Obchod — Denník N

Shooty: Elektorát (23.1.2020)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho. Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.

Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
A okraje máš kde?

A okraje máš kde?

Juraj Čokyna

Mimoriadne úspešná kniha Juraja Čokynu je venovaná deťom, ktoré sú odpísané ešte predtým ako si prvýkrát sadnú do školskej lavice. Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? Čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na Slovensku? Kniha do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov,  ale aj štátu a prináša aj riešenia. Jej autor Juraj Čokyna nie je vedec ani dlhoročný učiteľ. Školstvo je však preňho životným poslaním a snaží sa do tejto problematiky hlboko preniknúť. Prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia, začal o svojich skúsenostiach písať blogy a nakoniec aj knihu. Vďaka jeho skúsenostiam je táto kniha plná príbehov a aj zrozumiteľných návodov – a dá sa jej veriť.Editor knihy Juraj Koník je redaktorom Denníka N. V roku 2018 získal dve Novinárske ceny za reportáž práve o Jurajovi Čokynovi. Táto reportáž bola inšpiráciou pri vzniku knihy.Denník N vydal niekoľko úspešných vzdelávacích príručiek pre stredné školy. Myslíme však aj na učiteľov, ktorí učia v tom najťažšom prostredí – v okrajových školách plných demotivovaných a pre zle nastavený školský systém vopred odpísaných detí. Preto sme vydali aj knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Táto kniha je určená všetkým frustrovaným učiteľom, ale aj tým, ktorí sa nevzdávajú, potrebujú len pomôcť dostať sa z rutiny, prekonať smútok z toho, že deti nedokázali posunúť. Môže byť dobrou pomôckou pre ľudí, ktorí majú možnosť zlepšiť zákony a systém nášho školstva.Juraj Čokyna je novinár, učiteľ a aktivista, pochádza z Vrábľov. Vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a neskôr politickú vedu na Central European University v Budapešti. Stážoval v Transparency International, pracoval ako redaktor v denníku Sme a reportér v Denníku N. Potom odišiel na východ Slovenska a cez program Teach for Slovakia učil dva roky v základnej škole v Šarišských Bohdanovciach aj deti z vylúčených komunít. Po napísaní knihy nastúpil na Inštitút vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, kde pôsobil ako analytik v oblasti inklúzie a (de)segregácie. Je spoluautorom analýzy o podmienkach v školách a zapájaní detí do vyučovania počas prvej vlny pandémie. Po konflikte s vtedajším vedením ministerstva odišiel pracovať do výroby vo fabrike vo Vrábľoch, aby skúmal situáciu ľudí patriacich k pracujúcej chudobe. Je členom občianskeho združenia Vráble si Ty, kde spoluorganizoval úspešnú kampaň ku komunálnym voľbám v roku 2022. „Prečítal som množstvo štúdií, reportov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú oveľa dlhšie ako ja a rozumejú jej, a uvedomil som si, že detí za okrajmi je oveľa viac. Zistil som však aj to, že za okrajmi nášho záujmu sú aj ľudia, ktorí vychovávajú naše deti. Učitelia by mali deťom pomáhať k lepšej budúcnosti, učiť ich dôležité veci. To sa im však nedarí a výsledky väčšiny ich žiakov sa rokmi ešte zhoršujú.“ - Juraj Čokyna„S Jurajom Čokynom sa ocitneme v prevažne rómskej škole, ale pozor, táto kniha nie je iba o Rómoch a osadách. Naše školstvo potrebuje zmenu takmer všade, po celej krajine. Slovenské deti bez rozdielu zaostávajú v matematike aj v čítaní, nerozumejú svetu prírodných vied. Ukazujú to všetky testy, ktoré nás porovnávajú s vyspelým svetom. Veľké problémy však vidno najmä tam, kde žije mnoho chudobných rodín, čo sa do veľkej miery prelína s oblasťami života slovenských Rómov – v osadách a getách.“ Juraj Koník, editor, reportér Denníka N

14,90 €
Do košíka
Začíname: Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové

Začíname: Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové

Tom Vanderbilt

Prečo sa v dospelosti prestávame snažiť získať nové zručnosti?Máme strach, že zlyháme?Zabudli sme, akú radosť nám prináša, keď sa niečo musíme naučiť od úplného začiatku?Alebo máme skôr pocit, že starého psa novým kúskom nenaučíme?Poslednú novú zručnosť sme získali azda ešte v detstve. Máme síce úctu k profesionálnym znalostiam, no na tých, ktorí sa pokúšajú naučiť niečo nové, hľadíme zhora. Vstupom do dospelosti prestávame skúšať nové veci a radšej sa zašívame v pohodlnom kútiku bežnej rutiny. Tí, ktorí sa usilujú naučiť sa niečo nové, si však kladú otázku: prečo by sme sa nemohli tešiť z každodenných výziev tak ako deti? Dokážeme si osvojiť nové spôsobilosti, aj keď si spočiatku nevieme rady? Pod vplyvom svojej nesmierne zvedavej dcéry sa Tom Vanderbilt snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Nadobúda päť základných nových zručností, ktoré si zvolil pre ich náročnosť a nedostatok uplatnenia na pracovnom trhu – šach, spev, surfovanie, kreslenie a žonglovanie, a postupne odhaľuje, že cesta k ich osvojeniu je uspokojivejšia než získavanie ďalších poznatkov. Čoskoro totiž zistí, akú radosť mu prináša spievanie pesničiek Spice Girls v amatérskom zbore, prehry v šachu s osemročnými deťmi či uhýbanie škorpiónom pri surfovaní v Kostarike. Popritom vedie rozhovory s desiatkami odborníkov, aby preskúmal, čo hovorí veda a ako funguje psychické nastavenie ľudí, ktorí sa neúnavne púšťajú do nových zážitkov. Kniha Začíname je úžasnou cestou skúmania plasticity mozgu a dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Vypočujte si ukážku z knihy ZačínameTom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technológii, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických magazínoch. Zároveň prednáša na konferenciách a niekoľkých amerických univerzitách. Jeho kniha Traffic: Why We Drive the Way We Do and What It Says About Us (Premávka: Prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo to o nás hovorí, 2008) sa zaradila medzi svetové bestsellery. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Tom Vanderbilt sa rozhodol elegantne a presvedčivo vyrovnať sa jednou z najväčších lží, ktoré si navrávame – že potešenie z učenia patrí výlučne mladým ľuďom. Kniha Začíname patrí do zoznamu kníh, vďaka ktorým som začal vnímať vlastné obmedzenia trochu inak.“  Malcolm Gladwell„Toto je vtipná, výborne zrešeršovaná a aktuálna kniha, ktorá búra mýty. Vanderbilt vám vyrozpráva mimoriadne pútavú rozprávku. Už po osemdesiatich stranách som sa rozhodol pridať do speváckeho zboru.“ Robert Penn„Aká úžasná, inšpiratívna kniha! Tom Vanderbilt ukazuje, prečo nikdy nie je neskoro začať a že pri slove ´diletant´ by sme nemali pociťovať ani štipku hanby. Práve sa chystám zapísať do kurzu portugalčiny a chcem sa tiež naučiť hrať na trombón a piecť suflé.“ A. J. Jacobs 

14,90 €
Do košíka
Čriepky. Zborník Martine Kušnírovej in memoriam

Čriepky. Zborník Martine Kušnírovej in memoriam

Pavol Jelínek (zost.)

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet. Školám, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa venujú vzdelávaniu, ju po vyžiadaní zašleme bezplatne. Požiadať o knihu môžete v dotazníku na tomto linku. Prečítajte si viac: Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

4,90 €
Do košíka
Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet

Eva-Maria Schnurr (zost.)

Stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich. Kresťanstvo vzniklo ako židovská sekta a uprostred sveta antických bohov nezadržateľne rástlo: pôvodne na štátny kult starého Ríma, neskôr na najrozšírenejšiu konfesiu na svete. Čo bolo na kresťanstve po celé tie storočia také príťažlivé? Ako sa mu napriek všetkým tým bojom proti kacírom a štiepeniam podarilo udržať jadro svojho učenia o spasení? A prečo sa kresťanstvo stalo jedným z hlavných faktorov európskej identity?Historická identita Európy je spätá s kresťanstvom, ktoré výrazne ovplyvnilo jej myslenie, hodnoty a kultúru. Táto kniha ponúka rôzne pohľady na viac než dvetisíc rokov trvajúce dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet. Jej ambíciou je pochopiť vznik a rozvoj kresťanstva v kontexte historických procesov, politických a mocenských pohybov v minulosti, ako aj cez individuálne príbehy a subjektívnu reflexiu kresťanskej viery. Publikácia zároveň prekračuje historické rámce smerom k súčasnosti. Okrem iného si všíma pozíciu kresťanského náboženstva v aktuálnom spoločenskom dianí, a to aj v širších geopolitických súvislostiach. Autori nemeckého magazínu Der Spiegel, cirkevní historici a teológovia dokázali dve tisícročia vzostupu, reforiem, ale aj tápaní a slepých chodníčkov zhutniť do knihy zrozumiteľnej každému.Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a recenziu.Vypočujte si ukážku z knihy Kresťanstvo Eva-Maria Schnurr (1974) je redaktorkou magazínu Der Spiegel, od roku 2017 zodpovedá za knižnú edíciu Dejiny. Po ukončení doktorandského štúdia histórie písala napríklad pre týždenníky Die Zeit a Stern. Je editorkou viacerých kníh, medzi inými Englands Krone (Anglická koruna, 2014), Das Christentum (Kresťanstvo, 2018) a Als Deutschland sich erfand (Keď sa vymýšľalo Nemecko, 2019).

13,90 €
Do košíka
Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

Štandard online predplatné Denníka N - 3 mesiace

22,90 €
Do košíka
Termoska Denník N + Hiking.sk

Termoska Denník N + Hiking.sk

Vpredu biznis, vzadu párty! Vpredu bratislavská kaviareň, vzadu hrebeňovka Tatier!Termoska Staver udrží teplý nápoj teplým 12 hodín a studený nápoj studeným až 48 hodín.Je dvojplášťová, vyrobená z nerezovej ocele s medenou izoláciou. Objem 650 ml.Nie je vhodná pre sýtené nápoje, napríklad coca-colu. Ale prečo by ste do nej dávali coca-colu? Dajte si do nej čaj alebo vodu z horskej bystriny.Ak už máte termosku a rozmýšľate už len, kam ísť - a prečo vlastne niekam ísť - pozrite si aj ponuku kníh od Hikingu.

23,00 €
Do košíka
Čas vlkov. Život v troskách Tretej ríše

Čas vlkov. Život v troskách Tretej ríše

Harald Jähner

Nemecko 1945: krajina v troskách. Z miest sa stali ruiny a viac než polovica obyvateľov žije tam, kde nepatrí alebo netúži byť. Ako sa z takéhoto chaosu dá znovu vybudovať fungujúca spoločnosť? V zbombardovanom Berlíne sa novinárka a členka odboja Ruth Andreas-Friedrich zohrieva pri provizórnej piecke a do denníka zaznamenáva, ako mesto zachvátilo šialenstvo očakávania a pracovitosti. Američania vysielajú Hansa Habeho, židovského novinára a vojaka americkej armády, do prvej línie psychologickej vojny, ktorej úlohou je založiť novinové impérium a pokúsiť sa zmeniť nemecké myslenie. Filozofka Hannah Arendt sa vracia do krajiny, z ktorej utiekla, a s prekvapením zisťuje, že jej obyvatelia sú síce posadnutí túžbou po novom začiatku, no pri zmienke o holokauste mlčia. Kniha Čas vlkov zobrazuje fascinujúcu panorámu národa, ktorý sa ocitol na križovatke monumentálnych zmien. Roky 1945 až 1955 boli hrubou a surovou dekádou, no ukázali sa ako rozhodujúce obdobie pre ďalšiu budúcnosť Nemecka. Autor ponúka strhujúci portrét skorumpovanej, demoralizovanej a súčasne slobodnej spoločnosti. Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Harald Jähner (1953) je nemecký novinár a spisovateľ. Ako literárny kritik a editor pôsobil v denníkoch Frankfurter Allgemeine Zeitung a Berliner Zeitung. V roku 2011 mu udelili titul čestného profesora kultúrnej žurnalistiky na Berlínskej univerzite umení. Za knihu Čas vlkov získal roku 2019 literárne ocenenie Leipzig Book Fair Prize. *** „Panoramatický záznam Haralda Jähnera o tom, ako sa Nemecko v rokoch 1945 až 1955 muselo postaviť opäť na nohy a začať odznova, je fascinujúcim čítaním.“ - Bernhard Schlink, autor knihy Rozprávač „V strhujúcom debute Jähner skúma, ako a prečo v Nemecku prebehla radikálna transformácia z fašistického režimu na moderný demokratický štát. Ponúka rozsiahly a detailný pohľad do obdobia po druhej svetovej vojne naprieč viacerými sférami života, aby vytvoril zrozumiteľný obraz krajiny, ktorá sa zmietala v krutých dôsledkoch vojny na strane porazených. Ide o pútavé a vynikajúco zdokumentované dejiny povojnového Nemecka.“ - Kirkus Reviews

18,90 €
Do košíka
Život na tekutých pieskoch

Život na tekutých pieskoch

Ján Štrasser, Martin M. Šimečka

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).

18,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Od antilopy po Zátopka
Martin Milan Šimečka
Martin Milan Šimečka
Radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.

Od antilopy po Zátopka

Peter Kováč
Križovatky
Danka Ježíková
Danka Ježíková
Križovatky sú klaustrofóbna dráma jednej dysfunkčnej rodiny napísaná takou ľahkou rukou, až má človek dojem, že Franzen sa posadil obďaleč a len stroho zaznamenáva, čo vidí.

Križovatky

Jonathan Franzen
Ako Putin stratil Ukrajinu
Roman Pataj
Roman Pataj
Ak máte niekoho blízkeho, komu by ste chceli vysvetliť pozadie vojny na Ukrajine a úlohu ruského imperializmu v nej, kniha nášho veľvyslanca vo Veľkej Británii, ktorú sme vydali u nás v Denníku N, je ideálna voľba.

Ako Putin stratil Ukrajinu

Róbert Ondrejcsák
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400