Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania. Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania. Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (3. I. 1933 – 7. XII. 2012) bol významný slovenský historik najnovších dejín Slovenska, špecializujúci sa na problematiku Slovenského národného povstania, ktorej venoval takmer celú svoju vedeckú tvorbu. V rokoch 1960 – 1974 pracoval v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1974 musel z politických príčin z Historického ústavu SAV odísť, v rokoch 1974 – 1981 pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, v rokoch 1981 – 1989 v novovytvorenom Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. V roku 1969 priniesol svojou knihou Z ilegality do povstania nový pohľad na SNP, spochybňujúci vedúcu úlohu komunistov v Povstaní. Počas tzv. normalizácie bol preto komunistickým totalitným režimom proskribovaný, prenasledovaný ŠtB a stal sa súčasťou československého občianskeho disentu. V tomto období nesmel oficiálne publikovať, a preto výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval v rámci ČSSR vo forme strojopisných samizdatov, pričom viaceré jeho samizdaty boli publikované v zahraničí, najmä v Kanade a USA. Po roku 1989 pracoval v Ústave politických vied SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako riaditeľ, v rokoch 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom komisie vlády SR a zároveň podpredsedom komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. Po roku 1989 sa vedecky venoval problematike politických súdnych procesov. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied, v roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy a v roku 2008 získal Cenu Dominika Tatarku.

Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne.Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť.Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé. Prečítajte si rozhovor alebo vypočujte podcast s Martinom M. Šimečkom a Monikou Tódovou o jeho putovaní. Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).

Morálna ambícia sa začína jednoduchým uvedomením: máme iba jeden život. Čas, ktorý prežijeme na tomto svete, je naším najcennejším majetkom. Práca na plný úväzok predstavuje 80 000 hodín, respektíve 10 000 pracovných dní, respektíve 2 000 pracovných týždňov. Ako tento čas prežijeme, je jednou z najdôležitejších morálnych otázok v našom živote.Autor svetoznámych bestsellerov Rutger Bregman v knihe Morálna ambícia odhaľuje, ako svojimi konvenčnými definíciami úspechu poškodzujeme nielen sami seba, ale aj planétu. Zároveň však ponúka riešenie v podobe presmerovania našich osobných ambícií na činnosti so spoločenským prospechom. Morálna ambícia je podľa Bregmana vôľa drasticky zlepšovať svet a zamerať svoju kariéru na veľké problémy našich čias – či už ide o klimatickú zmenu, detskú úmrtnosť, daňové úniky, alebo o ďalšiu pandémiu. Je to túžba zmeniť svet a zanechať po sebe niečo, na čom skutočne záleží.Kniha Morálna ambícia je príručka k hľadaniu vlastnej cesty, ktorá nám pripomína, že skutočná miera úspechu nespočíva v tom, čo nahromadíme, ale v tom, čím prispejeme k blahu druhých, a ukazuje, ako sa dá vybudovať naozaj zmysluplné dedičstvo.Knihu preložila Marta Maňáková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť a Utópia pre realistov, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade, označil magazín New York Times za bestsellery a boli preložené do viac než 40 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Žije v Holandsku.***Možno chcete svoj obmedzený čas na tomto svete využiť inak. Vaše osobné šťastie možno nie je vaším jediným, nieto ešte najvyšším životným cieľom. Možno nechcete ležať na smrteľnej posteli s nepríjemným pocitom, že sa za tým ukrývalo niečo viac – oveľa viac.V tom prípade potrebujete inú knihu než ďalší návod na šťastný život. Knihu, ktorá vám život neuľahčí, ale, naopak, skomplikuje. Knihu, ktorá vám neposkytne útechu, ale vás rozruší. Knihu, pri ktorej si budete želať, aby ste ju nikdy nevzali do rúk, pretože keď ju zatvoríte, budete sa musieť pustiť do práce.Toto je tá kniha.

Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou.Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979.Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.Knihu preložil Marián Hamada.Marcel Dirsus je politológ a spisovateľ. Píše politický newsletter The Hundred a okrem toho, že je členom Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na Univerzite v Kieli (ISPK) v Nemecku, je aj členom Stáleho expertného výboru pre terorizmus a vnútornú bezpečnosť v Nadácii Konrada Adenauera. Venuje sa najmä nestabilite režimov, politickému násiliu a nemeckej zahraničnej politike. Poskytoval poradenstvo demokratickým vládam, nadáciám, nadnárodným korporáciám a medzinárodným organizáciám ako NATO a OECD.

Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy. “Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.

„Zábavná a úprimná kniha o depresii, ale aj o tom, čo všetko napriek nej môžete dosiahnuť.“ – Neil Gaiman Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie.  Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete. Prečítajte si ukážku z knihy. O autorovi: John Moe je rozhlasový moderátor, autor populárneho podcastu Úžasný svet depresie, v ktorom sa rozpráva s hosťami o ich psychických chorobách. Písal pre The New York Times Magazine a prispieva do publikácií vydavateľstva McSweeney’s. Je tiež autorom divadelných hier, ktoré sa hrajú na troch kontinentoch. Žije v americkom meste St. Paul. Knihu preložil Samo Marec. 

Od smrti Jimiho Hendrixa uplynulo už päťdesiatpäť rokov, ale jeho hudba a umelecký duch sú pre fanúšikov na celom svete stále veľmi živé.Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. Ide o fascinujúci životopis plný legendárnych príbehov o sexe, drogách a excesoch, no autor zároveň odhaľuje osud muža, ktorý ťažko prijímal úlohu idola a v súkromí túžil po normálnom rodinnom živote, aký nikdy nemal.Kniha Izba plná zrkadiel vychádza z nevydaných dokumentov, zo súkromných listov a najmä zo stoviek rozhovorov s ľuďmi, ktorí Hendrixa osobne poznali, ale mnohí z nich o ňom verejne prehovorili prvýkrát. Autor tak odhaľuje rozsiahle tajomstvo jednej z najžiarivejších hudobných legiend.Knihu preložila Kristína Karabova.Prečítajte si ukážku z knihy.Charles R. Cross bol americký hudobný novinár a spisovateľ. Pôsobil ako editor časopisu Rocket v Seattli a pre fanúšikov Brucea Springsteena založil časopis Backstreets Magazine. Napísal niekoľko hudobných biografií, v slovenčine zatiaľ vyšiel životopis Kurta Cobaina s názvom Ťažší ako nebo.