V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in SlovakiaHana Kubátová, M.A., Ph.D.Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.

Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo Ako som sa stal vlastencom Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej. Kniha, ktorú držíte v ruke, je pozvánkou na debatu a závidím vám, že vás jej prečítanie ešte len čaká. Erik Tabery, šéfredaktor českého týždenníka Respekt a člen redakčnej rady Denníka NPrečítajte si ukážky z knihy: Naši spisovatelia sa Tatarku zriekli. Mali strach, ale boli tu aj silnejšie dôvody V čom sa odlišuje slovenský les od českého a čo to hovorí o našej národnej povahe Vypočujte si ukážky z knihy:Príroda a metafyzika, časť 1Príroda a metafyzika, časť 2Niet výhovorky 

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní.Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.Knihu preložila Silvia Macalová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Cooper je britský historik, spisovateľ a producent úspešného podcastu. Študoval na University of Warwick a na UEA a po ukončení štúdia odišiel na Srí Lanku pracovať ako učiteľ angličtiny. Pracoval ako archivár, redaktor a novinár a má doktorát z kultúrneho a literárneho významu ruín. Jeho texty sa objavili v New York Times, BBC, Atlantic, National Geographic, New Scientist či Discover Magazine. V súčasnosti píše, produkuje a moderuje podcast Fall of Civilizations, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke britských podcastov a od svojho spustenia v roku 2019 už má viac než 200 miliónov vypočutí. Napísali o knihe:„Paul Cooper je novodobý fenomén. Oslovuje svoje publikum úplne novým spôsobom, a to najmä prostredníctvom anekdot z histórie a prístupného rozprávačstva.“ – Max Hastings, Sunday Times„Kniha Z výšin do prachu je pútavé rozprávanie o zániku starovekých impérií s množstvom zaujímavých detailov.“ – Kirkus Reviews

Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.  Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku a rozhovor s autorom.Serhii Plokhy je profesorom ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite, kde zároveň vedie Ukrajinský výskumný inštitút. Je autorom početných kníh vrátane oceňovaných titulov The Last Empire: The Final Days of the Soviet Union (Posledné impérium: Záverečné dni Sovietskeho zväzu), Chernobyl: History of a Tragedy (Černobyľ: Dejiny jadrovej katastrofy) a najčerstvejšej práce Atoms and Ashes: A Global History of Nuclear Disaster (Atómy a popol: Globálne dejiny jadrovej katastrofy). Za svoje knihy získal množstvo literárnych ocenení. Žije v meste Burlington v štáte Massachusetts.

Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Prečo je to tak? Čo ešte formuje našu osobnosť? Kedy vzniká trauma a čo je vzťahová väzba? Ako sa v dospelosti prejavuje dieťa, ktoré zažívalo násilie? Ako vychovať sebavedomé a spokojné osobnosti? Je možné napraviť chyby, ktoré sme pri výchove urobili, alebo zlepšiť vzťah s rodičmi, ktorí nám ubližovali? A ako vychádzať s rodičmi, keď už sami nie sme deťmi?Autori úspešnej knihy Umenie blízkosti psychológ Ján Hrustič a spisovateľka Monika Kompaníková pri spoločných rozhovoroch o blízkosti a osamelosti vo vzťahoch neustále narážali na to, ako významne naše správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti ovplyvňuje detstvo. Preto sa rozhodli pokračovať, a tak vznikla kniha, ktorá do hĺbky mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Kniha nie je určená len tým, čo majú malé deti, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť svojich rodičov alebo samých seba a svoje správanie.Mnohým rodičom sa táto kniha nebude čítať ľahko. Mala by byť o detskom raji, ale je skôr o tom, čím rodičia poškodzujú detské sebavedomie, sebahodnotu, základné kamene osobnosti, na ktorých bude stáť aj v dospelosti jeho prežívanie. Veríme však, že keď rodičia pochopia, čo deťom ubližuje a prečo im to ubližuje, budú sa správať tak, aby sa deti pri nich cítili bezpečne ako v raji. Alebo aspoň tak trochu ako v raji.Každý je schopný naučiť sa empatii aj tolerancii. Každý je schopný namiesto kritiky, poúčania a agresivity viesť dialóg a používať akceptujúci prístup. Každý môže presmerovať svoju pozornosť na dieťa a postaviť ho na piedestál svojich hodnôt. A deti to rodičom vrátia, pretože deti, ktoré majú so svojimi rodičmi vybudovaný zdravý a pevný vzťah, poslúchajú a správajú sa tak, aby boli rodičia spokojní. Pretože žiadne dieťa nie je zlé, žiadne dieťa nechce svojich rodičov ani nahnevať, ani sklamať.Prečítajte si ukážku z knihy.Ján Hrustič Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno­ ­psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko­psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko­ ­psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015) a je spoluautorom knihy Umenie blízkosti (2023). Monika KompaníkováŠtudovala grafiku a maľ bu na VŠVU v Bratislave, no posledných dvadsať rokov sa venuje najmä literatúre. Je autorkou šiestich kníh pre dospelých a piatich kníh pre deti vrátane románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol sfilmovaný, a knihy pre deti s názvom Hlbokomorské rozprávky. Sedem rokov pracovala v kníhkupectve Artforum v Bratislave, založila a ako šéfredaktorka viedla literárne noviny Čo čítať? a portál medziknihami.sk. Ako spoluautorka pesničkových textov pôsobí v hudobnom zoskupení Toddler Punk, píše hudobné texty a od roku 2019 je editorkou knižnej edície Denníka N. S Jánom Hrustičom napísali v roku 2023 knihu Umenie blízkosti.

Herečka na pódiu šúpe zemiaky, krája mrkvu a varí ukrajinský boršč. Stojí sama pred divákmi v protileteckom kryte chersonského divadla, ktoré funguje aj počas vojny pod ruskou paľbou. Ľudia v hľadisku plačú a ona ich na konci ponúkne tým, čo počas predstavenia uvarila.„Mala som všetko,” hovorí jej postava. „Manžel, dve deti, mačka a pes, dom, práca, auto, účet v banke, dovolenka pri mori... Myslela som si, koľko je to trápenia, ale až teraz som pochopila, aký to bol vlastne raj…” Zažila okupáciu v roku 2014, protesty na Majdane, udania, rabovanie, bitku. Po príchode Rusov o všetko prišla, zostali jej len tri mačiatka. Rozhodla sa však zostať a rozpráva svoj príbeh.Monodráma Mačička ako spomienka na temnotu je mimoriadne silnou výpoveďou ženy z okupovaného Donbasu. Naštudovalo ju Chersonské oblastné akademické hudobno-dramatické divadlo Mykolu Kuliša a príbeh divadelnej postavy nie je veľmi odlišný odlišný od skutočného príbehu herečky Oľgy Bojcovej. Chersonské divadlo funguje aj napriek vojne, predstavenia sa konajú v protileteckom kryte a s predstavením Mačička ako spomienka na temnotu malý súbor cestuje po celej ukrajine. Rovnomenná kniha prináša text hry v slovenskom aj ukrajinskom jazyku a vznikla v spolupráci Denníka N s festivalom Pohoda pri príležitosti niekoľkých uvedení predstavenia na Slovensku.Prečítajte si text Michala Kaščáka s názvom Boršč osolený slzami v bunkri mykolajivského divadla.Prečítajte si rozhovor s riaditeľom chersonského divadla Oleksandrom Knyhom.Prečítajte si text Lubomíra Smatanu o predstavení v Chersone

42 otázek a odpovědí, které vám pomohou pochopit dnešní světKniha bývalého slovenského premiéra a ekonoma Ľudovíta Ódora se stala nečekaným slovenským bestsellerem i přesto, že má více než 650 stran a obsahuje také mnoho vzorců a grafů. Provede vás však těmi nejdůležitějšími trendy současnosti a také budoucnosti. Nelekejte se! Také kvantová mechanika, HDP, rozdíly v příjmech, stárnutí populace, fungování počítačů nebo nekonečno se dají srozumitelně vysvětlit – máte-li vzdělání, zkušenosti, nadhled a humor, jako má Ľudovít Ódor.Na prahu další technologické revoluce, vážných následků klimatických změn a ve víru světových megatrendů, jako jsou stárnutí populace nebo deglobalizace, je totiž úplně jedno, zda někdo umí vyjmenovat průmyslová odvětví Hondurasu. Svět už dávno nekončí na hranici naší vesnice a k jeho pochopení už nestačí rozlišovat podmět a přísudek.Kniha je rozdělena do 42 kapitol a 9 okruhů: světové megatrendy, fungování vesmíru, biologický svět, rozum a cit, lidé a společnost, technologická revoluce, čísla a formy, fundovaný občan a spokojený život. Všechny kapitoly přitom spojuje přesvědčení, že zvídavost a poctivý vědecký přístup jsou dodnes nejlepší cestou k porozumění světu kolem nás. Prečítajte si ukážku z knihy. “Kniha Rychlokurz geniality je odborně fundovaná, ale zároveň má švih, spád a vtip. Autor dovede skvěle zjednodušovat, ale přitom nezkreslovat – a věřte mi, že to je velké umění. Podobné knihy bývají buď velmi obtížné k pochopení, nebo naopak povrchní a neužitečné. Ódor mezi těmito tyčkami jede bleskový obří slalom a vždy se udrží na trati. Dejte si tu jízdu s ním, nebudete litovat.”  Petr Koubský, Deník N„Před čtvrtstoletím, když maturovala moje dcera, jsem koupila roli balicího papíru a na zemi v obýváku jsme zpracovávaly dosažené poznatky o vesmíru, planetě, společnosti, člověku – proto, aby porozuměla světu. Mnohem zajímavější, přesnější a komplexnější je zpracování zásadních poznatků v roce 2022 optikou Ľudovíta Ódora. Knihu jsem přečetla jedním dechem a bylo by skvělé, kdyby měla čtenářů co nejvíce. Protože se nejen skvěle čte, ale díky vysvětlivkám, které nabízí, by se nám společně žilo mnohem lépe a příjemněji.“Iveta Radičová, bývalá premiérka, profesorka sociologie 

Zlé veci môžu byť na niečo dobré, pokiaľ sa z nich dokážeme poučiť. A platí to aj o slovenskej skúsenosti s covidom-19. Pandémia spôsobila obrovské škody a zasiahla takmer všetky oblasti života. Táto publikácia editora Lukáša Filu a trinástich spoluautorov a spoluautoriek sa zameriava na deväť z nich – zdravotníctvo, ekonomiku, vzdelávanie, kultúru, postavenie zraniteľných skupín, ľudské práva, digitálne služby, neštátnych hráčov a komunikáciu štátu s občanmi. Inštitúcie, ktoré majú v danej oblasti špeciálnu expertízu, pomenovali riešenia, ktoré môžu pomôcť nielen pri ďalších vlnách pandémie, ale aj v iných krízových situáciách, či pri nastavovaní systémových opatrení. Len dôsledná a komplexná analýza môže pomôcť tomu, aby bolo v budúcnosti bežné, že po veľkých spoločenských udalostiach vzniknú zoskupenia expertov so zastúpením verejnej, súkromnej, ale aj akademickej sféry, ktoré ich budú čoraz lepším a profesionálnejším spôsobom zaznamenávať, analyzovať a prípadne aj hľadať zodpovedných za prípadné pochybenia. V tejto knihe síce nenájdete príbehy konkrétnych ľudí postihnutých pandémiou, ale výber toho najdôležitejšieho, čo sa skupina odborníkov naučila za dva roky krízy, aká v mnohých ohľadoch nemá v moderných dejinách Slovenska obdobu. A to nie je málo. Spoluautori a spoluautorky: Renáta Bláhová, Michal Palkovič, Monika Hudecová (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), Michal Lehuta (VÚB), Eva Kováčechová (ViaIuris), Michal Rehúš (Centrum vzdelávacích analýz), Elena Kriglerová (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Silvia Hroncová, Darina Kárová (Otvorené fórum Zachráňme kultúru), Peter Kulich (SlovenskoDigital), Michaela Benedigová, Adriana Čatlošová (SeeSame, Ako sa máte Slovensko?), Ctibor Košťál (Magistrát hl. m. Bratislavy)