Majú medvede vražedné úmysly? Čo spraví čajka, keď ju vyplašíte? Ako si poradiť s premnoženými potkanmi? Asi dvesto druhov živočíchov naprieč dvesto krajinami sveta pravidelne komplikuje ľuďom život. Zabitie a usmrtenie, masová vražda, nebezpečné napadnutie. Vlámanie a krádež. Únosy tiel. Veľká lúpež slnečnicových semienok. Srny a losy neopatrne vstupujú na vozovku. Supy a čajky z neznámych príčin vandalizujú majetok. Husi znečisťujú verejné priestranstvá a hlodavce nedovolene vstupujú do súkromných obydlí. Každý z týchto sporov vyžaduje špecifické lokálne riešenie šité na mieru dotknutým druhom a dotknutým stranám. Pred sebou máte to najlepšie z dvoch rokov výskumnej práce a putovania po svete. Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu, tentoraz o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami.Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek. Fascinujúca a vtipná kniha Zločin a srsť ponúka nádej na harmonické spolužitie so zvieratami v neustále sa rozširujúcom ľudskom prostredí.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times. V roku 2022 vyšla v slovenčine jej kniha Rozdáme si to? Keď sa pária sex a veda, v ktorej sa s humorom venuje skúmaniu ľudskej sexuality.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. Počas roka 2014 sa však krajina menila rýchlo pred jeho očami. Vtedy pochopil, že Putin Ukrajinu definitívne stratil. Zrejme to začal chápať aj Putin a pre jeho vysnívanú veľkoruskú ríšu to nebolo akceptovateľné. Anexia Krymu nestačila, invázia na Donbase nepomohla, a preto vo februári 2022 spustil totálnu vojnu proti Ukrajine a Ukrajincom. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode.Je jedno, či ju čítate koncom roka 2023 alebo, povedzme, v roku 2028. Stáročné tradície, ideologické, historické a geopolitické základy sa nemenia, alebo sa menia len veľmi, veľmi pomaly. Musíme ich spoznať, naučiť sa s nimi žiť a najmä reagovať na ne. A aby sme vedeli primerane reagovať, musíme vedieť, s čím máme do činenia.Róbert Ondrejcsák sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou takmer tri desaťročia. Vyštudoval politológiu a históriu, má doktorát z medzinárodných vzťahov. Pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany v rokoch 2010 - 2012 a opäť v rokoch 2016 - 2020. Okrem pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a obrany pracoval v odborných zahraničnopolitických a bezpečnostných think-tankoch, je autorom mnohých odborných publikácií a kníh, prednášal na univerzitách na Slovensku aj v zahraničí. Je nositeľom vysokého nemeckého štátneho vyznamenania za podporu európskej a transatlantickej spolupráce. Je presvedčeným zástancom európskeho a atlantického ukotvenia Slovenska, ako aj podporovateľom demokracie, slobody a ľudských práv.

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.Editorom knihy bol Martin M. Šimečka."Často sa pýtam samej seba,  kým by som bola, keby som sa nenarodila na Slovensku. Mala by moja rodina v inej krajine tiež ázijské bistro alebo obchod s oblečením? Mali by sme tiež tak málo priateľov? Mala by som lepší vzťah so sestrou? Trápila by som sa rovnako s rasizmom? Bola by som v takom živote v inej krajine výtvarníčkou? Nikdy sa to nedozviem, pretože som sa na Slovensku narodila." Ukážky z knihy nájdete tu a tu.Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) sa narodila v roku 1995 na Slovensku. Je fotografka, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj doktorandka na Katedre fotografie a nových médií (VŠVU). Pravidelne vystavuje v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Témam inakosti a identity sa aktívne venuje nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale otvorenú diskusiu otvára aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. V roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola ocenená Novinárskou cenou. Spoluzaložila komunitnú organizáciu Vietnamské korene a tiež aj umelecké združenie päť & pól."Pracovitosť mojich rodičov je pre mnoho ľudí na Slovensku ťažko pochopiteľná, napriek povestnej pracovitosti Slovákov. Vychádza z vietnamskej aj rodinnej tradície. Mama pracovala na ryžových poliach a zároveň študovala; otec spomínal na svojich predkov, ktorí sa išli zodrať pre každé zrnko ryže. Táto vlastnosť pomohla na Slovensku zmierniť odpor voči Vietnamcom, lebo je mnohým zrejmé, že nezaťažujú sociálny systém a nerobia problémy. Nie však všetkým."

Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou.Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979.Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.Knihu preložil Marián Hamada.Marcel Dirsus je politológ a spisovateľ. Píše politický newsletter The Hundred a okrem toho, že je členom Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na Univerzite v Kieli (ISPK) v Nemecku, je aj členom Stáleho expertného výboru pre terorizmus a vnútornú bezpečnosť v Nadácii Konrada Adenauera. Venuje sa najmä nestabilite režimov, politickému násiliu a nemeckej zahraničnej politike. Poskytoval poradenstvo demokratickým vládam, nadáciám, nadnárodným korporáciám a medzinárodným organizáciám ako NATO a OECD.

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe.Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii.Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech.Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Nacistická hrozbaBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten, Crossing Hitler, Burning the Reichstag a v slovenčine vyšla jeho kniha Ako umiera demokracia (N Press, 2021).  Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA ZAČALA OTRIASAŤ veľkou časťou sveta len pred pár rokmi. Staré autoritárske režimy sa zrúcali, na ich miesto nastupovali nové nádejné demokracie. Demokratická vlna sa zo strednej a východnej Európy rozšírila až do odľahlých kútov východnej Ázie, ale začala sa trieštiť a strácať na sile.Nový trend zasa raz vznikol v strednej a východnej Európe a zasa raz zasiahol celý svet. Povstával uprostred zúfalej situácie poznačenej finančnou krízou, ktorá otriasala základmi globálnej ekonomiky. Znepokojivé predzvesti zapôsobili aj v dlho etablovaných kolískach demokracie, západnej Európe a USA. Zdalo sa, že životaschopnosť a sebavedomie nových diktátorov priťahuje aj obyvateľov demokratických krajín, hoci ich režimy svoju nevraživosť a agresiu smerovali často práve voči ich štátom. Demokratickí lídri úporne hľadali spôsob, ako týmto hrozbám čeliť, pričom kútikom oka nervózne sledovali reakcie svojich ľudí. A vnútri diktatúr sa zasa občas našli ľudia, ktorých nepredvídateľní vodcovia nadmieru znepokojovali, a tak nachádzali svoje poslanie v tlmení najostrejších prejavov ich agresivity.Tento opis môže pripomínať dnešný svet. V skutočnosti sa však týka 30. rokov 20. storočia.                                                                                                                       Benjamin Carter Hett           

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktorá prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. „Kniha Daniela Vraždu je chladnokrvným súpisom zla a jeho stratégie, poznanie zla je však základom obrany proti nemu.“ Martin M. Šimečka  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. O autorovi: Daniel Vražda vyštudoval slovenský jazyk a občiansku náuku. Po škole pracoval ako redaktor regionálneho denníka Smer, neskôr tri mesiace v denníku Pravda. Od júla 1998 bol redaktorom denníka SME. Absolvoval dve stáže investigatívnej žurnalistiky v Londýne a niekoľko workshopov Centre for Investigative Journalism. Reportoval z Kosova či počas  ničivej smršte a požiaru vo Vysokých Tatrách, najmä sa však dlhodobo venoval dianiu v banskobystrickom regióne. Zo SME odišiel v závere roka 2014 na protest proti vstupu finančnej skupiny Penta do vydavateľstva Petit Press, patrí medzi zakladajúcich členov redakcie Denníka N. Žije v Banskej Bystrici.

113 mŕtvych. Zbrane, úplatky, pančovaný alkohol, biele kone. Mafia versus polícia, mafia versus mafia. Černák, Pápay a ďalšie postavy slovenského podsvetia sa ozývajú zo stránok tohto komiksového románu, aby vás preniesli do deväťdesiatych rokov, kedy Slovensko ochromili brutálne vraždy. Tento komiksový román je založený na skutočných udalostiach a hovorí aj o tom, prečo sa práve Dunajská Streda stala dejiskom krvavých bojov, prečo členovia mafiánskych skupín zavraždili aj množstvo nevinných a akú úlohu v tomto príbehu zohral Jaroslav Spišiak.Skvele nakreslený komiks Gábora Gyenesa vznikol na základe knihy Davida Baraka Zahrabaná pravda, ktorá sa do hĺbky venuje dunajskostredským vraždám. Postavy, ktoré majú na svedomí desiatky mŕtvych, sú uvedené pod svojimi skutočnými menami a ich portréty sú vytvorené na základe dobových fotografií. Gyenes robil aj svoj vlastný výskum a rukopis konzultoval s bývalým policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom, ktorý je jedným z hlavných protagonistov tohto príbehu. Skutočný, no spletitý príbeh tak zostal zrozumiteľný a pritom si zachoval svoju výpovednú hodnotu a autentickosť.