Kedy ste si naposledy prečítali nejaké veľkolepé vyhlásenie sprevádzané ohurujúcim číslom a povedali si: môže toto vôbec byť pravda? Štatistík sú plné noviny, sociálne siete aj naše bežné konverzácie, pretože čísla nám pomáhajú rozprávať príbehy a vysvetľovať svet okolo seba. Zároveň sme ich však nikdy nespochybňovali tak často ako dnes. Čísla – v správnych rukách – majú moc meniť svet k lepšiemu. Dobrá štatistika nie je nečestná finta, ale nástroj, pomocou ktorého zbadáme to, čo by inak zostalo neviditeľné.Tim Harford v knihe Ako spočítať svet čerpá zo svojich skúseností ekonóma a moderátora relácie na BBC s názvom Viac alebo menej. Prevedie nás hlbinami sveta dezinformácií, zahmlievania, zlých výskumov a nesprávnych motivácií, aby sme uvideli krásu tých dát, ktoré nám naozaj pomáhajú.Harford nás vo svojom rozprávaní zoznámi s falšovateľom umenia s prepojením na nacistov, striptérkou, ktorá zbalila najmocnejšieho kongresmana vo Washingtone, ale aj so známymi dátovými detektívmi ako John Maynard Keynes, Daniel Kahneman či Florence Nightingale. Odporúča nám pozerať sa na tvrdenia, s ktorými sa dennodenne stretávame, sebavedome a so zdravou dávkou zvedavosti aj skepticizmu.Pomocou desiatich jednoduchých pravidiel na lepšie porozumenie číslam – a jedného všeobjímajúceho zlatého pravidla – nám táto mimoriadne podnetná knižka pomôže v správnej chvíli vziať rozum do hrsti, pozorne si všímať, odkiaľ čísla pochádzajú aj ako sa nám prezentujú, a vo výsledku uvidieť, ako sa sčítavajú do celkového obrazu o našom svete.Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy.Tim Harford (1973) je ekonóm, novinár a moderátor. Je autorom populárnej rubriky v denníku Financial Times a preslávil sa knižným bestsellerom The Undercover Economist (Ekonóm v utajení; 2005). Jeho ďalšími knihami sú Messy (Neporiadok; 2016) a The Next Fifty Things That Made the Modern Economy (Ďalších 50 vecí, ktoré vytvorili súčasnú ekonómiu; 2020).Tim je aj tvárou televíznej relácie More or Less (Viac alebo menej), na iTunes zaznamenal mimoriadny úspech jeho seriál Fifty Things That Made the Modern Economy (Päťdesiat vecí, ktoré vytvorili súčasnú ekonómiu) aj nový podcast Cautionary Tales (Varovné rozprávky). Je pridruženým členom Nuffield College v Oxforde a čestným spolupracovníkom Kráľovskej štatistickej spoločnosti.V roku 2019 mu bol udelený Rád britského impéria za zásluhy pri zlepšovaní ekonomického povedomia.Knihu preložil Filip Pacalaj. Napísali o knihe:„Timova kniha sa neobmedzuje na vymenúvanie trikov, ktorými nás štatistika môže zmiasť. Naopak, pozýva nás k podstate, odhaľuje limity našich vlastných úsudkov... Treba si ju prečítať.“ Wired, Najlepšie knihy roka 2020 z oblasti vedy a techniky„Mimoriadne čítavé, jasné, vtipné a autoritatívne... Už len vymyslieť, ako prinútime všetkých novinárov a politikov, aby si túto knihu prečítali...“ Stephen Fry „Geniálny rozprávač príbehov, ktoré osvetľujú dnešný svet.“ Malcolm Gladwell

Šiltovka s trojzubcom tak, ako ho nosí prezident Zelenskyj.100 % organická bavlna. Hmotnosť látky: 271 g/m². Nastaviteľná veľkosť.Najmenej 50 % z ceny, ktorú zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine. Zvyšná časť sú výrobné náklady - produkt je navrhnutý a vyrobený na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté. (Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.) Produkt je originálnym výrobkom organizácie Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Ide o rovnaký tovar, aký kúpite za rovnakú cenu aj priamo na webe Saint Javelinu, Denník N nakúpil väčšie množstvo a naraz tovar doviezol a preclil. Vďaka tomu vy zaplatíte nižšie poštovné, zároveň vďaka nižším nákladom väčšia časť z ceny ide priamo na podporu ľudí v núdzi. O presnom použití získaných prostriedkov rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. 

Druhá Borova kniha humorne ladených príbehov z prostredia slovenských hôr a lesov. Text dopĺňajú kresby Jiřího Červinku. Niekedy okolo roku 1964 som sa zúčastnil, ako vyznávač turistických športov, celoslovenských orientačných pretekov v pohorí Malé Karpaty. Boli sme ubytovaní v hoteli Jeleň v Pezinku. Utrhnutí z reťaze rodiny a nabití peniazmi (27,- Kčs) sme to večer v reštaurácii hotela roztočili s gitarami, za čo sme zinkasovali od miestnych štamgastov niekoľko pív a hlavne štamperlíkov tam vtedy obľúbeného likéru „Karpatské horké“. Dopadlo to úplne hrozne, avšak tradične. Nie len, že sme potupne vrhli na toalete hotelu, ale na druhý deň sme s ťažkosťami a s hlavami ako melón nastúpili na štart. A poviem dobrovoľne – náš nástup bol odôvodnený len tým, že sme už pre tým „vyfasovali“ diéty na náš štart. A tak, chtiac či nechtiac, sme museli buď nastúpiť, alebo vrátiť už minuté peniaze. Odhodlane sme vyštartovali s mapou v jednej a s buzolou v druhej ruke a smerovali sme k prvej kontrolke. A po nej sme to zatočili do húštiny, zvalili sa do lístia a tam, liečiac si svoju „opicu“ zo včera, sme vyčkali takmer na koniec závodu. Potom som si odtrhnutým koncom košele obalil členok, konárom rozdriapal líce, natrhol nohavicu a moji kamaráti ma, akože zraneného, dovliekli k cieľu. No a tak som poznal, že alkohol je sviňa… -autor-

Život Kurta Cobaina je opradený mnohými tajomstvami a mystifikáciami, ktoré vytvoril buď on sám, alebo jeho fanúšikovia. Charles R. Cross odhaľuje, aký bol Cobain v skutočnosti, ako tvoril, ako sa prepletalo jeho súkromie s profesionálnym životom a čo vlastne znamená názov Smells Like Teen Spirit. Na základe viac než štyristo rozhovorov s Cobainovou rodinou, priateľmi či kolegami, ale aj vďaka jeho denníkom a pochmúrnym správam o samovražde autor ukazuje, akou rozporuplnou osobnosťou bol: láskavé dieťa, ktoré zachraňovalo zranené holuby, no dokázalo so zúrivosťou zabiť mačku; milionár, ktorý spával v aute; neuveriteľne lojálny muž, ktorý zradil svojich najbližších. Vysvetľuje, aké bolo žiť po boku alebo milovať Kurta Cobaina, a opisuje, aké následky mal ťažký rozvod jeho rodičov na jeho psychický stav a morbídne myšlienky, ktoré napokon vyústili do samovraždy. Životopis Ťažší ako nebo je mimoriadna kniha o temnom živote legendárnej hviezdy a o kapele Nirvana. Vzhľadom na to, čím všetkým Cobain prešiel a ako s týmito okolnosťami naložil, dodnes prehovára ľuďom do duše. Podarilo sa mu pretvoriť bolesť do umenia v podobe hudby a to nepochybne stojí za obdiv, či už ste jeho tvorbu mali radi, alebo nie.Knihu preložila Kristína Karabová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Charles R. Cross je americký hudobný novinár a spisovateľ. Pätnásť rokov pôsobil ako editor časopisu Rocket v Seattli a založil časopis Backstreets Magazine pre fanúšikov Brucea Springsteena. Jeho kniha Ťažší ako nebo, ktorá prvýkrát vyšla v roku 2001, získala v roku 2002 ocenenie ako mimoriadna hudobná biografia. Spoločnosť Universal Pictures v roku 2007 kúpila licenciu na jej sfilmovanie. Autor žije v Seattli.

Fedor Gál patrí k najznámejším intelektuálom na Slovensku a v Česku, ktorý sa už desaťročia razantne vyjadruje k veciam verejným. Teraz vychádza takmer tristostranová kniha rozhovorov s množstvom archívnych fotografií o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy a podtitulom Koniec príbehu. On sám ju označil ako svoj testament s tým, že je čas posunúť štafetu iným.  Fedora spovedal novinár, víťaz štyroch Novinárskych cien v kategórii Najlepší rozhovor, Karol Sudor. Výsledkom je materiál, v ktorom sa Fedor, okrem iného, prvýkrát v živote vyjadruje aj k veciam, o ktorých vždy mlčal – k súkromiu, vlastným trápeniam, pochybnostiam a zlyhaniam, ale aj k svojim trinástym komnatám. Rozsiahle state sú venované aj revolúcii v roku 1989 a obdobiu po nej, kde Fedor detailne vysvetľuje vnútorné spory a pnutia vo Verejnosti proti násiliu, alebo dôvody, pre ktoré revolucionári nemohli postupovať inak. Prečítajte si ukážky z knihy: Fedor Gál: Mečiar si ma chcel kúpiť Fedor Gál: Mali sme počas revolúcie odstaviť komunistov? My, demokrati? Vypočujte si ukážky z knihy: 1. časť2. časť3. časťFedor sa narodil v koncentračnom tábore a vyrastal v podhradí vedľa geta bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. V roku 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu. Ľudia ho milovali, chodili mu tisícky ďakovných listov. Medzi nimi aj také, v ktorých rodičia sľubovali, že svojmu synovi dajú meno po ňom. Dlho to netrvalo, a čoskoro mu tí istí ľudia začali pľuť do piva aj do tváre. Nadávali mu do „židákov“ a zradcov národa, v listoch mu želali smrť. Keď sa už nemohol po uliciach pohybovať bez toho, aby ho niekto verbálne či fyzicky nenapadol, presťahoval sa do Prahy, kde žije dodnes. V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy. Kniha Ešte raz a naposledy s podtitulom Koniec príbehu podrobne reflektuje celý jeho život po vojne, v uvoľnených 60. rokoch minulého storočia, ktoré v roku 1968 zastavil vstup okupačných vojsk do krajiny, vedecké začiatky v 70. rokoch, úspechy a neúspechy, odchod do politiky, útek z nej, svoju (ne)schopnosť podnikať, radosť z nakrúcania filmových dokumentov, ale aj strach z toho, či sa nevracajú časy temna spred druhej svetovej vojny. Nevyhýba sa ani témam dneška, s Karolom Sudorom debatujú o extrémizme, multikulturalizme, národovectve, o populizme, o hraniciach medzi privátnym a verejným, o dnešných politikoch, o tom, či bol rozpad Československa chybou, o Rusku, náboženstvách či o médiách. V závere sa Fedor Gál vyrovnáva so svojím životom a premýšľa o smrti. Rozpráva o svojom súkromí, o tom, ako staroba mení jeho samotného, ale aj jeho okolie, o zdraví a chorobách, o kreativite ako elixíre života. Čo tu po ňom ostane? Rozhovor do knihy výnimočne poskytla aj Irena Gálová, Fedorova manželka. Stalo sa tak, hoci dodnes žiadnemu novinárovi nepovedala viac ako jednu vetu. A osobný pohľad na Fedora Gála v knihe prinášajú aj jeho piati blízki priatelia – psychiater Peter Pöthe, literárny vedec a politik Peter Zajac, novinár Štefan Hríb, výtvarník a sochár Fero Guldan a novinár a scenárista Eugen Gindl

Najväčší športový škandál v dejinách.„Som vlastenec, ale zároveň som aj zradca. Práve vďaka mne získala moja vlasť také množstvo olympijských medailí, práve vďaka mne je však zároveň vylúčená z účasti na olympijských hrách. Som oddaný manžel a otec, ale manželku ani deti som už roky nevidel. Svet ma považuje za whistleblowera a vznikol o mne oscarový dokument, ja sám som sa však stal duchom: žijem v anonymite a pod ochranou americkej vlády – teda vlády tej krajiny, ktorú som mojej domovine všetkými silami pomáhal poraziť.“                                                                           Dr. Grigorij RodčenkovV roku 2015 došlo k pozastaveniu akreditácie Ruského antidopingového centra vo Svetovej antidopingovej organizácii (World Anti-Doping Agency). Príčinou bolo odhalenie dôkladne premysleného a štátom sponzorovaného dopingového programu na olympiáde v Soči (2014). Zmes steroidov, ktorej obsah je takmer nevypátrateľný, je známa aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“. Za jeho prípravou, manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp stojí Grigorij Rodčenkov.Príbeh, ktorý neprestáva fascinovať a zároveň šokovať celý svet, spracoval v oceňovanom dokumentárnom filme už Bryan Fogel. V knihe Rodčenkovova aféra (The Rodchenkov Affair: How I Brought Down Russias' s Secret Doping Empire, 2020) nájdete jeho úplnú a nepozmenenú verziu, podanú s otvorenosťou vyrážajúcou dych. Text zachytáva autorovo detstvo za železnou oponou, jeho prvý kontakt so svetom dopingu, keď mal dvadsaťdva rokov a študoval na Moskovskej štátnej univerzite, ako aj jeho pracovnú kariéru v Sovietskom olympijskom výbore. Ide o neuveriteľné rozprávanie, ktoré odhaľuje masívne zmanipulovaný systém, pokrytectvo a morálne dilemy nesmiernych rozmerov. Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Grigorij Rodčenkov (1958) je bývalý riaditeľ Ruskej antidopingovej agentúry. Jej činnosť bola v roku 2015 pozastavená, pretože sa podieľala na rozsiahlom a štátom sponzorovanom dopingovom programe. Rodčenkov stál pri vývoji a distribúcii zakázaných látok na zvýšenie výkonnosti, z ktorých v rokoch 2005 až 2015 ťažili tisíce ruských športových hviezd. V roku 2016 sa dostal na titulné stránky ako whistleblower, ktorý odhalil obrovské rozmery ruského dopingového programu, čo viedlo k vylúčeniu Ruska z olympijských hier v rokoch 2016 a 2018. V súčasnosti žije v Spojených štátoch ako chránený svedok. Knihu preložil Samuel Marec. 

Nahliadnite do zákulisia firmy WeWork v podaní novinárov, ktorí odhalili škandalózne praktiky jeho bezškrupulózneho zakladateľa trpiaceho grandióznym sebaklamom.Adam Neumann sa do New Yorku presťahoval v roku 2001 potom, ako odslúžil päť zo siedmich rokov povinnej vojenskej služby v izraelskom námorníctve. O pätnásť rokov neskôr sa ocitol v pozícii sympatického riaditeľa spoločnosti s hodnotou 47 miliárd dolárov. Takmer dvojmetrový mladík s dlhými vlasmi a ústami plnými rečí, že život má byť prechádzka ružovou záhradou, bol zosobnením predstáv o podnikateľovi zo Silicon Valley. Ponúkal takmer hypnotizujúcu víziu: radikálnu zmenu pracovného prostredia šitú na mieru generácii mileniálov. Nazval ju WeWork.Neumannove ambície podporované miliardami dolárov od investorov rástli do neba. WeWork už nemal byť len poskytovateľom kancelárskych priestorov, mal stavať školy, budovať mestá či kolonizovať Mars. Spoločnosť v honbe za víziou svojho zakladateľa míňala peniaze rýchlejšie, než ich dokázala nadobudnúť. Šéf firmy brázdil celú zemeguľu na súkromnom lietadle v marihuanovom opare a snažil sa získavať ďalší kapitál, no koncom roka 2019, bezprostredne pred vstupom na burzu, sa mu všetko rozpadlo pod rukami. Neumanna vyhnali z vlastnej firmy, no jeho status miliardára tým nijako neutrpel. Nevšedný rast firmy WeWork prilákal najrôznejšie postavy finančného systému, ochotné ignorovať zjavné riziká. Jej náhly prepad však začal nadobúdať podobné kontúry ako v prípade neslávne známej firmy Theranos. Ako je možné, že sa niektoré z najväčších bánk a množstvo renomovaných investorov dokázalo nadchnúť pre takýto zjavný podfuk? A čo to znamená pre budúcnosť startupov v Silicon Valley? Odpoveď na tieto a ďalšie otázky o vzostupe a páde firmy WeWork hľadajú reportéri denníka Wall Street Journal Eliot Brown a jeho kolegyňa Maureen Farrell.   Knihu preložil Filip Pacalaj.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy vo forme podcastu.Eliot Brown sa venuje problematike startupov a rizikového kapitálu v denníku Wall Street Journal, kde pôsobí ako redaktor pre trh s nehnuteľnosťami od roku 2010, potom čo odišiel z New York Observer. Je absolvent Macalester College, žije v San Franciscu. Maureen Farrell od roku 2021 pracuje v New York Times, kde prestúpila po ôsmich rokoch pôsobenia v denníku Wall Street Journal. Žurnalistiku študovala na Duke University a Columbia University Graduate School of Journalism. Žije v New Yorku.

Príbehy českej transplantačnej chirurgie„Ideme na sál. Cítim, aká mi je na pojazdnej posteli len v nemocničnej košeli zima. Trasiem sa. Imunitu mi príslušnými liekmi stiahli skoro na nulu, aby bolo moje telo ochotné nové orgány prijať. Nemám strach. Je to akýsi druh adrenalínu, hmla v hlave, gumené vystresované telo. Podobá sa to pocitu, keď som ako dieťa štartovala na závodoch v šprinte. Tretry potrebovať nebudem.“Novinárka Renata Kalenská v roku 2018 podstúpila transplantáciu obličky a pankreasu. Za záchranu svojho života vďačí špičkovému transplantačnému tímu z pražskej nemocnice IKEM, ktorý vedie prednosta Jiří Froněk. O ich práci sa však rozhodla rozprávať už o niečo skôr, keď mala možnosť sledovať Froňka pri operácii na sále a videla, s akým zápalom chirurgiu robí. Viedla s ním preto obšírny rozhovor a hovorila tiež s viacerými pacientmi po transplantácii, ktorých príbehy sú len ťažko uveriteľné.Táto kniha vzdáva hold nielen mimoriadnej osobnosti českej transplantačnej chirurgie, ale predovšetkým všetkým ľuďom, ktorí tvárou v tvár smrti preukazujú obrovskú odvahu, nezdolnosť ducha, nezištnosť a lásku k blížnemu. Dokazuje, že čím bližšie sa ocitáme smrti, tým lepšie chápeme skutočnú hodnotu života.Rozhovory s Jiřím Froňkom a pacientmi dopĺňajú kňaz a lekársky etik Marek Orko Vácha a psychiater Radkin Honzák.O autorke:Redaktorka Deníka N, predtým pracovala pre Lidové noviny, Týden, Český rozhlas Plus, TV Seznam. Vydala dve knižné beletrie a knižné rozhovory s Jiřím Stránským, Otakarom Motejlom, Janom Saudkom a Vratislavom Brabencom. J. A. Pitínský z ich rozhovorov inscenoval divadelnú hru Renata Kalenská, Lidové noviny. Spolupodieľala sa na filme Evangelium podle Brabence režiséra Míry Janka, ktorý získal cenu Trilobit. S režisérom Břetislavom Rychlíkom spolupracovala na dokumentárnom filme Bílá labuť Pavla Dostála. Moderovala tiež v brnenskom divadle Husa na provázku a v Knihovni Václava Havla. Získala novinársku Cenu Ferdinanda Peroutky a Novinársku cenu Nadácie OSF. „Strhujúca, silná téma, silné príbehy, dve hlavné postavy. Lekár Jiří Froněk ako vzor pre všetkých neistých a váhajúcich, že stojí za to ísť svojou vlastnou cestou. A že to bude mnoho stáť, ale život bude mať potom šťavu. Renata Kalenská, jedna z našich najlepších novinárok, ktorá to vie napísať. Nielen preto, že jej vlastný život je s témou knihy veľmi intímne spojený. I keď nemáte s orgánovými transplantáciami nič spoločné, posolstvo  knihy túto tému ďaleko prekračuje. Veď nejde o nič menšieho ako o život.“Marek Orko Vácha, katolícky kňaz, etik, biológ a pedagóg