Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch. 11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.Za rozhovor s Denisom Bangom o Beatles, ktorý je súčasťou tejto knihy, získal Patrik Garaj Novinársku cenu.

Čo nás bolí, keď nás bolí hlava? Čo sa deje v mozgu, keď spíme, meditujeme, športujeme alebo keď sme zamilovaní? Aké chemické procesy prebiehajú počas depresívnej epizódy, sexuálneho aktu alebo epileptického záchvatu? A je možné ich ovplyvniť?Mozog nie je len zhluk malých sivých buniek, ale komplexná a komplikovaná štruktúra, v ktorej sa tvoria a zanikajú synapsie, neuróny, nervové dráhy, rôzne bunky, molekuly či aminokyseliny. Tento mix ovplyvňuje naše každodenné prežívanie – lásku, sex, spánok, rovnováhu, náladu, bolesť či smútok.Popredná slovenská neurobiologička Dominika Fričová prináša príklady z bežného života a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa v takých chvíľach deje v našom mozgu. Ponúka aj rady, ako fungovanie mozgu zlepšovať a čo robiť v krízových situáciách.MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., je neurobiologička, ktorá sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej choroby. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie výskum zameraný na pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za poškodením neurónov. Počas svojej kariéry pôsobila na viacerých zahraničných pracoviskách vrátane prestížnej kliniky Mayo v USA. Vo svojej práci prepája špičkový výskum s popularizáciou vedy a snaží sa približovať fungovanie mozgu zrozumiteľným spôsobom. Verí, že porozumenie mozgu môže zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme, a to, akí sme.

V zákulisí technologického gigantu Facebook sa odohráva príbeh, ktorý je šokujúci, miestami temne vtipný a až znepokojivo skutočný. Vitajte vo svete, kde má moc globálny dosah a kde následky často prichádzajú príliš neskoro. Kniha Bezohľadní ľudia od Sarah Wynn-Williams ponúka prenikavý pohľad do sveta spoločností Facebook a Meta, kde sa rozhoduje rýchlo, pod tlakom a často bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Autorka čerpá z vlastných skúseností a s pozoruhodnou otvorenosťou odhaľuje, ako funguje prostredie, v ktorom sa stretávajú ambície, vplyv a ľudské slabosti.V pútavom a často absurdnom rozprávaní sa stretáva s osobnosťami ako Mark Zuckerberg a odhaľuje, čo sa skutočne deje medzi globálnymi elitami a ako to ovplyvňuje nás všetkých. Nie je to len príbeh o veľkých rozhodnutiach, ale aj o drobných zlyhaniach, ktoré sa postupne nabaľujú a nadobúdajú nečakané rozmery. Kniha Bezohľadní ľudia je úprimnou, strhujúcou výpoveďou o moci, technológiách a svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než ho dokážeme pochopiť. Zároveň prináša výzvu zamyslieť sa nad tým, čo znamená niesť zodpovednosť v dnešnom prepojenom svete.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a text o knihe.Sarah Wynn-Williams je bývalá novozélandská diplomatka a odborníčka na medzinárodné právo. Do spoločnosti Facebook nastúpila vďaka tomu, že navrhla vytvorenie svojej pracovnej pozície, a napokon sa tam stala riaditeľkou pre globálnu verejnú politiku. Po odchode z tejto firmy sa naďalej venuje politike informačných technológií vrátane umelej inteligencie.Napísali o knihe:„Humorné a úprimne šokujúce: surový a detailný portrét jednej z najmocnejších firiem sveta. Odhalenia Wynn-Williams nepochybne vytočia jej bývalých šéfov do nepríčetnosti. Autorka nielenže vie, ako rozohrať strhujúci príbeh, ale nebojí sa ísť poriadne do hĺbky.“ – The New York Times„Fascinujúca sonda do života a kultúry vo Facebooku. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Je to dráma zo skutočného sveta s poriadnou dávkou adrenalínu – rovnako zábavná, ako aj desivá.“ – V. E. Schwab, spisovateľka„Táto kniha je ako thriller, fraška a krimi komédia v jednom... Na každej strane narazíte na šokujúce odhalenia.“ – Pandora Sykes, novinárka a moderátorka

Všetci robíme chyby, no len málokto svojím prešľapom zmení chod dejín. Kniha 10 omylov, ktoré zmenili dejiny prináša vtipný a osviežujúci výber neúmyselných pochybení, ktorým sa to podarilo – raz to bol rozchod, čo pochoval impérium, inokedy spánok poslal ku dnu pýchu lodiarstva.Britský historik a komik Paul Coulter si posvietil na kľúčové postavy a udalosti posledných dvoch tisícročí. Za nablýskanou fasádou moci a egom božských rozmerov – či išlo o fascinujúcu Kleopatru, alebo o tragédiu Titanicu – sa totiž často skrývali až príliš obyčajné ľudské zlyhania.Zabudnite na nudné učebnice. Prichádza dejepis, ktorý vás bude baviť: hitparáda katastrofálnych rozhodnutí, pomýleného hrdinstva a totálnej straty súdnosti. Autor rozpráva príbehy, ktoré formovali náš svet a mali priam neuveriteľné následky. Napokon, človeku sa hneď lepšie zaspáva s vedomím, že nech už dnes pokazil hocičo, najväčšie postavy histórie to dokázali zbabrať ešte oveľa ukážkovejšie.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy.Paul Coulter je britský spisovateľ, komik a historik, ktorého kritikmi oceňované živé vystúpenie Päť omylov, ktoré zmenili dejiny sa stalo hitom a dva roky po sebe bolo vypredané na festivaloch Edinburgh Fringe aj Adelaide Fringe. Diváci so záujmom o históriu si ho mimoriadne obľúbili a webová stránka British Comedy Guide ho ocenila ako najlepšiu šou na festivale v Edinburghu. Coulter pochádza z Dorsetu a vyštudoval históriu na University College London.

Richard Susskind rozpráva fascinujúci príbeh umelej inteligencie a prináša stručného sprievodcu, ktorý nás núti prehodnotiť všetko, čo sme si o nej doteraz mysleli. Vyvádza umelú inteligenciu z prísne strážených počítačových laboratórií technologických gigantov priamo do nášho každodenného života. Od príchodu systému ChatGPT zaplavila verejnosť vlna záujmu o AI, no zároveň zavládol zmätok. Čo vlastne umelá inteligencia dokáže a kde sú jej limity? Čo nás ešte len čaká? Je pre ľudstvo spásou alebo najväčšou existenčnou hrozbou? Susskind sa nevyhýba ani pálčivým otázkam o regulácii a morálnych hraniciach, ktoré by sme pri jej používaní mali jasne stanoviť.V knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii autor čerpá zo svojich bohatých skúseností, keďže tejto téme sa venuje už od začiatku 80. rokov. Vyváženie prínosov a hrozieb AI považuje za kľúčovú výzvu našej doby. Jeho pohľady sú často nekonvenčné – ChatGPT a generatívnu AI vníma len ako najnovšiu kapitolu v dlhom príbehu a tvrdí, že sme stále iba na začiatku skutočného technického rozmachu. Naznačuje, že technológie, ktoré ešte neboli ani vynájdené, ovplyvnia naše životy v 30. rokoch tohto storočia oveľa zásadnejšie než čokoľvek, čo máme k dispozícii dnes. Otvára tým fascinujúcu diskusiu o možnostiach vedomých strojov, o veľkolepých virtuálnych svetoch a o vplyve AI na samotnú evolúciu človeka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy.Richard Susskind je britský profesor a osobitný vyslanec pre spravodlivosť a AI generálneho tajomníka Commonwealthu. Je prezidentom Society for Computers and Law a dvadsaťpäť rokov pôsobil ako technologický poradca najvyššieho sudcu Anglicka a Walesu. Napísal jedenásť kníh, ktoré boli preložené do osemnástich jazykov, a ako rečník vystúpil vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. Je čestným členom British Computer Society a Royal Society of Edinburgh.Napísali o knihe:„Táto kniha vynikajúco pomáha vniesť svetlo do nejasností okolo umelej inteligencie. V našom rýchlo sa meniacom svete je životne dôležitá.“ - William Hague, kancelár Oxfordskej univerzity„Jeden z najdôležitejších a najzaujímavejších príspevkov k debate o umelej inteligencii – povinná literatúra pre všetkých, ktorí chcú pochopiť zmenu okolo nás.“ - Alastair Campbell a Rory Stewart, podcast The Rest Is Politics„Strhujúca kniha o umelej inteligencii od človeka, ktorý sa v tejto téme naozaj vyzná. Prináša osviežujúci a pragmatický pohľad a pomôže vám zorientovať sa v tejto téme, aj keď nemáte  technické vzdelanie. Úprimne odporúčam.“ - Wendy Hall, profesorka informatiky, Southamptonská univerzita„Richard Susskind napísal elegantného a zrozumiteľného sprievodcu príležitosťami, výzvami, nebezpečenstvami a benefitmi, ktoré prináša umelá inteligencia. Je to povinné čítanie pre každého, kto chce jasne porozumieť budúcnosti.“ - Julie Maxton, predsedníčka Ada Lovelace Institute„Richard Susskind je majster zrozumiteľného vysvetľovania. Ako premýšľať o umelej inteligencii je potrebný varovný signál, ktorého cieľom je čo najrýchlejšie upriamiť pozornosť na čoraz výkonnejšiu umelú inteligenciu zajtrajška. Je to dôležitá a výborne načasovaná kniha, jej autorom je rozvážny mysliteľ, ktorý sa témou umelej inteligencie zaoberá už celé desaťročia. Nemusíte súhlasiť s jeho závermi ani s metódami, pomocou ktorých k nim dospel, no napriek tomu ide o nevyhnutného sprievodcu premýšľaním o AI.“ - Tom Melham, profesor informatiky, Oxfordská univerzita

Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

Mimoriadne silné memoáre ženy, ktorá sa stala symbolom odvahy a dôstojnosti. Keď Gisèle Pelicot jedného novembrového dňa predvolali na policajnú stanicu, zistila, že manžel jej takmer desať rokov tajne podával omamné látky, znásilňoval ju a umožňoval desiatkam cudzích mužov, aby ju zneužívali. O štyri roky neskôr sa postavila pred súd a jej rozhodnutie vzdať sa práva na anonymitu otriaslo Francúzskom i celým svetom. Jej slová „hanba musí zmeniť stranu“ sa stali symbolom boja proti sexuálnemu násiliu.V knihe Óda na život Gisèle Pelicot po prvý raz otvorene rozpráva svoj príbeh – od spomienok na detstvo, prvú lásku, prácu a materstvo až po šokujúce odhalenie, ktoré jej navždy zmenilo život. Je to príbeh obyčajnej ženy, ktorá čelila nepredstaviteľnej zrade, no napriek tomu našla silu ísť ďalej. Jej svedectvo je oslavou nezlomnosti, nádeje a presvedčenia, že ani po najhlbšej traume netreba strácať vieru v život, lásku a možnosť nového začiatku.Knihu preložila Zuzana Procházková.Prečítajte si ukážku z knihy.Gisèle Pelicot bola vo francúzskom prieskume verejnej mienky označená za najvýraznejšiu osobnosť roka 2024, pričom predstihla aj svetových lídrov, a ocenil ju i časopis Time. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ju denník The Independent vyhlásil za najvplyvnejšiu ženu roka 2025. Jej prípad významne prispel k celonárodnej diskusii o sexuálnom násilí vo Francúzsku, ktorá viedla k zmene právnej definície znásilnenia. Za svoj prínos získala Rad Čestnej légie, najvyššie civilné vyznamenanie vo Francúzsku.Napísali o knihe:„Výnimočné memoáre, ktoré vzbudzujú odvahu a súcit, no zároveň naliehavo volajú po zmene. Óda na život je skutočným darom pre ženy na celom svete a za svoju odvahu si Gisèle Pelicot zaslúži našu úprimnú vďaku.“ – Emma Thompson„Madame Pelicot inšpirovala ženy na celom svete a vytvorila silný odkaz, ktorý navždy zmení spôsob, akým premýšľame o hanbe.“ – kráľovná Camilla„Výnimočné memoáre ženy s obdivuhodnou vnútornou silou. Kniha prekypuje detailmi, ktoré by obstáli aj v skvelom románe (...). Strhujúce rozprávanie Gisèle Pelicot o tom, čím si prešla, sa nepodriaďuje interpretácii – skrátka rozpráva svoj príbeh po svojom.“ – The Guardian

Vypredaná kniha Stopy stredoveku je opäť dostupná!Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“