Nemecko 1945: krajina v troskách. Z miest sa stali ruiny a viac než polovica obyvateľov žije tam, kde nepatrí alebo netúži byť. Ako sa z takéhoto chaosu dá znovu vybudovať fungujúca spoločnosť? V zbombardovanom Berlíne sa novinárka a členka odboja Ruth Andreas-Friedrich zohrieva pri provizórnej piecke a do denníka zaznamenáva, ako mesto zachvátilo šialenstvo očakávania a pracovitosti. Američania vysielajú Hansa Habeho, židovského novinára a vojaka americkej armády, do prvej línie psychologickej vojny, ktorej úlohou je založiť novinové impérium a pokúsiť sa zmeniť nemecké myslenie. Filozofka Hannah Arendt sa vracia do krajiny, z ktorej utiekla, a s prekvapením zisťuje, že jej obyvatelia sú síce posadnutí túžbou po novom začiatku, no pri zmienke o holokauste mlčia. Kniha Čas vlkov zobrazuje fascinujúcu panorámu národa, ktorý sa ocitol na križovatke monumentálnych zmien. Roky 1945 až 1955 boli hrubou a surovou dekádou, no ukázali sa ako rozhodujúce obdobie pre ďalšiu budúcnosť Nemecka. Autor ponúka strhujúci portrét skorumpovanej, demoralizovanej a súčasne slobodnej spoločnosti. Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Harald Jähner (1953) je nemecký novinár a spisovateľ. Ako literárny kritik a editor pôsobil v denníkoch Frankfurter Allgemeine Zeitung a Berliner Zeitung. V roku 2011 mu udelili titul čestného profesora kultúrnej žurnalistiky na Berlínskej univerzite umení. Za knihu Čas vlkov získal roku 2019 literárne ocenenie Leipzig Book Fair Prize. *** „Panoramatický záznam Haralda Jähnera o tom, ako sa Nemecko v rokoch 1945 až 1955 muselo postaviť opäť na nohy a začať odznova, je fascinujúcim čítaním.“ - Bernhard Schlink, autor knihy Rozprávač „V strhujúcom debute Jähner skúma, ako a prečo v Nemecku prebehla radikálna transformácia z fašistického režimu na moderný demokratický štát. Ponúka rozsiahly a detailný pohľad do obdobia po druhej svetovej vojne naprieč viacerými sférami života, aby vytvoril zrozumiteľný obraz krajiny, ktorá sa zmietala v krutých dôsledkoch vojny na strane porazených. Ide o pútavé a vynikajúco zdokumentované dejiny povojnového Nemecka.“ - Kirkus Reviews

„Priatelia, jedna sekunda do konca finálového stretnutia. Toto už nemôžeme prehrať.Priatelia na Slovensku, budeme majstri sveta. Sme majstri sveta! Sme majstri sveta!“Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Kniha reportéra Štefana Bugana vychádza najmä zo spomienok tých, ktorí vtedy boli na ľade a na striedačke a ktorí si aj po rokoch spomínajú na množstvo detailov a doteraz nezverejnených informácií. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo je potrebné na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.Stali by sme sa majstrami sveta aj pod trénerom Selvekom? Prečo Filcovi na prvé sústredenie neprišiel žiadny hráč? Ako by sa vyvíjala Lašákova kariéra, keby sa za neho neprihovorili maséri? Začala by sa úspešná éra, keby Šťastný neprehovoril Handzuša do Petrohradu? Získali by sme medaily, keby Šatan zostal v šatni ticho ako vo finále Stanley Cupu? A čo by sa stalo, keby Pálffy nezrušil plánovanú dovolenku na Havaji?Vypočujte si ukážku z knihy Majstri sveta„Dodnes si pamätám, ako spojení boli ľudia. To mi dnes chýba. Vtedy sme šli po námestí a tešili sa katolíci s ateistami, robotníci s právnikmi. Bez ohľadu na to, koho ľudia volili, všetci sa vedeli spojiť pri jednej téme, ktorou bol hokej. To bolo krásne, krajina vtedy naozaj držala pokope.“  Ján Lašák"1. Pomáhaj Janovi Lašákovi. 2. Keď ti niekto odtrhne hlavu, zober si ju na striedačku a doktor ti ju namontuje. 3. Choďte všetci piati zozadu, súper príde spredu." Tri hlavné zásady Jána Filca„Za komunizmu bol hokej športom študentov a robotníkov. Po vzniku Slovenska som si zrazu nemohol nakúpiť bez toho, aby ma nezastavovali staršie panie.“ Peter ŠťastnýŠtefan Bugan v športovej redakcii Denníka N pracuje od septembra 2020, predtým desať rokov pôsobil v denníku Šport, kde postupne prešiel viacerými pozíciami od eléva až po zástupcu šéfredaktora. 

Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka denníka Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na rôznych svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Od roku 1989 sa venuje predovšetkým problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenčine vyšli jej knihy Súmrak demokracie (2020) a Červený hladomor (2023). S manželom, poľským politikom a spisovateľom Radosławom Sikorským, žije v Poľsku a vo Veľkej Británii. 

„Doba je komplikovaná, a preto zrelá na skvelé príbehy. Na to však potrebujeme byť odhodlaní, plní energie, kompetentní a veselí. Ak sa takými dokážeme stať, dokážeme začať písať nový príbeh našej krajiny. A naše vnúčatá budú mať na čo spomínať,“ uvádza Ján Markoš v jednej zo svojich esejí, ktoré nájdete v tejto knihe. Ján Markoš každý týždeň píše pre Denník N rubriku Do hĺbky. Reaguje na aktuálne udalosti, ako filozof ponúka hlbší pohľad a nerezignuje na istú formu optimizmu. Má jedinečnú schopnosť pozrieť sa na udalosti, ktoré nás frustrujú, z prekvapujúceho uhla a zasadiť ich do širšieho kontextu. Ako šachista je schopný predvídať, ako môžu jednotlivosti ovplyvniť celok a aké následky môže mať ľahostajnosť voči drobným pochybeniam. A ako lektor kritického myslenia vie jasne odlíšiť, čo je podstatné a čo je len ligotavý balast. V každej zo 40 esejí, ktoré sme vybrali do tejto knihy, nám Ján Markoš poskytuje originálne myšlienky, ktoré majú silu presvedčiť nás, že svet nemusí byť až takým temným miestom, ako sa nám na prvý pohľad zdá. „Rád čítam každý jeden jeho text, lebo aj na udalosti a javy, ktoré sme už spravodajsky, analyticky a komentátorsky opísali, sa dokáže pozerať inak ako ostatní. Ponára sa. Rád čítam každý jeho text, lebo miestami je to čistá krása. Slová, ktoré kladie vedľa seba, niekedy vytvárajú vety, aké sa len tak ľahko nevidia. Hrajú sa.“ - Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N Ján Markoš (*1985) Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zloma v roku 2021 kniha Bližšie k sebe o hľadaní ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy. V knihe Svetlá v hmle uverejňuje vybrané stĺpčeky, ktoré pre rubriku Do hĺbky v Denníku N písal v rokoch 2022 až 2024. Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada, ktorá dostala ocenenie Kniha roka od Medzinárodnej šachovej federácie. Žije v Novom Jičíne, je ženatý, má dve deti.

Niektorí ho poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči, pre iných je renomovaným vedcom, popularizátorom zdravého životného štýlu, prednášajúcim, poradcom vrcholových športovcov. Mnohým pomohol zbaviť sa nadváhy, pochopiť, ako ich telo funguje, mnohí začali vďaka nemu zdravšie žiť. Docent Milan Sedliak je človek, ktorý sa dlhé roky venuje telu a výžive a o často nepríjemných či nezáživných témach vie rozprávať zrozumiteľne a zaujímavo. Michal Červený, športový redaktor Denníka N, s ním spravil niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete v knihe Telo v 21. storočí.Kniha je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorý sa naše telá nestihli adaptovať – a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou. Dozviete sa, ako zdravo chudnúť, ktoré doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť svoju výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku.kapitoly knihy: Pandémia obezity. Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?Aby bolo chudnutie zdravé a vydržalo. Je to jednoduché: na stratu hmotnosti spravidla stačí prijať menej energie, ako minieme. Spôsobov, ako to docieliť, je mnoho a ešte viac je tých nesprávnych.Ktorá diéta je zaručene správna? O stravovaní už toho vieme toľko, že si informácie nie vždy dokážeme správne interpretovať. Ktoré diéty zaberajú? A zaberajú vôbec nejaké?Bez pohybu to nebude ono. Aj v 21. storočí máme telá ľudí, ktorí prežili hlavne vďaka tomu, že sa hýbali. Preto je veľkým problémom, že s tým aj vďaka komfortu nášho súčasného života prestávame.Kedy majú zmysel doplnky bežnej stravy. Prvýkrát v histórii si môžeme dať na raňajky americké, na obed európske a na večeru ázijské jedlo. Jednotlivé zložky potravy môžeme prijať dokonca aj v tabletkách. Potrebujeme to vôbec a ako sa v tom množstve informácií orientovať?Stravovanie športovca. Vďaka vede presne vieme, čo naše telá potrebujú, aby efektívne trénovali. Kedy piť proteínový nápoj? Kedy stačí kofola v bufete? A prečo sú aminokyseliny nezmysel?Vyrobme si superčloveka. Veľmi dobre vieme, ako funguje ľudské telo, a prišli sme aj na spôsoby, ako zlepšiť jeho výkonnosť. Je však doping nefér len voči súperom alebo aj voči vlastnému telu? A ak dokážeme meniť vlastné gény, vieme z našich potomkov vychovať dokonalých ľudí?Denný rytmus tela. Súčasný životný štýl nás dotlačil k tomu, že nespíme toľko a v takom čase dňa, ako by sme mali. Čo to spôsobuje a ako sa s tým vyrovnať?Prečítajte si rozhovor s Milanom Sedliakom.O autoroch:Doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., (1977) je vedec, človek viacerých alma mater. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Titul docenta získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyziológia živočíchov. Dlhodobo pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a špecializuje sa predovšetkým na hormonálne a molekulárne zmeny v kostrovom svale vyvolané fyzickým zaťažením a doplnkami stravy. Vyučuje predmety výživa pre výkon a zdravie, doplnky výživy a doping v športe, pri čom aktívne spolupracuje s Antidopingovou agentúrou SR. Ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu spolupracuje alebo spolupracoval s viacerými vrcholovými športovcami. Pravidelne prednáša o problematike výživy, význame doplnkov stravy a rizikách dopingu pre Slovenský olympijský a športový výbor, rôzne športové zväzy, kluby a asociácie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a zakladajúcim členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pre niektorých je známejší ako Docent, stand up komik v zoskupení Silné reči.Michal Červený (1990) je od roku 2017 reportérom Denníka N, kde presadil premenovanie rubriky Šport na Šport a pohyb. Pochádza z Topoľčianok, v Bratislave vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V roku 2018 sa stal spoluautorom knižnej autobiografie chodca Mateja Tótha Odchýlka. O dva roky neskôr mu vyšla rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Pýši sa založením facebookovej skupiny Hlášky Dr. Frasiera Cranea.

Či sa nám to páči, alebo nie, náš svet sa točí okolo peňazí, no málokedy sa nad tým pozastavíme. Čo sú vlastne peniaze? Odkiaľ pochádzajú? Môžu sa niekedy úplne minúť? Čo je to za prostriedok, ktorý poháňa svetový obchod, revolúcie a objavy, inšpiruje vedu, filozofiu, ale aj umenie?Táto kniha odhaľuje fascinujúce súvislosti medzi peniazmi a významnými historickými udalosťami, ktoré by vám zrejme nikdy ani len nenapadli. Možno viete, že rímski cisári financovali svoj životný štýl znehodnocovaním vlastnej meny, no zrejme ste si neuvedomili, ako úzko táto devalvácia súvisí s pádom Rímskej ríše. A kto vedel, že Charles Darwin prišiel o majetok špekuláciami s akciami železníc a že jeho evolučná teória čiastočne pramenila z jeho záujmu o ekonómiu?Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien. Na tejto prechádzke dejinami sa stretnete s množstvom osobností, ktoré inovovali používanie peňazí, narúšali chod spoločnosti a zmenili náš spôsob života.David McWilliams odhaľuje tajomstvá a silu peňazí, vysvetľuje, prečo na nich záleží a ako formujú náš svet.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.David McWilliams je írsky ekonóm, spisovateľ a novinár. Píše stĺpčeky pre Irish Times, moderuje svoj podcast a je spoluzakladateľom ekonomických a knižných festivalov Dalkey Book Festival a Kilkenomics. Zároveň pracuje ako mimoriadny profesor na Trinity College v Dubline. Napísali o knihe:„David McWilliams je najlepší sprievodca históriou ekonómie, akého poznám. Vo svojej knihe vysvetľuje fungovanie sveta prostredníctvom peňazí a je to naozaj zábavné čítanie. McWilliams je typ spisovateľa, vďaka ktorému sa cítite inteligentne, pretože vám pomáha pochopiť to, čomu ste nikdy predtým nerozumeli.“ – Simon Kuper, spisovateľ„Úchvatná, rozsiahla a nápaditá jazda históriou a budúcnosťou peňazí od autora, ktorý im skutočne rozumie. Ak ste podobne ako ja nikdy celkom nepochopili, odkiaľ peniaze pochádzajú alebo čo sú, táto kniha je pre vás.“ – Prof. Brian Cox

Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča. O autoroch Michal Červený (1990) Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku s Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga. Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981) Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

Reportáž o tom, ako Čína vybudovala rozsiahly digitálny sledovací systém obyvateľov a sieť detenčných táborov pre prenasledovanú menšinu Ujgurov.V rozľahlom severozápadnom regióne Číny, kde žijú viaceré pôvodné skupiny stredoázijských národov, zmizlo už viac než milión a pol Ujgurov a príslušníkov ďalších etník. Americký antropológ a spisovateľ Darren Byler prináša šokujúce svedectvo o čínskom systéme digitálnej kontroly a sieti vysoko zabezpečených internačných táborov, ktoré nemajú v novodobej histórii obdobu. Celý systém stojí na rétorike vojny proti „moslimskému terorizmu“, ktorú si čínsky štát osvojil z USA a od ich spojencov po 11. septembri 2001. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí prežili tábory, robotníkmi, ktorých poslali na nútené práce, ale aj na základe množstva vládnych dokumentov a viac než desiatich rokov výskumu odhaľuje, ako funguje rozsiahla digitálna sieť zameraná na kontrolu, monitorovanie, získavanie údajov a vynucovanie práce státisícov Ujgurov. Zadržaní Ujguri, ktorých obvinenia sú vykonštruované na základe prezumpcie viny, respektíve tzv. predzločinov, ako napríklad  obyčajná inštalácia aplikácie sociálnych médií, sú umiestňovaní do detenčných prevýchovných táborov, kde ich nútia zriecť sa islamu, dištancovať sa od rodiny, pracovať v továrňach a velebiť čínsku vládu. Darren Byler odhaľuje desivé praktiky čínskej vlády a mapuje využívanie moderných technológií, ktoré predstavujú novú podobu neslobody najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Darren Byler pôsobí ako odborný asistent na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri a je autorom niekoľkých kníh, v ktorých sa venuje problematike genocídy Ujgurov. Je pravidelným prispievateľom internetového magazínu SupChina a jeho články o Číne sa objavili aj v médiách ako Guardian, Foreign Policy, ChinaFile či Prospect Magazine. Doktorát v odbore antropológia získal na Washingtonskej univerzite.  Napísali o knihe:„Byler ponúka mrazivé svedectvo o digitálnych táboroch v severozápadnej Číne, ktorých cieľom je obmedzovať slobodu, trestať a v konečnom dôsledku vyhladiť pôvodných obyvateľov. Kniha plná trýznivých odhalení systematickej nespravodlivosti v Číne, ktorej sa celý svet len prizerá.“ Kirkus Reviews„Bez ohľadu na popieranie čínskej vlády, Darren Byler v tejto knihe s množstvom zdrojov opisuje nielen to, ako sú príslušníci etnických skupín v Číne násilne umiestňovaní do internačných táborov len z dôvodu praktizovania náboženstva, ale aj to ako ich mimo táborov čínska vláda zbavuje slobody prostredníctvom digitálnych sledovacích systémov. Kniha, postavená na skutočných príbehoch tých, ktorých prežili, je strhujúcou a desivou obžalobou o najhoršom porušovaní ľudských práv, ku ktorému v dnešnom svete dochádza.“ Andrew J. Nathan, Columbia University