Obchod — Denník N

Shooty: Lokálny zbabelec (27.2.2024)

99,00 €
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho. Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. ... Viac
Do košíka
Z každej karikatúry existuje maximálne desať očíslovaných výtlačkov - získajte jeden z nich, s vlastnoručným podpisom od Shootyho.
Môžete sa na ne pozerať ako na karikatúru. Kreslený vtip, ktorý komentuje jav alebo udalosť dnešného dňa. Pozriete sa, v lepšom prípade sa zasmejete a idete ďalej. Môžete sa na ne pozerať aj ako na správu o stave krajiny. Kreslené hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Deň po dni. S neuveriteľnou presnosťou a prekvapivou pointou. Častokrát jasnejšie, ako všetky vety, ktoré v ten deň napíšu komentátori a analytici.
Ale pozor! Môžete sa na ne pozerať aj ako na umenie. Čistá kresba, dokonalá kompozícia. Jednoducho obraz, ktorý by ste si radi zavesili na stenu. Taký je Shooty.
Teraz môže byť signovaná Shootyho karikatúra vaša, a to na kvalitnom papieri vo formáte A3.

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie Shootyho karikatúr v kvalite, akú neuvidíte pri novinovej tlači, ani na internete. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart, procesom overeným certifikátom pre produkty Hahnemühle.

Upozornenie: Kresby tlačíme na objednávku a každá je osobitne podpísaná autorom, dodacia lehota je preto typicky 25-30 dní od objednávky.

Pozrite si všetky dostupné karikatúry

Mohlo by sa vám páčiť

1 8
Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Šieste vymieranie. Neprirodzený príbeh

Elizabeth Kolbert

„Homo sapiens extravagantne uspel na úkor iných druhov.“ Americká novinárka Elizabeth Kolbert prináša zásadnú knihu o budúcnosti nášho sveta a masovom vymieraní, ktorému práve čelíme. V histórii našej planéty došlo k piatim hromadným vyhynutiam, v dôsledku ktorých sa náhle a drasticky znížila rozmanitosť života na Zemi. Vedci aktuálne monitorujú šieste vymieranie, ktoré je podľa predpovedí najničivejším vyhynutím od dopadu asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury. Tentoraz však stojíme pred kataklizmou my ľudia. Autorka sa s vedcami púšťa do terénu a prepája množstvo výskumov na poli geológie, morskej biológie, ale aj astronómie a genetiky a na osudoch vyhynutých živočíšnych druhov ukazuje desivý obraz vymierania, ktorý pravdepodobne čaká aj ľudstvo, ak nezmení smer, akým sa vydalo. Zároveň objasňuje pozadie veľkých prírodovedných sporov, vďaka ktorým vznikli jednotlivé vedné odbory. Prostredníctvom príbehov z dejín živočíšnych druhov, ale aj prírodných úkazov ako Veľká koralová bariéra či amazonský dažďový prales ponúka žalostné obrazy vymierania života na Zemi, na ktoré ako prvý upozornil Georges Couvier v Paríži. Šieste vymieranie bude pravdepodobne trvalým dedičstvom ľudstva, a ako poznamenáva autorka, núti nás prehodnotiť otázku, čo znamená byť človekom. Kniha Šieste vymieranie ponúka fascinujúcu exkurziu do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva. Napriek tomu ešte stále nevnímame násilnú kolíziu medzi civilizáciou a ekosystémom Zeme ako dostatočne závažnú a príliš pomaly prijímame opatrenia na vyriešenie globálnej environmentálnej krízy. Knihu preložila Erika Mazuchová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou. Vypočujte si ukážku z knihy.Napísali o knihe: „Šieste vymieranie je úžasná kniha, ktorá jasne hovorí, že čelíme ďalšej veľkej a náhlej hrozbe vyhynutia. V histórii sa to už stalo a môže sa to stať znovu.“ - Barack Obama „Prírodovedci predpokladajú, že v histórii Zeme došlo k piatim prípadom úplného vyhynutia (spomeňte si na asteroid, ktorý vyhubil dinosaury) a Elizabeth Kolbert presvedčivo mapuje, ako ľudská činnosť vedie k šiestemu.“ - New York Times „Znepokojujúca kniha. Elizabeth Kolbert ukazuje, ako poeticky dokáže písať o miznúcich tvoroch našej planéty, no skutočná sila tejto knihy spočíva vo vedeckom a historickom kontexte. Autorka precízne dokumentuje narastajúce straty, ktoré po sebe ľudstvo zanecháva.“ - Bill GatesElizabeth Kolbert (1961) je americká novinárka a komentátorka magazínu The New Yorker. Je autorkou oceňovaných kníh Field Notes from a Catastrophe: Man, Nature, and Climate Change a Under a White Sky, ktoré sa venujú environmentálnym témam a klimatickej kríze. Za knihu Šieste vymieranie sa v roku 2015 stala držiteľkou Pulitzerovej ceny, ale aj množstva ďalších ocenení. Žije v štáte Massachusetts s manželom a deťmi.

16,90 €
Do košíka
Taška Svätá Zuzana

Taška Svätá Zuzana

(Húfnica) Zuzana nám robí na Ukrajine dobré meno. Až tak dobré, že ju Saint Javelin zaradil medzi svätcov, ktorí pomáhajú krajinu chrániť pred agresorom.Najmenej 50 % z ceny, ktorú za tašku zaplatíte, pôjde na charitatívne účely priamo na Ukrajine.Zvyšná časť sú výrobné náklady - taška je navrhnutá aj vyrobená na Ukrajine, takže priamo podporujete miestne podniky, ktoré sú vojnou zasiahnuté.(Denník N si neponecháva žiadnu časť z ceny produktu a hradí náklady spojené s logistikou.)Tašku pre Denník N vyrába organizácia Saint Javelin, ktorá začala na Ukrajine pomáhať už pár dni po vypuknutí vojny. Túto konkrétnu tašku nekúpite nikde inde, je vyrobená len pre Denník N.O presnom použití získaných prostriedkov z jej predaja rozhodujú priamo zamestnanci Saint Javelinu na Ukrajine. Väčšina peňazí z prvej zásielky tovaru, ktorý Denník N nakúpil v zime 2022, pôjde na tábory pre deti vojakov ukrajinskej armády a siroty vojakov, ktorí pri obrane Ukrajiny zahynuli. Tábor bude zameraný na ukrajinské tradície a historiu, zvládanie stresu, prvú pomoc, art terapiu a šport.

25,95 €
Do košíka
Terenove grafiky: Horiaca La Catrinhas

Terenove grafiky: Horiaca La Catrinhas

Denník N v spolupráci s Kanovits Fine Art vám prinášajú reprodukcie ipadových skíc Laca Terena v najvyššej kvalite. Obrázky sú vytlačené najmodernejšou technológiou, kvalitnými pigmentovými farbami Epson Stylus Pro na bavlnenom archívnom 320-gramovom papieri Fineart formátu 18x25 cm, procesom overeným certifikátom pre produkty Hanemühle. Z každej grafiky vydávame 100 signovaných a číslovaných výtlačkov. Skice lebiek vznikli počas návštevy Laca Terena u priateľov v Mexiku v meste Oaxaca de Juarez. Sú to La Catrinhas a Mexico je ich plné všetkých tipov a všetkých veľkostí. Mexičania ich používajú pri sviatku Día de Muertos. „Tie dve som si kúpil od pouličných predavačov a tú horiacu som len nakreslil v obchodíku s ľudovým umením, nemal som na ňu peniaze. K tým dvom lebkám je aj obraz, ktorý som zanechal v múzeu vo Oaxace,“ vraví Laco Teren o svojich skiciach. Ďalšie doteraz nezverejnené ipadové skice Laca Terena aj jeho texty nájdete v knihe Terenova písanka. Pozrite si všetky dostupné grafiky  

99,00 €
Do košíka
Stopy stredoveku. Rozhovory o ľuďoch temnej doby

Stopy stredoveku. Rozhovory o ľuďoch temnej doby

Daniela Dvořáková, Denisa Gura Doričová, Tomáš Gális

Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“

15,90 €
Do košíka
Slovník vojny

Slovník vojny

Ostap Slyvynsky

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej. Prečítajte si rozhovor s autorom Ostapom Slyvynskym v Denníku N alebo rozhovor s jednou zo spoluautoriek. O autoroch: Ostap Slyvynsky (1978, Ľviv) je ukrajinský básnik, esejista, prekladateľ a literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Pôsobí na Ľvivskej národnej univerzite Ivana Franka, prekladá z bulharčiny, angličtiny (Derek Walcott, William Carlos Williams) a poľštiny (Czesław Miłosz, Hanna Krall, Andrzej Stasiuk, Olga Tokarczuk). Viedol poľsko-nemecko-ukrajinský literárny magazín Radar, spoluorganizoval literárny festival Fórum vydavateľov vo Ľvive, kde koordinoval projekt Literatúra proti agresii. Jeho zbierka Piesok a víno vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade Valérie Juríčkovej v brnenskom vydavateľstve Větrné mlýny. Tomáš Benedikovič (1980, Bratislava) vyštudoval Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2005 sa venuje novinárskej fotografii, najskôr v agentúre SITA, potom v denníku SME a teraz v Denníku N. Vladimír Šimíček (1983, Košice) začínal ako fotoreportér v týždenníku Plus 7 dní, neskôr pracoval v denníku SME a v Denníku N. Fotografuje aj pre francúzsku agentúru AFP. Do Ukrajiny jazdí pravidelne od roku 2014, v deň ruskej invázie do Ukrajiny bol práve s reportérom Mirkom Tódom na ceste na Donbas. Gabriel Kuchta (1990, Holíč) začínal ako fotoreportér v denníku SME, teraz pracuje v českom Deníku N. Fotografuje aj pre americko-britskú agentúru Getty Images. Od začiatku veľkej invázie strávil v Ukrajine asi tri mesiace počas rôznych ciest, najčastejšie s Petrou Procházkovou.

11,90 €
Do košíka
Česká inteligence 20. století

Česká inteligence 20. století

Pavel Kosatík

Päťdesiat profilov popredných českých intelektuálov a intelektuáliek minulého storočiaAko vyzerá česká inteligencia a prečo ju ako spoločnosť vôbec potrebujeme, keď z nej nemáme žiadny hmatateľný úžitok? Elity sú podľa spisovateľa Pavla Kosatíka dôležité na to, aby spoločnosti dali štruktúru a tak jej umožnili fungovať práve ako spoločnosti, nie len ako davu. V sérii textov, ktoré vychádzajú každý týždeň na webe a aj v tlačenom Deníku N, Kosatík svižným a čitateľným štýlom približuje popredných predstaviteľov českej inteligencie, mužov aj ženy, od začiatku 20. storočia až do súčasnosti. V tejto reprezentatívnej knihe nájdete profily prvých päťdesiatich osobností. Zmyslom týchto portrétov je nielen pripomenúť dôležité osobnosti, ale hlavne pomôcť pochopiť, čo sa okolo nás deje, snáď dokonca s výhľadom do budúcnosti, nech nás už v nej čaká čokoľvek. O autorovi: Spisovateľ a scenárista, zaoberá sa hlavne novodobou českou históriou. Štúdium na  Právnickej fakulte UK zakončil v roku 1986 doktorátom z právnickej histórie. Pracoval v redakciách niekoľkých vydavateľstiev (o.i. Čs. spisovateľa) a periodík (o.i. Mladej fronty Dnes a Reflexu). V súčasnosti je autorom na voľnej nohe. Vydal knižné životopisy T. G. Masaryka, Jana Masaryka, Ferdinanda Peroutky, Pavla Tigrida, Jaroslava Preissa, Pavla Kohouta, Olgy Havlovej, Věry Čáslavskej, Emila Zátopka a ďalších. Je tiež autorom kníh mapujúcich náš národný osud, napríklad České snenie, Českí demokrati, České okamihy a Česká inteligencia. Pre Českú televíziu napísal niekoľko dokumentov a tiež scenár deväťdielneho cyklu České storočie. „V dobe opovrhovania inteligenciou ako vrstvou spoločnosti je kniha, ktorú práve držíte v ruke, o to dôležitejšia. A to nielen preto, že vôbec tematizuje otázku tejto vrstvy ako problém celospoločenský, dokonca národný (česká inteligencia, to je veľký pojem), ale aj kvôli tomu, ako túto vrstvu predstavuje vzhľadom k bežnému chápaniu nadstavby, teda niečoho naviac, bez čoho sa môžeme (prinajhoršom) obísť.“ Petr Fischer, publicista

19,00 €
Do košíka
Červený hladomor. Stalinova vojna proti Ukrajine

Červený hladomor. Stalinova vojna proti Ukrajine

Anne Applebaum

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru. Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si rozhovor s autorkou a ukážku z knihy.Anne Applebaum je americká novinárka a spisovateľka. Pôsobila ako komentátorka novín Washington Post, zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator a na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Venuje sa najmä problematike sovietskeho Ruska a východnej Európy. V roku 2004 získala Pulitzerovu cenu za knihu Gulag: A History. V slovenskom preklade vyšla v roku 2020 jej kniha Súmrak demokracie. S manželom žije v Poľsku a vo Veľkej Británii.

19,90 €
Do košíka
Začíname: Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové

Začíname: Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové

Tom Vanderbilt

Prečo sa v dospelosti prestávame snažiť získať nové zručnosti?Máme strach, že zlyháme?Zabudli sme, akú radosť nám prináša, keď sa niečo musíme naučiť od úplného začiatku?Alebo máme skôr pocit, že starého psa novým kúskom nenaučíme?Poslednú novú zručnosť sme získali azda ešte v detstve. Máme síce úctu k profesionálnym znalostiam, no na tých, ktorí sa pokúšajú naučiť niečo nové, hľadíme zhora. Vstupom do dospelosti prestávame skúšať nové veci a radšej sa zašívame v pohodlnom kútiku bežnej rutiny. Tí, ktorí sa usilujú naučiť sa niečo nové, si však kladú otázku: prečo by sme sa nemohli tešiť z každodenných výziev tak ako deti? Dokážeme si osvojiť nové spôsobilosti, aj keď si spočiatku nevieme rady? Pod vplyvom svojej nesmierne zvedavej dcéry sa Tom Vanderbilt snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Nadobúda päť základných nových zručností, ktoré si zvolil pre ich náročnosť a nedostatok uplatnenia na pracovnom trhu – šach, spev, surfovanie, kreslenie a žonglovanie, a postupne odhaľuje, že cesta k ich osvojeniu je uspokojivejšia než získavanie ďalších poznatkov. Čoskoro totiž zistí, akú radosť mu prináša spievanie pesničiek Spice Girls v amatérskom zbore, prehry v šachu s osemročnými deťmi či uhýbanie škorpiónom pri surfovaní v Kostarike. Popritom vedie rozhovory s desiatkami odborníkov, aby preskúmal, čo hovorí veda a ako funguje psychické nastavenie ľudí, ktorí sa neúnavne púšťajú do nových zážitkov. Kniha Začíname je úžasnou cestou skúmania plasticity mozgu a dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať. Knihu preložil Samuel Marec. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Vypočujte si ukážku z knihy ZačínameTom Vanderbilt (1968) je americký novinár, bloger a spisovateľ. Venuje sa písaniu o dizajne, technológii, vede a kultúre a svoje články a eseje publikoval v mnohých renomovaných kultúrnych, ekonomických a vedecko-technických magazínoch. Zároveň prednáša na konferenciách a niekoľkých amerických univerzitách. Jeho kniha Traffic: Why We Drive the Way We Do and What It Says About Us (Premávka: Prečo šoférujeme tak, ako šoférujeme, a čo to o nás hovorí, 2008) sa zaradila medzi svetové bestsellery. Žije v New Yorku. Napísali o knihe:„Tom Vanderbilt sa rozhodol elegantne a presvedčivo vyrovnať sa jednou z najväčších lží, ktoré si navrávame – že potešenie z učenia patrí výlučne mladým ľuďom. Kniha Začíname patrí do zoznamu kníh, vďaka ktorým som začal vnímať vlastné obmedzenia trochu inak.“  Malcolm Gladwell„Toto je vtipná, výborne zrešeršovaná a aktuálna kniha, ktorá búra mýty. Vanderbilt vám vyrozpráva mimoriadne pútavú rozprávku. Už po osemdesiatich stranách som sa rozhodol pridať do speváckeho zboru.“ Robert Penn„Aká úžasná, inšpiratívna kniha! Tom Vanderbilt ukazuje, prečo nikdy nie je neskoro začať a že pri slove ´diletant´ by sme nemali pociťovať ani štipku hanby. Práve sa chystám zapísať do kurzu portugalčiny a chcem sa tiež naučiť hrať na trombón a piecť suflé.“ A. J. Jacobs 

14,90 €
Do košíka

Naši redaktori odporúčajú

Ľudskosť. Optimistická história človeka
Tomáš Bella
Tomáš Bella

Autorovi bude možno niekto vyčítať, že si vyberá z koláča len hrozienka a popisuje len udalosti, kde sa ľudia mohli správať ako svine, ale v skutočnosti sa správali ako ľudia. Zároveň ale naratív katastrofických ... (viac)

Ľudskosť. Optimistická história človeka

Rutger Bregman
Objavte v sebe dobrého rodiča
Oliver Rehák
Oliver Rehák

Kniha ponúka manuál, ako zvládať rôzne výchovné situácie s láskavosťou, no s pochopením, že za každým „zlým správaním“ sa ukrýva dobré dieťa.

Objavte v sebe dobrého rodiča

Dr. Becky Kennedy
Za volantom
Tomáš Bella
Tomáš Bella

Slovenské debaty o cyklopruhoch, MHD či povolenej rýchlosti by boli o 90 % kratšie, keby si každý diskutujúci najskôr prečítal túto knihu. Skvelá zbierka príbehov o tom, mať lepšiu dopravu a lepšie mestá.

Za volantom

Tom Vanderbilt
Máte otázku, potrebujete poradiť?

[email protected] / 02 212 04 400