„Všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe.“ Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu. Prináša zábavné rozprávanie o ľudskej sexualite, v ktorom mapuje jej históriu od čias Aristotela až po najnovšie výskumy týkajúce sa záhad ženského orgazmu. Ako, prečo, prečo nie a ako inak či lepšie? Debata o sexe odnepamäti prebiehala za zatvorenými dverami laboratórií, verejných domov či v podkroví slávneho sexuológa Alfreda Kinseyho, no v súčasnosti sa presunula na pracoviská s rozličnými zobrazovacími metódami vrátane magnetickej rezonancie alebo do výskumných stredísk na vývoj sexuálnych pomôcok. Autorka v nich strávila dva roky a pokúsila sa zodpovedať všetky otázky, ktoré ste sa báli položiť. Je váš penis o sedem centimetrov dlhší, ako si myslíte? Je vaginálny orgazmus mýtus? Môže mŕtvy muž dosiahnuť erekciu? Prečo Viagra nepomáha ženám – alebo dokonca pandám? Prečo môže byť také ťažké dosiahnuť sexuálne vzrušenie a orgazmus – dva z najkomplexnejších, najpríjemnejších a najúžasnejších vedeckých fenoménov na svete – a čo robí veda pre to, aby sa spálňa stala uspokojivejším miestom? Mary Roach vás odvážne a s humorom prevedie zákutiami ľudskej sexuality. Dozviete sa všetko, čo chcete a potrebujete vedieť o sexe. Knihu preložila Daniela Tomašáková. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Mary Roach je americká spisovateľka, ktorá sa so svojráznym humorom venuje popularizácii vedy. Pracovala pre niekoľko časopisov vrátane National Geographic, New York Times, Wired či Vogue. Napísala šesť kníh, ktoré sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov New York Times a doteraz vyšli v 21 krajinách. Napísali o knihe: „Jedna z najzábavnejších a najbláznivejších vedeckých spisovateliek! Najnovšia Roachovej kniha otvára dokorán tajomné dvere, za ktorými sa odohráva vedecký výskum sexu. Prináša živý, veselý a poučný pohľad na hriešne tajomstvá vedy.“ - Kirkus Reviews „Mary Roach v knihe Rozdáme si to? odpovedá na nespočetné otázky a záhady týkajúce sa sexu. Vezme čitateľov a čitateľky na úchvatnú prehliadku do zákulisia výskumu ľudskej sexuality, ktorá sa začína vo verejných domoch a končí v laboratóriách.“ - Chicago Tribune „Roachovej zábavný štýl vyvoláva oprávnený smiech, no ešte väčšia zábava je nahlas čítať puritánom fantasticky zrešeršované poznámky pod čiarou.“ - Paste

Vesmír nás fascinuje. Nielen nás, autorov, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a ilustráciami. Kniha tak prináša úplne nový zážitok. Dúfame, že na čitateľa prenieseme pocity, ktorý v nás vyvoláva poznávanie vesmíru. V kapitolách postupne putujeme od blízkeho vesmíru po ďaleký. Začíname výpravou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a na Mesiac. Z neho sa ďalej posúvame k hviezdam a planétam mimo našej slnečnej sústavy až ku galaxiám, ktoré sú rozložené pozdĺž vlákien kozmickej pavučiny. Vďaka moderným teleskopom môžeme nahliadnuť aj do hlbokého, teda dávneho vesmíru, a môžeme dokonca pozorovať aj hranice čiernych dier, známe ako horizonty udalostí. Pred koncom sa dostávame k otázkam, na ktoré dnešná fyzika nestačí a musíme skúmať ďalej. Knihu uzatvárame rozhovorom o kozmickom žiarení, ktoré blízky a ďaleký vesmír spája.Kniha vychádza vo vydavateľstve N Press, vďaka ktorému sme sa v roku 2016 spoznali.O vesmíre sa so Samuelom a Norbim v knihe rozprávajú: kanadský astronaut Chris Hadfield, astronómovia Jiří Grygar a Zdeněk Mikulášek, astrofyzici Michal Zajaček a Marek Skarka a popularizátor astronómie Pavel Gabzdyl. Rozhovory o vesmíre ilustroval Ján Lastomírsky a graficky pripravil Ján Kurinec.Prečítajte si ukážku z knihy tu.Norbert Werner bol od malička fascinovaný vesmírom a hviezdnou oblohou. Začalo to rozprávaním jeho otca o misiách Apollo k Mesiacu a pohľadom na nádhernú Mliečnu dráhu z okolia jeho rodnej Rožňavy. Veľmi ho inšpirovali aj prednášky a láskavosť známeho astronóma a popularizátora vedy Jiřího Grygara. Norbi je dnes vedúcim výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií v Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vlákne kozmickej pavučiny, spájajúcom dve kopy galaxií. Venuje sa výskumu vplyvu obrích čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu malých družíc v astrofyzike. Podieľal sa na publikovaní viac ako 160 článkov s vyše 8-tisíc citáciami. V roku 2020 mu Rakúska akadémia vied udelila prestížne ocenenie Ignaza L. Liebena za prínos k röntgenovej astronómii.Samuel Kováčik nebol vesmírom fascinovaný hneď od malička, keď to však prišlo, prišlo to naplno. Vesmír ho upútal svojou podivnosťou – čiernymi dierami, kvantovou fyzikou alebo štruktúrou času a priestoru. Kvantovej štruktúre priestoru sa venuje aj vo svojom výskume, a to od teoretických matematických základov až po možné pozorovania a javy. Okrem toho popularizuje vedu. Založil projekt Vedátor, robí Vedátorský podcast a napísal knihy Najznámejšie experimenty vo fyzike, Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Za popularizačné aktivity sa dostal medzi finalistov Falling Walls Lab v Berlíne, bol nominovaný na Kaliga prize a získal Cenu za vedu a techniku 2021 v kategórii popularizácia vedy.

Humanitárna organizácia MAGNA s hrdosťou predstavuje knihu fotografií Siempre Martina Bandžáka. Sú svedectvom a spomienkou na takmer desať rokov jeho návratov do komunity Subtiava v odľahlej časti Nikaraguy, kde MAGNA poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Ľudia tu majú naďalej svoje sny a túžby, prispôsobené ťažkej realite. Ľúbia sa, snívajú, pracujú, bojujú s následkami nočnej mory a odmietajú sa vzdať. Vidíme, ako nádej a sila ľudského ducha prekonáva prekážky a bolesť. Sledujeme, ako jednotliví protagonisti hrôz chudoby a zabudnutia pokračujú vo svojom živote. Obrazy v tejto knihe sú hlbokým, intímnym pohľadom do ich sveta. Do sveta, ktorý radi vytesňujeme z našej mysle.Za 10 rokov Martin Bandžák nafotil 15 000 kinofilmových políčok a do knihy zaradil len 80 čiernobielych fotografií. Nezabudol zaradiť "ikonické fotografie”, napríklad fotografiu 14 ročnej Lucii, ktorá kojí svoje novonarodené dieťa a bola ocenená na Czech Press Photo 2017 ako najlepší portrét roka. Každú knihu autor vlastnoručne podpísal. Celý výťažok z predaja knihy smeruje na podporu medicínskych projektov MAGNA. Táto kniha zachráni život. Ak si ju kúpite. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy v Denníku N.O autorovi:Martin Bandžák (1975) sa narodil v Bratislave. Časť detstva prežil v Zambii, kde jeho rodičia pracovali ako lekári. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na ľudí žijúcich na okraji spoločnosti a v krízových situáciách po celom svete. V roku 2001 spoluzaložil humanitárnu organizáciu MAGNA. Organizácia poskytuje lekársku pomoc deťom a ich rodinám, ktoré sú v núdzi, vrátane obetí prírodných katastrof, vojen a konfliktov. V roku 2010 mu Medzinárodná porota Czech Press Photo (CPP) udelila hlavnú cenu Fotografie roka za fotografie mladého dievčaťa zraneného pri zemetrasení na Haiti a v roku 2017 za fotografiu chlapca Hizballáhu. Okrem toho bola jeho práca mnohokrát ocenená na Czech Press Photo a ďalších súťažiach.

„Ak si človek neváži sám seba dostatočne len preto, že je, vonkajšia pochvala je ako droga,“ hovorí Veronika Folentová o vlastnej skúsenosti, z ktorej vychádzala pri písaní svojej tretej knihy. Nájdete v nej rozhovor o sebahodnote, o tom, čo znamená, ako na nej pracovať a prečo mnohým z nás chýba. S odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie, psychoterapie či psychiatrie hovorí o ideáli krásy a aký dôležitý je pre nás vzhľad, o práci, pracovnom tempe a limitoch, ale aj o tom, čo je reálny oddych a ako by mal vyzerať. Hovorí o sebarozvoji, o vzťahoch, ale aj o samote a o tom, kedy je už nebezpečná a kedy, naopak, môže pomôcť. Hovorí aj o nárokoch, ktoré na seba kladieme, o tom, ako ovplyvňujú náš život, ale aj o tom, ako našu spokojnosť ovplyvňujú peniaze alebo sociálne siete. Psychológ Andrej Jeleník v knihe hovorí: „Ľudia s nízkou sebahodnotou ignorujú svoje limity, až kým nezažijú vyhorenie či neúspech, čo dramaticky znižuje ich sebavedomie a sebaúctu. Ich identita je postavená na vonkajších úspechoch, a keď sa ich spýtam: ‚Kto ste, keď nepracujete?‘, často nevedia odpovedať.“ Veronika Folentová (1987) vyštudovala žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas školy začala pracovať v denníku SME, kde pôsobila do roku 2014. Vtedy s časťou redakcie odišla na protest proti vstupu Penty do vydavateľstva. Odvtedy pôsobí v Denníku N a venuje sa najmä zdravotníctvu. V roku 2013 s Jánom Krempaským vyhrali slovenské kolo EU Health Prize for Journalists. V roku 2018 získala čestné uznanie Novinárskej ceny a v roku 2021 Novinársku cenu za sériu rozhovorov o covide. Je autorkou troch kníh, ktoré vyšli v knižnej edícii Denníka N: Ako byť šťastný? (2022), Ako byť zdravý? (2023) a Ako byť so sebou spokojný (2024).

„Doba je komplikovaná, a preto zrelá na skvelé príbehy. Na to však potrebujeme byť odhodlaní, plní energie, kompetentní a veselí. Ak sa takými dokážeme stať, dokážeme začať písať nový príbeh našej krajiny. A naše vnúčatá budú mať na čo spomínať,“ uvádza Ján Markoš v jednej zo svojich esejí, ktoré nájdete v tejto knihe. Ján Markoš každý týždeň píše pre Denník N rubriku Do hĺbky. Reaguje na aktuálne udalosti, ako filozof ponúka hlbší pohľad a nerezignuje na istú formu optimizmu. Má jedinečnú schopnosť pozrieť sa na udalosti, ktoré nás frustrujú, z prekvapujúceho uhla a zasadiť ich do širšieho kontextu. Ako šachista je schopný predvídať, ako môžu jednotlivosti ovplyvniť celok a aké následky môže mať ľahostajnosť voči drobným pochybeniam. A ako lektor kritického myslenia vie jasne odlíšiť, čo je podstatné a čo je len ligotavý balast. V každej zo 40 esejí, ktoré sme vybrali do tejto knihy, nám Ján Markoš poskytuje originálne myšlienky, ktoré majú silu presvedčiť nás, že svet nemusí byť až takým temným miestom, ako sa nám na prvý pohľad zdá. „Rád čítam každý jeden jeho text, lebo aj na udalosti a javy, ktoré sme už spravodajsky, analyticky a komentátorsky opísali, sa dokáže pozerať inak ako ostatní. Ponára sa. Rád čítam každý jeho text, lebo miestami je to čistá krása. Slová, ktoré kladie vedľa seba, niekedy vytvárajú vety, aké sa len tak ľahko nevidia. Hrajú sa.“ - Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N Ján Markoš (*1985) Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zloma v roku 2021 kniha Bližšie k sebe o hľadaní ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy. V knihe Svetlá v hmle uverejňuje vybrané stĺpčeky, ktoré pre rubriku Do hĺbky v Denníku N písal v rokoch 2022 až 2024. Ján Markoš je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada, ktorá dostala ocenenie Kniha roka od Medzinárodnej šachovej federácie. Žije v Novom Jičíne, je ženatý, má dve deti.

Bežecká encyklopédia od jedného z najlepších slovenských bežcov, aktívneho atléta, novinára a fotografa v jednej osobe a športového editora Denníka N Petra Kováča. Vo výbere jeho textov nájdete rady ako začať s behaním, ako sa vyhnúť zraneniam, ako sa stravovať, či ako sa pripraviť na maratón, no tiež aj príbehy svetových bežcov, ich bežecké stratégie a vplyv na politiku. Peter vychádza zo svojich skúseností úspešného športovca ale aj reportéra, ktorý len prednedávnom navštívil keňských bežcov, prečítal desiatky štúdií a urobil množstvo rozhovorov s výživovými poradcami, trénermi či psychológmi. Vie preto vysvetliť napríklad to, ako je možné, že človek uštve antilopu a aké poznanie si z toho môže zobrať rekreačný bežec, prečo je dobré strečovať a ako sa dá zvládnuť extrémne ťažký maratón. Ako súčasný beh ovplyvnili nové technológie a prečo sú v behu dobrí práve obyvatelia Kene? Môže byť vegán vrcholovým športovcom a čo je to laktát?Knihu dopĺňajú krásne fotografie z terénu, ktoré vyfotografoval Peter za asistencie svojho brata - dvojčaťa a rovnako úspešného bežca Michala.Vypočujte si rozhovor s Petrom Kováčom."Peter Kováč je majstrom republiky v behu na 1500 metrov, čo z neho robí atletického suveréna. Lenže rovnako suverénne ako svojim nohám vládne aj jazyku: jeho kniha o behaní je napísaná s ľahkosťou zrelého autora, ktorý dokáže vlastné pútavé zážitky prepojiť s teóriou do harmonického a príjemne čítavého celku.Reportáže z Kene, kde behal s miestnymi atlétmi, sa striedajú s poučnými kapitolami o tom, čo by mali bežci jesť, či je dobré behať aj nalačno, ako sa vyhýbať zraneniam, ako správne trénovať intervaly alebo ako sa môže nebežec pripraviť za štyri mesiace na polmaratón. Prehľady najnovších znalostí o ľudskom tele, ktoré funguje niekedy prekvapivo v rozpore s našou intuíciou a v iných prípadoch, naopak, v súlade s ňou, sa striedajú s príťažlivo napísanými príbehmi jedinečných bežcov. Čitateľ, ktorý chce zlepšovať svoj bežecký výkon, tu nájde veľké množstvo dobrých rád, ale predovšetkým sa dozvie, že menej je často viac: pri behu nemáte trpieť a padať od únavy. Zlepšíte sa, keď budete svoje telo šetriť. Keď som pred 50 rokmi začínal behať, väčšinu toho, čo obsahuje táto kniha, sme ja ani moji bežeckí kolegovia nevedeli. Mnohokrát som pri jej čítaní myslel na to, o koľko som mohol byť rýchlejší, keby som sa k nej nejakým zázrakom v časovej slučke dostal už vtedy. Ale radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.Športovci si tajomstvá svojich úspechov často žiarlivo strážia. Peter Kováč však využil svoj bežecký aj literárny talent na to, aby tajomstvá, na ktoré on sám aj svetová veda prišli, nezištne odovzdal nám všetkým."    - Martin M. Šimečka Peter Kováč (1991) S atletikou začal v roku 2007 paralelne so začiatkom štúdia na gymnáziu v rodnom Žiari nad Hronom. O desať rokov neskôr začal trénovať pod vedením Štefana Mereša, získal desať titulov majstra Slovenska a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie.V Denníku N začal pracovať v roku 2015 ako webový editor a redaktor športu, o rok neskôr úspešne ukončil štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Interným reportérom Denníka N sa stal v októbri 2020, v periodiku je autorom pravidelnej bežeckej rubriky Výklus. Živí sa aj ako fotograf.

Oscar je milý, plachý a trochu grambľavý mladík s nadváhou a láskou k fantastike, ktorý žije v New Jersey so staromódnou matkou a rebelujúcou sestrou, potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Nie je to však v jeho rukách, pretože jeho rodinu už po niekoľko generácií prenasleduje prastará kliatba fukú, ktorá rodinu sužuje rôznymi pohromami, nehodami, tragickými udalosťami a hlavne nešťastnými láskami. Oscar túži po prvom bozku, no zdá sa, že je ďalšou obeťou rodinného prekliatia. Rozhodne sa preto skoncovať s fukú, pretože v mene lásky treba riskovať naozaj všetko. Román Krátky neobyčajný život Oscara Waa je trpkoúsmevný multigeneračný príbeh dominikánskych prisťahovalcov na pozadí diktátorského režimu, ktorí sa v Amerike snažia zbaviť rodinnej kliatby, no rovnako sa dá povedať, že ide o tragickú a nesentimentálnu milostnú epizódu (lebo, kámo, fukú vždy zvíťazí), lekcie z dejín Dominikánskej republiky aj španielskeho pouličného slangu. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch na akademickej aj čitateľskej scéne a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru v roku 2008. Strhujúci a drsný, ale aj dojemný príbeh osamelého Oscara a jeho rodiny dodnes patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v hispánskej literatúre.Knihu preložil Milan Kopecký. Prečítajte si ukážku z knihy.Junot Díaz Junot Díaz je dominikánsko-americký spisovateľ, ktorý pracuje ako profesor kreatívneho písania na Massachusetts Institute of Technology a ako literárny editor v časopise Boston review. Debutoval zbierkou poviedok Drown, no až román Krátky neobyčajný život Oscara Waa mu priniesol úspech a uznanie a v roku 2008 zaň získal Pulitzerovu cenu.Napísali o knihe:„Mimoriadne živá kniha, priam adrenalínová jazda. Vďaka nej sa Díaz etabloval v literárnom svete ako jeden z najvýraznejších a najzaujímavejších hlasov súčasnej beletrie.“ - Michiko Kakutani, New York Times„Díazov román je pekelne dobrá kniha, hoci sa nedá zaradiť do žiadnej kategórie. Sčasti dominikánska, sčasti americká, no jej centrom nie je imigrácia, skôr život v diaspóre, kde sa drámy jednej rodiny prepletajú s temnou históriou. A v neposlednom rade ide o milostný román. Spôsob, akým sa Díaz hrá so slovami, je ohromujúci. No je to práve neha, lojalita a melanchólia, ktoré vám napokon zlomia srdce. Neobyčajný literárny počin.“ - Los Angeles Times„Len málo kníh je prudko horľavých, no dlho očakávaný debut Junota Díaza vám vpáli rovno do srdca a urobí v ňom dieru. V románe sa mieša skutočný svet s magickým realizmom, popretkávaný klasickými fantasy príbehmi.“ - USA Today