Obchod — Denník N

Shooty: Maďarskí spojenci (31.3.2020)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho. Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.

Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Križovatky

Križovatky

Jonathan Franzen

Je 23. december 1971 a predpoveď počasia v Chicagu hlási snehové zrážky. Russ Hildebrandt, pastor prvej reformovanej cirkvi, stojí na pokraji konca manželstva, ktoré sa preňho stalo bremenom, až kým mu manželka Marion nezasadí dobre mierený úder vlastnými tajomstvami. Ich najstarší syn Clem sa vracia z vysokej školy a od svojej osudovej lásky. Niekdajší pacifizmus uňho nahradil morálny absolutizmus po tom, ako sa otec stal v jeho očiach slabochom. Clemova sestra Becky, kapitánka roztlieskavačiek, sa snaží vymaniť z obrazu kráľovnej strednej školy a prechádza duchovnou obrodou, kým ich mladší brat Perry, ktorý užíva aj predáva drogy, sa rozhodne stať lepším človekom. Každý člen rodiny Hildebrandtovcov sa vlastným spôsobom vyrovnáva s vierou v Boha a snaží sa nájsť svoju životnú cestu, čo si vzájomne nesmierne komplikujú. Romány Jonathana Franzena oceňujú čitatelia aj kritici, pretože sú mnohovrstevné, no pútavé a plné živých postáv, ku ktorým si rýchlo vytvoríte vzťah. Franzen má mimoriadny pozorovací talent a schopnosť spájať malé príbehy bežných amerických rodín s veľkými historickými a spoločenskými udalosťami. Podobne ako jeho predošlé romány, aj Križovatky sú rodinnou ságou a príbehom dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Jonathan Franzen je americký spisovateľ a esejista. Patrí k najoceňovanejším autorom súčasnej americkej literatúry a k predstaviteľom takzvaného veľkého amerického románu. V roku 2001 získal prestížne ocenenie National Book Award za román The Corrections a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Aj jeho ďalšie romány Freedom a Purity sa dočkali uznania od čitateľskej obce, ale aj literárnej kritiky. Román Križovatky je prvou časťou zamýšľanej voľnej trilógie. Napísali o knihe: „Majstrovské dielo literárneho génia. Križovatky sú rozsiahlym, brilantným a pútavým románom s množstvom zásadných myšlienok a výstredných postáv. Ide asi o najlepší Franzenov román.“ - The Chicago Review of Books „Fantastické! Franzen vytvára postavy, ktoré sú priam neuveriteľne autentické. Koniec koncov, čo iné sa dá od takého veľkého románopisca čakať?“ - Slate „Franzen sa na literárnu scénu vracia s rozsiahlou a majstrovsky zvládnutou štúdiou meniacej sa spoločensko-kultúrnej klímy z obdobia raných sedemdesiatych rokov v Amerike. Prostredníctvom napínavej dynamiky v medziľudských vzťahoch autor ukazuje pozoruhodnú schopnosť budovať napätie. Neodolateľná kniha.“ - Publishers Weekly

19,90 €
Do košíka
EKNIHA. Ako byť zdravý?

EKNIHA. Ako byť zdravý?

Veronika Folentová

Veronika Folentová sa už roky ako novinárka venuje zdraviu a zdravotníctvu. Pri práci na svojej prvej knihe s názvom Ako byť šťastný? si uvedomila, ako veľmi náš celkový pocit zo života ovplyvňuje zdravie a fyzická kondícia. A že niekedy naše zdravotné problémy vyriešia aj malé zmeny v jedálničku či pri sedení.Preto sa desiatich popredných slovenských odborníkov a odborníčok spýtala, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac aktívnych rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov. So svojimi respondentkami a respondentmi sa rozprávala o tom, ako predísť najčastejším ochoreniam, ktoré trápia slovenských pacientov, o ich príznakoch, prevencii a liečbe. Ako sa starať o srdce, oči či pľúca? Ako predísť civilizačným ochoreniam? Čo je zdravý spánok a prečo je dôležitý? Čo robiť, aby sme znížili riziko rakoviny? A ako sa správne hýbať? V knihe nájdete rozhovory: - s kardiológom Robertom Hatalom o srdci- s pneumologičkou Katarínou Dostálovou o pľúcach- s oftalmologičkou Veronikou Kurilovou o starostlivosti o oči- s gastroenterológom Ladislavom Kuželom o strave- s trénerom Petrom Patákom o pohybe- s imunologičkou Jaroslavou Orosovou o imunite- s psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o duševnom zdraví- s neurogenetikom Tomášom Eichlerom o spánku- s urológom Jánom Švihrom o prostate a penise- s gynekologičkou Zuzanou Kosibovou o vagíne a prsiach Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 dostala čestné uznanie Novinárskej ceny za rozhovor. V roku 2021 získala Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. V roku 2022 vyšla v knižnej edícii Denníka N kniha Ako byť šťastný?, na ktorej spolupracovala s Vitaliou Bellou.

11,90 €
Do košíka
Ako chutí tarantula?

Ako chutí tarantula?

Zuzana Vitková

Ako chutí tarantula či kvety petúnie? Kvety petúnie sú jemne pikantné a kvety sedmokrások príjemne aromatické. Poučná aj zábavná kniha rozhovorov s 25 slovenskými vedcami, vedkyňami a odborníkmi, ktorí sa venujú výskumu v oblastiach od astrofyziky cez medicínu či vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy a ich nutričnej hodnoty. Zistíte v nej napríklad to, koľko ton materiálu z meteoritov a komét dopadne ročne na Zem, ako sa v Košiciach vyvíja 3D tlač titánových skeletov, ktoré môžu nahradiť kosti, a ako vyzerá elektrická aktivita v mozgu pri rozmýšľaní. Aj slovenskí vedci skúmajú oblasti, ktoré prinášajú svetový pokrok. Robia výskum v odvetviach, aké by vám ani nenapadli a výstupy z ich skúmania môžu byť užitočné pre váš každodenný život. Redaktorka Denníka N Zuzana Vitková vedcom a vedkyniam položila otázky, vďaka ktorým vám fakty z ich výskumov a toho, ako funguje svet, zostanú v pamäti aj bez čítania vysokoškolských skrípt. Vybrať do knihy len 25 rozhovorov bolo náročné, pretože na Slovensku je oveľa viac inšpiratívnych ľudí, ktorí majú o vede čo povedať. Kniha sa snaží priniesť čo najširší záber výskumných tém a cez niektoré rozhovory predstaviť aj osobné príbehy vedkýň a vedcov, ich pohľad na slovenskú vedu a dôvody, prečo sa rozhodli zostať na Slovensku alebo, naopak, odísť do zahraničia. Zuzana Vitková sa s popularizáciou vedy stretla prvýkrát na strednej škole, keď pomáhala ako dobrovoľníčka na festivale vedy Noc výskumníkov. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2013 viedla vedecko-popularizačný portál science.sk. Ten od roku 2015 obsahovo spolupracoval aj s Denníkom N. V roku 2016 pôsobila ako PR manažérka v Slovenskej akadémii vied. Tri roky života strávila v Austrálii a cestovaním po svete, kým zistila, že sa chce vrátiť na Slovensko a písať o vede. Zuzana Vitková pracuje v Denníku N od roku 2020 ako vedecká reportérka a okrem textov tvorí aj vedecký podcast s názvom N2. V roku 2022 získala Novinársku cenu Slovenskej psychiatrickej spoločnosti NEZÁBUDKA. Urobila desiatky rozhovorov so slovenskými vedkyňami a vedcami. Na svojej práci má najradšej, keď sa ich môže pýtať na to, ako funguje svet okolo nás. Keď sa potom pozerá na Slnko, môže si aspoň vzdialene predstavovať erupcie, ktoré na ňom prebiehajú, či elektrickú aktivitu, ktorá jej popri premýšľaní prebieha v mozgu.

14,90 €
Do košíka
Pád. Záhada Roberta Maxwella

Pád. Záhada Roberta Maxwella

John Preston

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella. Vo februári 1991 Robert Maxwell, rodák z Československa, triumfálne zakotvil v manhattanskom prístave so svojou jachtou Lady Ghislaine. Do New Yorku prišiel dokončiť obchodnú transakciu s cieľom prevziať upadajúci denník New York Daily News. Jeho príchod sledovali davy ľudí na nábreží, taxikári zastavovali autá, aby mu podali ruku, deti ho žiadali o autogram, a keď sa vybral na večeru do vychýrenej čínskej reštaurácie na Manhattane, čakali ho búrlivé ovácie hostí. O desať mesiacov nato zmizol z tej istej jachty a jeho mŕtve telo našli vznášať sa vo vode. V priebehu niekoľkých dní sa Maxwell stal medzi ľuďmi zosobnením chamtivosti a bezohľadnosti. Ešte nikto nikdy nezažil takýto neuveriteľný pád. Čo sa stalo? Ako je možné, že z muža, ktorého považovali za etalón morálky a slušnosti, sa vykľula nafúkaná, arogantná troska? Biografia Roberta Maxwella je príbehom o ambíciách, moci, narcizme, chamtivosti a sieti plnej intríg. John Preston mapuje jeho život od detstva, ktoré ako žid strávil v okupovanej východnej Európe, no venuje sa aj jeho neúspešným politickým ambíciám v šesťdesiatych rokoch, ktoré skončili obvinením z nezákonného obchodovania. Sleduje aj jeho vzkriesenie na poli vydávania novín, čo z neho urobilo mediálneho magnáta s neuveriteľným bohatstvom, ktoré mala zdediť jeho dcéra Ghislaine Maxwell. Tú v roku 2021 odsúdili za organizáciu detskej prostitúcie ako pravú ruku Jeffreyho Epsteina. Preston píše aj o Maxwellovej rivalite s Rupertom Murdochom, ktorá ho finančne zničila, ohrozila jeho zdravý rozum a pravdepodobne nepriamo priviedla k smrti. Dostal Maxwell infarkt a prepadol cez palubu? Bola príčinou jeho smrti samovražda alebo vražda, ktorú zosnoval Mosad či KGB? Málokto sa v dvadsiatom storočí vyšplhal tak vysoko ako Robert Maxwell. Nikto však nie je taký bohatý a mocný, aby unikol pred minulosťou. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. John Preston je britský novinár a spisovateľ. Pracoval ako umelecký redaktor v novinách Evening Standard a Sunday Telegraph. Napísal štyri romány, no od roku 2016 sa venuje prevažne písaniu literatúry faktu. Za knihu Pád: Záhada Roberta Maxwella získal v roku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award. S manželkou žije v Londýne.

16,90 €
Do košíka
Stredoeurópan

Stredoeurópan

Peter Morvay

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

11,90 €
Do košíka
Užasný svet depresie

Užasný svet depresie

John Moe

„Zábavná a úprimná kniha o depresii, ale aj o tom, čo všetko napriek nej môžete dosiahnuť.“ – Neil Gaiman Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie.  Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete. Prečítajte si ukážku z knihy. O autorovi: John Moe je rozhlasový moderátor, autor populárneho podcastu Úžasný svet depresie, v ktorom sa rozpráva s hosťami o ich psychických chorobách. Písal pre The New York Times Magazine a prispieva do publikácií vydavateľstva McSweeney’s. Je tiež autorom divadelných hier, ktoré sa hrajú na troch kontinentoch. Žije v americkom meste St. Paul. Knihu preložil Samo Marec. 

13,90 €
Do košíka
Karpatské horské

Karpatské horské

Boro Tomis

Druhá Borova kniha humorne ladených príbehov z prostredia slovenských hôr a lesov. Text dopĺňajú kresby Jiřího Červinku. Niekedy okolo roku 1964 som sa zúčastnil, ako vyznávač turistických športov, celoslovenských orientačných pretekov v pohorí Malé Karpaty. Boli sme ubytovaní v hoteli Jeleň v Pezinku. Utrhnutí z reťaze rodiny a nabití peniazmi (27,- Kčs) sme to večer v reštaurácii hotela roztočili s gitarami, za čo sme zinkasovali od miestnych štamgastov niekoľko pív a hlavne štamperlíkov tam vtedy obľúbeného likéru „Karpatské horké“. Dopadlo to úplne hrozne, avšak tradične. Nie len, že sme potupne vrhli na toalete hotelu, ale na druhý deň sme s ťažkosťami a s hlavami ako melón nastúpili na štart. A poviem dobrovoľne – náš nástup bol odôvodnený len tým, že sme už pre tým „vyfasovali“ diéty na náš štart. A tak, chtiac či nechtiac, sme museli buď nastúpiť, alebo vrátiť už minuté peniaze. Odhodlane sme vyštartovali s mapou v jednej a s buzolou v druhej ruke a smerovali sme k prvej kontrolke. A po nej sme to zatočili do húštiny, zvalili sa do lístia a tam, liečiac si svoju „opicu“ zo včera, sme vyčkali takmer na koniec závodu. Potom som si odtrhnutým koncom košele obalil členok, konárom rozdriapal líce, natrhol nohavicu a moji kamaráti ma, akože zraneného, dovliekli k cieľu. No a tak som poznal, že alkohol je sviňa… -autor-

9,90 €
Do košíka
Ako umiera demokracia

Ako umiera demokracia

Benjamin Carter Hett

„Inteligentné, informačne nasýtené… fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy.“ The TimesPrečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta – prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru. Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.Knihu preložil Martin Sliz.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ako umiera demokraciaNapísali o knihe:„Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity –  hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. … Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite.‘ … Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý.“ Booklist„Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. … Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť.“ Kirkus Review„Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. … Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň.“ E. J. Dionne Jr., Washington PostO autoroviBenjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Menace (Nacistická hrozba, 2020).Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.

15,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Rozdáme si to?
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková
Fyziológia sexu nie je vždy sexi, no Mary Roach rozpráva aj o trápnych momentoch s ľahkosťou. Dozviete sa veľa o tom, ako to v tele počas sexu funguje a akým hlúpostiam o ňom dodnes veríme.

Rozdáme si to?

Mary Roach
Rýchlokurz geniality
Monika Kompaníková
Monika Kompaníková
Geniálna kniha od geniálneho autora pre úplne kohokoľvek, kto chce pochopiť, ako funguje svet.

Rýchlokurz geniality

Ľudovít Ódor
Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle
Zuzana Vitková
Zuzana Vitková

Nečakajte odporúčania na zázračnú diétu. Spector chce navnadiť čitateľov a čitateľky k tomu, aby s jedlom experimentovali a zistili, čo im robí dobre.

Čo naozaj jeme? Pravdy a mýty o jedle

Tim Spector
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400