úspech a uznanie a v roku 2008 zaň získal Pulitzerovu cenu.Napísali o knihe:„Mimoriadne živá kniha, priam adrenalínová jazda. Vďaka nej sa Díaz etabloval v literárnom svete ako jeden z najvýraznejších a najzaujímavejších hlasov súčasnej beletrie.“ - Michiko Kakutani, New York Times„Díazov román je pekelne dobrá kniha, hoci sa nedá zaradiť do žiadnej kategórie. Sčasti dominikánska, sčasti americká, no jej centrom nie je imigrácia, skôr život v diaspóre, kde sa drámy jednej rodiny prepletajú s temnou históriou. A v neposlednom rade ide o milostný román. Spôsob, akým sa Díaz hrá so slovami, je ohromujúci. No je to práve neha, lojalita a melanchólia, ktoré vám napokon zlomia srdce. Neobyčajný literárny počin.“ - Los Angeles Times„Len málo kníh je prudko horľavých, no dlho očakávaný debut Junota Díaza vám vpáli rovno do srdca a urobí v ňom dieru. V románe sa mieša skutočný svet s magickým realizmom, popretkávaný klasickými fantasy príbehmi.“ - USA Today

V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte su ukážku z knihy a rozhovor s autorom Timom Spectorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King's College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Je autorom štyroch kníh vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty o stravovaní). Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete, píše pre Guardian, British Medical Journal (BMJ) a ďalšie periodiká.

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.Ľudia možno prichádzajú na svet s vrodeným inštinktom bojovať, no vojnu – organizované násilie – dokáže viesť len plnohodnotne usporiadaná spoločnosť. Bojové konflikty ovplyvnili históriu ľudstva, jeho spoločenské a politické inštitúcie, hodnoty aj ideály. Veľkoleposť vojny, ale aj útrapy, ktoré spôsobuje, nájdeme v jazyku, vo verejnom priestore, vo svojich súkromných spomienkach a zároveň sú nevyčerpateľnou témou najzásadnejších svetových umeleckých diel. Skúmanie fenoménu vojny je neľahké a komplikované: odhaľuje totiž naše najhoršie, ale aj najlepšie vlastnosti.Margaret MacMillan analyzuje, ako vojna ovplyvnila ľudskú spoločnosť a ako politická organizácia, technológie a ideológie zmenili to, ako a prečo bojujeme. Kniha Vojna: Ako nás formoval konflikt sa venuje diskutovaným a kontroverzným otázkam, ako napríklad: Kedy sa zrodila vojna? Naozaj sme odsúdení na neustály boj medzi sebou? Prečo je vojna najzorganizovanejšou ľudskou činnosťou? Dokážeme niekedy stanoviť jej pravidlá? Prečo sú medzi bojovníkmi takmer výlučne muži? Na príkladoch od antiky až po súčasnosť MacMillan odhaľuje mnohé podoby vojny a jej vplyv na našu minulosť, budúcnosť, naše videnie sveta a samotnú podstatu človeka.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Vojna. Ako nás formoval konfliktMargaret MacMillan (1943) pôsobila ako riaditeľka Saint Antony‘s College a zároveň ako profesorka medzinárodných dejín na Oxfordskej univerzite. Je autorkou mnohých publikácií z oblasti dejín vojny, ako napríklad Paris 1919: Six Months that Changed the World (2001), za ktorú ako prvá žena získala Cenu Samuela Johnsona. Je členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti, čestnou členkou Trinity College, Torontskej univerzity, Oxfordskej univerzity a British Academy. Zároveň pôsobí v redakčných radách  International History, International Journal a First World War Studies. Okrem toho je členkou Správnej rady Imperial War Museum a Stredoeurópskej univerzity. Viaceré významné americké i európske univerzity a inštitúcie jej udelili čestný titul. V roku 2006 získala štátne vyznamenanie dôstojníčka Radu Kanady a v roku 2016 rytierka Radu Kanady. Od roku 2018 je nositeľkou vyznamenania Rad spoločníkov cti.„Margaret MacMillan napísala ďalšie podnetné dielo, ktorým vystihla skutočnosť, že dnes by sme sa mali vojnou zaoberať viac ako kedykoľvek predtým. A v tejto brilantnej a elegantne napísanej knihe nám ukazuje, ako to na to.“ - H. R. McMaster, autor kníh Dereliction of Duty a Battlegrounds: The Fight to Defend the Free WorldVojna. Slovo, ktoré v nás vyvoláva emócie od strachu až po nadšenie. Niektorí pri jeho zmienke radšej odvrátia zrak. Akoby vojnu mohlo privolať už len to, že ju spomenieme alebo že o nej hovoríme. Sú však aj takí, ktorých fascinuje. Vojna ich vzrušuje a priťahuje. Ako historička som presvedčená, že ak chceme pochopiť minulosť, vojna musí byť súčasťou skúmania ľudských dejín. Vojnové konflikty tak významne ovplyvnili dejiny ľudstva, že ak by sme ich z tohto bádania vynechali, ignorovali by sme jeden z hlavných faktorov, ktorý popri geografii, zdrojoch, ekonomike, ideáloch a spoločenských a politických zmenách vplýval na vývoj človeka. Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizarrovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno. Rozsah zmeny však môžeme len tušiť.Margaret MacMillan

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny? Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu. „Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí  mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik TaberyKniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt."Som rada, že som tam bola, rovnako ako že som videla Irpiň a Boroďanku. Pochopila som tam, že terčom boli civilné ciele, neboli to zblúdené náhodné strely. Vidíte do bytu ľudí, kde sú osobné veci, hrniec na sporáku, bežný život prerušený krutosťou. Jediné, čo mi šlo hlavou, bolo, akým právom vám toto niekto urobil. Akým právom.""Musela som sa postaviť na nohy a záverom je, že o pár mesiacov dovŕšim päťdesiat rokov a ja budem najviac hrdá päťdesiatnička pod slnkom. Síce už to je nejaký vek, ale uvedomila som si, že mám za sebou krásnych päťdesiat rokov silného, poctivého príbehu, o ktorý sa môžem oprieť. Ako žena, ako človek, ako ktokoľvek.""Vnímam, čo sa deje, načúvam racionálnej spätnej väzbe, ale krok nakoniec musím urobiť ja a musím ho urobiť vtedy, keď viem, že bude pevný. Nie keď je očakávaný."Prečítajte si ukážku z knihy tu.

Urob ťah len vtedy, ak máš z toho výhody; neposielaj vojakov do boja, ak nie je čo získať; nebojuj, pokiaľ nie je pozícia kritická.                                                                               Sun-c', Umenie vojnyUmenie obchodných vojen je kompiláciou postrehov z najväčších obchodných sporov v dejinách. Necháva sa inšpirovať učením obsiahnutým v knihe Umenie vojny, ktorej autorom je legendárny čínsky generál Sun-c', a zároveň populárnym podcastom Business Wars. Umenie obchodných vojen rozpráva príbehy a poučenia z najväčších obchodných konfliktov v histórii, ktoré odhaľujú, prečo sú niektoré firmy úspešné, zatiaľ čo iné sa rozpadajú. Podnikanie je boj o prežitie. Podobne ako vo vojne, tak aj v biznise  prejavujú nezmieriteľní lídri rovnakú húževnatosť a silu v honbe za výsledkami, navrhujú stratégie a mobilizujú zdroje, aby zvíťazili. Úspech môže závisieť od tých najmenších detailov; jediná chyba môže potopiť celé impérium. Napokon víťazí jedna strana – a víťazstvo je to jediné, na čom záleží. V Umení obchodných vojen David Brown majstrovsky opisuje niektoré z najväčších obchodných bitiek v dejinách. Robí tak na pozadí postrehov a pragmatických odporúčaní uznávaného čínskeho vojenského stratéga majstra Suna. Každý spor rivalov je príbehom kombinácie rozumu, taktiky a zdrojov. Brown zachytáva vzostup firiem, ako porážajú súperov, zostavujú inovatívne plány a prispôsobujú sa meniacim sa požiadavkám. Cieľ? Udržať si náskok pred konkurenciou a dosiahnuť víťazstvo.Brown zhrnul všetky poznatky, ktoré odkryl v stovkách epizód podcastu a hĺbkovým výskumom trvajúcim vyše roka. Takýmto spôsobom vytvoril  vzorec obchodných intríg, ktorých je v historiografii neúrekom.Príbehy v Umení obchodných vojen vás inšpirujú a ponaučenia, ktoré si z nich môžete vziať – o odhodlaní, vynaliezavosti, trpezlivosti, statočnosti, vnímavosti a ďalších vlastnostiach, ktoré prispievajú k víťaznému podnikaniu – , sú neoceniteľné. A to či už ste kreatívec na voľnej nohe, alebo riaditeľ v nadnárodnej firme.Knihu preložila Beáta Obradovičová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Umenie obchodných vojenDavid Brown moderuje populárne podcasty Business Wars a Business Wars Daily. Zároveň je bývalým moderátorom programu o biznise Marketplace, ktorý získal ocenenie Peabody Award (čo je národná cena, ktorá sa udeľuje  novinárom z elektronických a online  médií). Brown pôsobí na pozícii  novinára v rádiu už viac ako tri desaťročia.  Vyhral viaceré ocenenia za reportáže a komentáre z oblasti biznisu, politiky a medzinárodných vzťahov. Má akademický titul PhD. zo žurnalistiky z University of Texas v Austine a titul doktor práv (JD) získal na Lee University School of Law vo Washingtone. Často sa pre médiá vyjadruje k otázkam z oblasti podnikania a médií, prispieval do relácie All Things Considered vysielanej na National Public Radio (NPR) a tiež do relácie Power Lunch televíznej stanice CNBC. S manželkou a dvomi deťmi žije v Austine v severoamerickom štáte Texas.

Reportáž o tom, ako Čína vybudovala rozsiahly digitálny sledovací systém obyvateľov a sieť detenčných táborov pre prenasledovanú menšinu Ujgurov.V rozľahlom severozápadnom regióne Číny, kde žijú viaceré pôvodné skupiny stredoázijských národov, zmizlo už viac než milión a pol Ujgurov a príslušníkov ďalších etník. Americký antropológ a spisovateľ Darren Byler prináša šokujúce svedectvo o čínskom systéme digitálnej kontroly a sieti vysoko zabezpečených internačných táborov, ktoré nemajú v novodobej histórii obdobu. Celý systém stojí na rétorike vojny proti „moslimskému terorizmu“, ktorú si čínsky štát osvojil z USA a od ich spojencov po 11. septembri 2001. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí prežili tábory, robotníkmi, ktorých poslali na nútené práce, ale aj na základe množstva vládnych dokumentov a viac než desiatich rokov výskumu odhaľuje, ako funguje rozsiahla digitálna sieť zameraná na kontrolu, monitorovanie, získavanie údajov a vynucovanie práce státisícov Ujgurov. Zadržaní Ujguri, ktorých obvinenia sú vykonštruované na základe prezumpcie viny, respektíve tzv. predzločinov, ako napríklad  obyčajná inštalácia aplikácie sociálnych médií, sú umiestňovaní do detenčných prevýchovných táborov, kde ich nútia zriecť sa islamu, dištancovať sa od rodiny, pracovať v továrňach a velebiť čínsku vládu. Darren Byler odhaľuje desivé praktiky čínskej vlády a mapuje využívanie moderných technológií, ktoré predstavujú novú podobu neslobody najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Darren Byler pôsobí ako odborný asistent na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri a je autorom niekoľkých kníh, v ktorých sa venuje problematike genocídy Ujgurov. Je pravidelným prispievateľom internetového magazínu SupChina a jeho články o Číne sa objavili aj v médiách ako Guardian, Foreign Policy, ChinaFile či Prospect Magazine. Doktorát v odbore antropológia získal na Washingtonskej univerzite.  Napísali o knihe:„Byler ponúka mrazivé svedectvo o digitálnych táboroch v severozápadnej Číne, ktorých cieľom je obmedzovať slobodu, trestať a v konečnom dôsledku vyhladiť pôvodných obyvateľov. Kniha plná trýznivých odhalení systematickej nespravodlivosti v Číne, ktorej sa celý svet len prizerá.“ Kirkus Reviews„Bez ohľadu na popieranie čínskej vlády, Darren Byler v tejto knihe s množstvom zdrojov opisuje nielen to, ako sú príslušníci etnických skupín v Číne násilne umiestňovaní do internačných táborov len z dôvodu praktizovania náboženstva, ale aj to ako ich mimo táborov čínska vláda zbavuje slobody prostredníctvom digitálnych sledovacích systémov. Kniha, postavená na skutočných príbehoch tých, ktorých prežili, je strhujúcou a desivou obžalobou o najhoršom porušovaní ľudských práv, ku ktorému v dnešnom svete dochádza.“ Andrew J. Nathan, Columbia University