Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart formátu 18x25 cm, procesom overeným certifikátom pre produkty Hanemühle. Z každej grafiky vydávame 100 signovaných a číslovaných výtlačkov. Plnofarebná grafika Maska s citrónmi má pôvod na Mallorce. „Tam som v záhrade pri dome našich priateľov nazbieral v predvianočnom čase citróny, ktoré mi voňali v ateliéri celé vianoce.Volá sa Lemones de Juan Tomas de Mallorca, tak sa volá aj obraz ku ktorému kresbička patrí. Ďalšie doteraz nezverejnené ipadové skice Laca Terena aj jeho texty nájdete v knihe Terenova písanka. Pozrite si všetky dostupné grafiky  

V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu?  Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní?  Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch?  Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu?  Ak existuje presvedčenie, ktoré spája ľavičiarov a pravičiarov, psychológov a filozofov či starovekých a moderných mysliteľov, tak je to tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vraj vo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem.  Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti. Knihu preložili Jana Trajtelová a Michal Lipták. Prečítajte si ukážku z knihy, recenziu a rozhovor s autorom.Vypočujte si ukážku z knihy Ľudskosť Napísali o knihe:  "Kniha Ľudskosť ma donútila vnímať ľudstvo z novej perspektívy a prehodnotiť niektoré moje názory." Yuval Noah Harari, autor Sapiens a Homo Deus „Kniha Ľudskosť poskytuje filozofickú a dejinnú oporu našej viere v spoluprácu, láskavosť a vzájomnú dôveru, aby sme mohli budovať lepšiu spoločnosť.“ Mariana Mazzucato, autorka knihy The Value of Everything  „Táto úžasná kniha zmení spôsob, akým vidíte svet a svojich ľudských druhov. Otvára myseľ a čo je dôležitejšie, otvára srdce. Nikdy sme takéto posolstvo nepotrebovali viac, ako teraz.“ Johann Hari, autor knihy Lost Connections   O autorovi:  Rutger Bregman (1988) je historik a spisovateľ. Je autorom piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy De meeste mensen deugen (Ľudskosť; 2019) a Gratis geld voor iedereen (Utópia pre realistov; 2014) sa obe podľa The New York Times stali bestsellermi a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre The Correspondent bol Bregman dvakrát nominovaný na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.

O koľkej ste sa dostali do postele? Koľko vám trvalo, kým ste zaspali? A koľkokrát za noc ste sa prebudili? Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo prináša praktickú a zábavnú príručku o lepšom spánku. Kniha Lepší spánok je výsledkom autorkinho neúnavného pátrania po tom, ako sa dobre vyspať, a zbierkou vedeckých a praktických riešení rôznych spánkových porúch. Odhaduje sa, že približne tretina populácie trpí nespavosťou a mnohí zápasia s ďalšími poruchami spánku. Ako reportérka a moderátorka nočných správ dostala Diane Macedo viacero cenných lekcií o dôležitosti spánku a jeho vplyve na mozog či celý imunitný systém. Čím viac zápasila s nespavosťou, tým horší bol jej zdravotný stav. Zúfalo skúšala jeden tip na lepší spánok za druhým, no nič nefungovalo. Keď si nakoniec vypestovala rezistenciu na tabletky na spanie, rozhodla sa postaviť k problému ako správna novinárka a pustila sa do rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na spánok z celého sveta s cieľom pochopiť, čo nám skutočne bráni dobre sa vyspať. Vďaka tomu ponúka vedecké vysvetlenia a množstvo odborných rád a odporúčaní založených na výskumoch spánku. Objasňuje, že cesta k lepšiemu spánku je oveľa náročnejšia než len vzdať sa kofeínu alebo pred spaním odložiť telefón, a so svojráznym humorom približuje, ako: • pochopiť biológiu spánku, • identifikovať prekážky v spánku,• oddeliť mýty o spánku od faktov, • zmeniť myslenie. V neposlednom rade nás Diane Macedo, zaneprázdnená pracujúca matka, naučí, ako tieto riešenia začleniť do nášho každodenného života. Kniha Lepší spánok je dokonalým sprievodcom na ceste k tomu, aby sme konečne spali ako drevo.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy.Diane Macedo je americká novinárka a držiteľka ocenenia Emmy, ktorá v súčasnosti pôsobí ako moderátorka v televíziách ABC News a ABC News Live. Ako nočná sova, ktorá pracovala v rôznych pracovných zmenách, je asi posledným človekom, ktorý by mal písať o spánku. Je však tvrdohlavá a miluje zlepšováky, preto sa pokúsila nájsť odpovede na svoju nespavosť a neprestala, kým nezozbierala všetky tipy a návody na zlepšenie spánku. Môžete ju sledovať na Instagrame, Twitteri a Facebooku pod menom @dianermacedo. Napísali o knihe:„Príručka o spánku od Diane Macedo je nabitá informáciami. Tí, ktorí nemôžu spať, sa môžu spoľahnúť na spoľahlivý zdroj.“ - Publishers Weekly„Spánok tróni na vrchole rebríčka zdravých návykov, ktorý často prehliadame, no je nesmierne dôležitý. Moja kolegyňa Diane Macedo ponúka čitateľom inteligentné a jednoduché tipy ako sa lepšie vyspať, ktoré sa dajú prispôsobiť individuálnym potrebám.“ - Dan Harris„Nápady z tejto knihy by si mal každý človek vyskúšať aspoň raz v živote.“ - San Francisco Book Review

Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky?Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú. Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Shankar Vedantam je americký novinár, spisovateľ a moderátor rozhlasovej relácie a podcastu s názvom The Hidden Brain. Kniha s rovnakým názvom sa stala bestsellerom v rebríčku denníka The New York Times. Okrem literatúry faktu sa venuje aj písaniu beletrie a divadelných hier. Žije vo Washingtone, DC. Bill Mesler je novinár, ktorý sa ako spoluautor podieľal aj na knihe A Brief History of Creation. Narodil sa v Južnej Kórei, momentálne žije vo Washingtone, DC.Napísali o knihe:„Vedantam a Mesler okorenili fakty a dáta presvedčivými príbehmi, aby ukázali, ako to s mozgom vlastne je. Vedantamova empatia a intuitívne porozumenie ľudskej prirodzenosti, ktorými ohúril už v podcaste The Hidden Brain, sa ukázali aj v knihe Užitočné ilúzie.“ - Tali Sharot, New York Times Book Review„Geniálne! Presvedčivá, no znepokojivá štúdia na tému Prečo ľudia veria hlúpostiam.“ - Kirkus Reviews„Živá a mimoriadne prístupná kniha. Jej najdôležitejšie posolstvo tkvie v tom, že nás učí, ako bojovať s deštruktívnymi bludmi.“ - Matthew Hutson, Wall Street Journal

S príchodom pandémie sa na jar 2020 zatvorili prakticky všetky divadlá, kiná, kluby, kultúrne centrá, múzeá a galérie na Slovensku. Spomienky na krátke letné uvoľnenie prekryla mohutná jesenná vlna, ktorá sa skončila prakticky až na začiatku ďalšieho leta. Pre hudobníkov, divadelníkov, výtvarníkov, filmárov či spisovateľov to bol zvláštny rok. Rok bez divákov. Rok bez živých vystúpení, bez stretnutí v zákulisí, bez potlesku a neraz aj bez výplaty. Fotograf Peter Korček spolu s redaktorkou Denníka N Janou Močkovou vtedy oslovili tridsaťtri umelcov a umelkýň, divadelníkov, filmárov, hudobníkov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry, ktorí ich vpustili do svojho sveta aby sa s nimi mohli  porozprávať o tom, ako tento čas strávili. Ocitli sa v zašitých ateliéroch, hudobných skúšobniach ukrytých uprostred sídlisk, v prázdnych šatniach a na prázdnych javiskách zatvorených divadiel aj v obývačkách a kuchyniach pri varení nedeľného obeda. Hovorili o získanom čase aj o stratených ilúziách. O deťoch, dlhoch, partnerských krízach a životnej neistote. O chudnutí a priberaní. Ale najviac hovorili o tom, prečo vôbec robia to, čo robia, a čo na tom zmenila pandémia. Ostanú nám z tohto roka filmy ľudí s rúškami, pesničky o očkovaní a inscenácie o antivaxeroch? Ostane nám aj krásna kniha plná čiernobielych analógových fotografií a rozhovorov, ktorá nám bude pripomínať ako rok pandémie prežili umelci. Aj vďaka ich hudbe, filmom či knihám sme pandémiu prežili my ostatní. Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore verejnosti prostredníctvom platformy startlab. Peter Korček Fotograf, pedagóg, doktorand na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje dokumentárnej fotografii. Zameriava sa prevažne na skúmanie vzťahov mestského človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje a ktoré svojou činnosťou aj formuje. Profesionálne pôsobil vyše dvanásť rokov ako fotoreportér v rôznych slovenských vydavateľstvách. Za svoju prácu získal viacero ocenení v rámci súťaží Slovak Press Photo a Czech Press Photo.Jana MočkováV médiách pracuje od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. V roku 2018 získala dve nominácie na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž. V rámci projektu Rok bez divákov mala na starosti rozhovory.

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Prečítajte si ukážku.O autorovi: Dušan Mikušovič sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike a médiám. Je autorom knihy Matovič. Premiér v teniskách, publikovanej v roku 2021. Je trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.

„Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti – a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.“Peter Pomerancev, autor knihy This is Not PropagandaJulia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.Knihu preložila Beáta Obradovičová.  Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážku z knihy Do tmy: Tajný život extrémistov Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied. Napísali o knihe:„Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o fanatikoch na internete, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou.“ Irish News„Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie.“ Spectator     

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou. Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Štrasser (1946) Narodil sa 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom z nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie). V posledných rokoch sa venuje najmä knihám rozhovorov s popred- nými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E. Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší). V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia (2019) a s Richardom Stankem Som Richard Stanke (2023). Martin M. Šimečka (1957) Patril do roku 1989 do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Napísal aj jednu z najpredávanejších kníh knižnej edície Denníka N Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a knihu Príbehy tuláka po Slovensku (2022). Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa, v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydala česká Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech).