Britský lekár a spisovateľ Tim Spector prináša ďalšiu fantastickú knihu o výžive, ktorá vychádza zo špičkových výskumov. Jedlo je naším najlepším spojencom pri udržiavaní dobrého zdravia, ale otázka, čo naozaj jesť, je mimoriadne komplikovaná. Tim Spector, ktorý patrí k priekopníkom vedecky podloženého prístupu k výžive, nás nabáda, aby sme sa prestali zaoberať zastaranými predstavami o množstve kalórií a zamerali sa skôr na to, ako každý z nás reaguje na rôzne druhy potravín. V knihe Jedlom k lepšiemu životu autor čerpá z viac než desaťročného vedeckého výskumu a spolu s osobnými poznatkami prináša nového a komplexného sprievodcu o tom, čo by sme mali o jedle vedieť. V knihe sa venuje všetkým aspektom potravín vrátane ich vplyvu na životné prostredie či alergie a rozpráva aj o klamlivých označeniach na etiketách a podvodoch s rôznymi druhmi potravín. Zároveň poukazuje na mnoho úžasných a prekvapivých vlastností jednotlivých potravín, o ktorých sme doteraz veľa nevedeli. Kniha Jedlom k lepšiemu životu je praktická a na informácie bohatá príručka plná zaujímavých poznatkov, ktoré čitateľov naučia rozumieť jedlu, aby si vedeli vyberať potraviny vhodné nielen pre vlastné zdravie, ale aj pre zdravie celej planéty. Knihu preložila Sára Moyzesová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King’s College a čestný konzultujúci lekár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Ako odborník v oblasti personalizovanej medicíny a črevného mikrobiómu získal mnohé ocenenia. Napísal štyri knihy vrátane bestsellera The Diet Myth (Mýty na tanieri). V roku 2023 vyšla jeho kniha Čo naozaj jeme (N Press) v slovenčine. Pravidelne účinkuje v televízii a rádiách po celom svete a píše články o personalizovanej výžive pre rôzne periodiká.

Kniha Stredoeurópan vychádza rok po náhlej smrti publicistu Petra Morvaya. Dôvodom nie je len uctenie jeho pamiatky, ale aj nadčasovosť textov, ktoré písal pre stredoeurópske médiá. Hoci bol jeho záber širší, v knihe nájdete výber reportáží a publicistických textov o strednej Európe. Mal k nej veľmi osobný vzťah a aj preto jej rozumel ako málokto. Keď písal pre maďarské publikum, snažil sa mu vysvetliť, prečo na Slovensku vnímame niektoré veci inak. Vo výbere reportáží pre českých čitateľov zas opisuje maďarskú porevolučnú transformáciu, ktorá sa podobá na tú našu. No a Slovensku poskytoval hlboké vedomosti o týchto krajinách, ako i o nás samých. Vo výbere nájdete rozhovor s Václavom Havlom z roku 1995, príbeh Georga Sorosa a zvláštneho vzťahu Maďarov k nemu, portrét Pétera Esterházyho, reportáž o tom ako Orbán rozširuje svoj vplyv na juh Slovenska a ako pomaly umiera rieka Tisa, či príbeh známeho maďarského „lupiča s whisky“ Attilu Ambrusa.Všetky texty pritom spája Petrovo presvedčenie, že k sebe napriek rozdielom musíme hľadať spoločnú cestu založenú na porozumení a tolerancii.„Pred rokom Peter Morvay zomrel. Jeho texty, tie, ktoré som tak rád čítal a vlastne nás zoznámili, však zostávajú a má zmysel ich čítať aj s odstupom času. Zaznamenal v nich divokú minulosť aj prítomnosť strednej Európy. Mal dar vidieť a rozumieť susedom. A keďže žil v troch krajinách, videl a chápal susedov na tri spôsoby.“Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N„Tváriť sa, že máme všetci rovnaké názory na historické udalosti a prechovávame k nim rovnaké pocity, by bolo pokrytectvo. Právo existovať vedľa seba majú aj protikladné pohľady. S jednou podmienkou - rozdielne historické hodnotenia nemôžu byť podkladom aktuálnych politických požiadaviek. Od tých sa musia politici oboch strán vždy rozhodne dištancovať.“P. Morvay, február 2004„Žiadna spoločnosť sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou, ak politicky motivovanú zbabelú vraždu nebude nazývať vraždou a bude sa ju snažiť pomocou nejakých právnych kľučiek či falšovania histórie bagatelizovať. A žiadna spoločnosť sa nedokáže ubrániť totalitným praktikám, ak nepochopí, ako fungujú a akí ľudia ich šíria alebo im slúžia.“P. Morvay, september 2008Peter Morvay (1968 –2020) bol slovenský novinár a politický komentátor. Venoval sa naj­mä česko-slovensko-maďarským vzťahom, maďarskej menšine na Slovensku a politickému dianiu v Maďarsku. Vysokoškol­ské štúdium absolvoval v Prahe, kde po Nežnej revolúcii os­tal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí ako odborník na Maďarsko. Neskôr sa presťahoval do Szegedu v Maďarsku a potom do Bratislavy. V médiách začal publikovať na konci roku 1989. Od roku 2003 do roku 2014 pracoval v denníku SME, najprv ako redaktor zahraničnej rubriky, neskôr ako ko­mentátor. V roku 2015 bol spoluzakladateľom Denníka N, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti v roku 2020. Pravidelne pub­likoval aj v médiách v Česku a v Maďarsku.Ukážka9. 8. 1999 Respekt Robin Hood transformáciePred mesiacom využil najznámejší lupič Maďarska nepo­zornosť strážcov a počas svojej pravidelnej prechádzky po väzenskom dvore utiekol. Svižne preliezol štvormetrový múr, dostal sa do jednej z kancelárií, tam zviazal predlžovačky a tele­fónne káble a cez nezamrežované okno väznicu opustil. Polícii trvalo pol dňa, kým uzavrela všetky výjazdy z hlavného mesta. Odvtedy po utečencovi neúspešne pátra. Nejde tu iba o príbeh lupiča. Celý prípad poukazuje aj na to, ako sa môžu pozerať na svojich Robinov Hoodov občania postkomunistickej Európy. Keď zlyhá parťák Dnes tridsaťdvaročný Attila Ambrus začínal ako brankár jed­ného z mála maďarských profesionálnych hokejových tímov. Počuli ste niekedy o maďarskom hokeji? Veľmi to asi nevyná­šalo. Ambrus, túžiaci po živote na vysokej nohe, hľadal možnosť, ako si privyrobiť. V januári 1993 začal s pištoľou v ruke prepa­dávať bankové pobočky, poštové úrady a cestovky v Budapeš­ti. Postupne navštívil 27 miest a nazhromaždil lup v hodnote 142 miliónov forintov (približne 22 miliónov korún). Väčšinu akcií absolvoval sám, ale pred časom podľahol pre­hováraniu svojho mladšieho kolegu-hokejistu Gábora Orbána a pribral ho. Nemal to veru robiť. Posledné prepadnutie sa uskutočnilo tento rok 15. januára a veľmi sa nevydarilo. Am­brus vraj bol postupom času pri akciách čoraz hrubší a na zastrašenie občas vystrelil do vzduchu z pištole. Jeden taký výstrel počul majiteľ susedného obchodu a zavolal políciu. Ambrus s korisťou 18 miliónov forintov stačil zmiznúť, ale Orbána polícia chytila.Ako sa Ambrus neskôr v jednom rozhovore posťažoval, do­lapený člen dvojice mal podľa dohody pre podobné prípady odolávať výsluchu aspoň tri hodiny, kým prezradí totožnosť svojho parťáka. Ten druhý by tak získal čas potrebný na opus­tenie Maďarska. Ambrus sa aj po neúspechu urýchlene vydal k rumunským hraniciam. Sám pochádzal z maďarskej menši­ny v Rumunsku a niekde v divokých sedmohradských horách chcel prečkať čas, kým po ňom bude najväčšia zhánka. Orbán však po zatknutí všetko okamžite vyklopil. Ambrus navyše nedokázal odísť bez svojho psa, pre ktorého sa vrátil domov, cestou ešte natankoval a kúpil si fľašu škótskej. Sprá­vu o jeho úteku dostali colníci na hraničnom priechode štvrť hodiny predtým, než k nim Ambrus dorazil. Našli u neho štyri pištole.

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch. Richard Stanke (1967) pochádza zo Šale, študoval na Vysokej škole múzických umení, odbor herectvo. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla, na jeho doskách účinkuje od roku 1989. Hosťoval však i v mnohých iných slovenských a českých divadlách. Svoj hlas prepožičal desiatkam postáv v dabingu. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách, vo filmoch a seriáloch. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, či ocenenia Dosky. Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. Koncom šesťdesiatych rokov absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Pôsobil v redakciách Mladej tvorby, Slovenských pohľadov a týždenníka Domino fórum. Vydal desať básnických zbierok, viacero kníh piesňových textov, literárnej publicistiky a esejistiky. Je známy aj ako prekladateľ z ruskej a v spolupráci s Petrom Zajacom nemeckej literatúry (A. S. Puškin, N. V. Gogoľ, M. Bulgakov, Ľ. Ulická, V. Sorokin, B. Brecht, T. Bernhard, G. Benn a ďalší) a autor textov piesní v pôvodných a preložených muzikáloch (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Jesus Christ Superstar, Bedári a ďalšie).V posledných rokov sa venuje najmä knihám rozhovorov s poprednými osobnosťami nášho kultúrneho a spoločenského života (M. Lasica, L. Chudík, E, Vášáryová, F. Mikloško, M. Bútora, I. Štrpka a ďalší.) V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2019 vyšla kniha rozhovorov so Zuzanou Kronerovou Optimistka z presvedčenia.

                                               Čo si dáme na večeru?Táto otázka sa týka každého všežravca a vždy to tak bolo. Keď môžete skonzumovať prakticky hocičo, čo vám príroda ponúka, rozhodovanie o tom, čo by ste mali jesť, nutne vyvolá úzkosť. Najmä ak vám niektoré z potenciálne ponúkaných jedál môžu spôsobiť chorobu či dokonca smrť. Človek ako všežravec má na výber rozličné druhy potravín. Michael Pollan skúma ich vplyv na životné prostredie a dosah na podmienky, v akých žijú zvieratá. Tvrdí, že pred vznikom moderných technológií uchovávania potravín a spôsobov prepravy kultúrne a lokálne obmedzenia jednoduchým spôsobom vyriešili dilemy v stravovaní. Časy sa však zmenili. Vďaka technológiám sú sezónne či regionálne potraviny dostupné celoročne a na celom svete. Vzťah medzi jedlom a spoločnosťou, ktorú kedysi formovali kultúrne návyky, sa skomplikoval. Pollan v knihe sleduje rôzne potravinové reťazce, ktoré nás živia, od pôdy na tanier – až po malé množstvo skutočných jedál. Naša schopnosť zásadne modifikovať potravinové reťazce, od ktorých závisíme, nám otvorila nové možnosti požívateľnosti. No dôsledky tejto revolúcie na naše zdravie a zdravie prírodného sveta ešte stále celkom nechápeme. Mnohí dnes pôsobia úplne spokojní s jedením na konci priemyselného potravinového reťazca, akoby nad tým ani nerozmýšľali. Táto kniha asi nie je pre nich. Sú v nej veci, ktoré by im pokazili chuť. Zároveň však je o potešení z jedla, o takom uspokojení, ktoré sa vedomosťami len prehlbuje. Kniha Dilema všežravca sa čitateľne a s humorom snaží zodpovedať otázku, čo si dať na večeru, no súčasne opisuje, ako naše stravovacie návyky menia environmentálnu povahu krajín, ľudské zdravie a v neposlednom rade život zvierat na Zemi.Knihu preložila Mária Mlynarčíková.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Michael Pollan je americký novinár, spisovateľ, aktivista a profesor žurnalistiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Jeho tematický záujem o problematiku veľkovýroby potravín vyústil do vydania niekoľkých čitateľsky aj akademicky oceňovaných kníh, medzi inými The Botany of Desire či In Defense of Food. V rokoch 2016 a 2022 sa podieľal na dokumentárnych seriáloch Netflixu, ktoré nakrútili na základe jeho kníh Cooked a How to Change Your Mind. Za knihu Dilema všežravca získal niekoľko literárnych a novinárskych ocenení. Napísali o knihe:„Michael Pollan je záhradník, kuchár a okrem toho neobyčajne pôsobivo vysvetľuje prírodovedu. Túto knihu jednoducho musel napísať. Prevedie čitateľov príbehmi štyroch jedál, ktorými sa snaží zodpovedať otázku čo si dať na večeru.“ - Dorothy Kalins, Newsweek„Vynikajúca kniha Michaela Pollana s názvom Dilema všežravca – Príbehy štyroch jedál je výzvou na zamyslenie sa nad morálnymi dôsledkami našich súčasných stravovacích návykov.“ - Steven Shapin, New Yorker„Jedna z najlepších kníh, ktoré boli napísané o potravinách. Mal by si ju prečítať každý, komu záleží na tom, čo konzumuje.“  - Christine Sismondo, Toronto Star

Prečo tento príbeh? Stačí to na zmenu alebo je to boj, ktorý sme ako civilizovaná spoločnosť ešte nevyhrali?Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo. V októbri 2017 publikoval časopis New York Times ich článok plný rozhovorov s herečkami, bývalými zamestnankyňami a ďalšími ženami v blízkosti producenta Harveyho Weinsteina, ktoré odhalili znepokojivé obvinenia o sexuálnom obťažovaní a utajených mimosúdnych vyrovnaniach. Obe novinárky sa pustili do precízneho odkrývania zamlčiavaných skutočností, ktoré prinútili niekoľko z najslávnejších žien sveta porušiť dohodu o mlčanlivosti a postaviť sa tvárou v tvárou sexuálnemu predátorovi a celému tímu jeho právnikov a súkromných detektívov. No o tom, čo nasledovalo po zverejnení článku, sa dovtedy nikomu ani nesnívalo. V priebehu niekoľkých dní sa otvorila Pandorina skrinka a k zneužívaniu a sexuálnemu obťažovaniu sa začali priznávať ďalšie a ďalšie ženy, ktoré trpeli celé desaťročia. V nasledujúcom roku sa na pranier dostali stovky mužov za obťažovanie a nevhodné zaobchádzanie s kolegyňami a ďalšími ženami zo svojho okolia. Jodi Kantor a Megan Twohey prinášajú desivé svedectvo o moci a kultúre, ktorá nútila ženy zamlčiavať sexuálne zločiny a chránila páchateľov pred zodpovednosťou. Autorky vás prevedú novinárskou cestou až k počiatkom zmeny spoločenskej paradigmy. Ponúknu vám príbehy žien, ktoré mali odvahu prehovoriť pre dobro iných žien, pre budúce generácie, no najmä pre seba.Knihu preložila Andrea Tomová.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Vypočujte si ukážky z knihy Stalo sa to aj mne:Prvý telefonát Ako umlčať obete, časť 1Ako umlčať obete, časť 2Jodi Kantor je americká novinárka a komentátorka časopisu New York Times Magazine, kde sa venuje témam pracovného prostredia, technológie a rodovej rovnosti. Od roku 2007 píše o Obamovcoch a jej práca v roku 2012 vyústila do vydania knihy The Obamas. Pravidelne prispieva aj do relácie CBS This Morning. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu a časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Megan Twohey je americká novinárka časopisu New York Times Magazine. Pracovala ako investigatívna reportérka pre Reuters, Chicago Tribune a Milwaukee Journal Sentinel. Venuje sa témam zneužívania a sexuálneho obťažovania v lekárskom prostredí a pomohla odhaliť čierny trh s adoptovanými deťmi. V roku 2018 získala Pulitzerovu cenu. Napísali o knihe:„Kniha Stalo sa to aj mne sa číta sčasti ako triler, sčasti ako obžaloba hnijúceho systému. No v konečnom dôsledku sú hlavnými hrdinkami trpiace ženy, ktoré odmietli ďalej mlčať.“ - The Atlantic„Stalo sa to aj mne je kniha, ktorá podrobne opisuje zákulisie škandalózneho odhalenia kauzy Harveyho Weinsteina a ktorá sa okamžite po vydaní zaradila medzi klasiku investigatívnej žurnalistiky. Ak vám spadla sánka, keď ste sa o prípade dočítali v novinách, pripravte sa na to, že vám tentoraz padne až na zem, keď Jodi Kantor a Megan Twohey vyrozprávajú, ako odhalili, čo sa deje na pozadí filmového priemyslu: tajné stretnutia, nepríjemné telefonáty, či súkromné správy s herečkami, ktoré váhali, či s obvineniami vyjsť na verejnosť – Ashley Judd ako stoická bojovníčka; Gwyneth Paltrow ako obozretná spojka, ktorá pomáhala reportérkam s vyhľadávaním ďalších zdrojov.“ - Monica Hesse, The Washington Post

Skutočný príbeh o praní špinavých peňazí, vražde a úniku pred hnevom Vladimira PutinaJedným z hlavných dôvodov, prečo sa Putin plietol do amerických volieb, bol Magnitského zákon.Po úspechu svojej prvej knihy sa Bill Browder vracia s ďalším strhujúcim trilerom, v ktorom opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina preto, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov, a ako Putin odstránil každého, kto sa mu postavil do cesty. Keď mladého ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý pracoval pre Browdera, ubili na smrť v moskovskom väzení, Browderovým životným poslaním sa stalo vystopovať jeho vrahov a zabezpečiť, aby zvíťazila spravodlivosť. Prvým krokom misie bolo odhaliť, kto stojí za schémou daňového podvodu, ktorého obeťou bol práve Magnitskij. Autor s kolegami sledovali, ako peniaze prúdia z Ruska cez Pobaltie a Cyprus až do západnej Európy a Ameriky, no zostali šokovaní, keď zistili, že zo zločinu profituje aj Vladimir Putin. Hneď ako orgány činné v trestnom konaní vydali príkaz na zmrazenie majetku, Putinova pomsta na seba nenechala dlho čakať. Začal Browdera a jeho kolegov prenasledovať, vraždil ich ruských spojencov a spojil sa s niekoľkými prominentnými právnikmi a politikmi v USA, ktorí mali zabezpečiť jeho likvidáciu. Práve Browderova kampaň zameraná na odhalenie Putinovej korupcie bola dôvodom zásahu Ruska v amerických prezidentských voľbách v roku 2016. Kniha Príkaz na zmrazenie je napínavý príbeh o tom, ako sa človek dokáže postaviť bezohľadnému darebákovi a jednému z najnebezpečnejších mužov na svete – a vyhrať. Knihu preložil Peter Tkačenko.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Bill Browder je zakladateľ a generálny riaditeľ hedžového fondu Hermitage Capital Management, ktorý bol do roku 2005 najväčším zahraničným investorom v Rusku. Aktivita Billa Browdera po vražde Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta. Tieto zákony sú zamerané na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete. Autor je držiteľom bakalárskeho titulu z ekonómie z Chicagskej univerzity a titulu MBA zo Stanfordovej univerzity. Žije v Londýne s manželkou a deťmi.  Napísali o knihe:„Príkaz na zmrazenie ani nemohol vyjsť v lepšom čase. Vynikajúca kniha týkajúca sa súčasného Ruska – je tu vražda, sprisahanie, pranie špinavých peňazí, ale aj sexuálne intrigy. Ide o napínavé čítanie, v ktorom neustále cítiť hrozbu atentátu, únosu či extrémneho násilia. Napísať svedectvo o nespravodlivosti je prvý krok k jej zvráteniu.“ - The Time„Browder ani nemohol lepšie ilustrovať, prečo sa podpora ruských oligarchov a ich fondov stala kľúčom k upevneniu Putinovej mocenskej základne.“ - The Independent„Dávno predtým, než to pochopil aj zvyšok sveta, Browder vedel, ako ďaleko dokážu zájsť skorumpovaní ruskí úradníci a podnikatelia, aby uchránili svoje neprávom nadobudnuté bohatstvo. Browderova kniha Príkaz na zmrazenie nie je príjemným čítaním. Je skôr naliehavou pripomienkou, že pranie špinavých peňazí je problém, ktorý treba riešiť na globálnej úrovni.“  - The Washington Post

Bežecká encyklopédia od jedného z najlepších slovenských bežcov, aktívneho atléta, novinára a fotografa v jednej osobe a športového editora Denníka N Petra Kováča. Vo výbere jeho textov nájdete rady ako začať s behaním, ako sa vyhnúť zraneniam, ako sa stravovať, či ako sa pripraviť na maratón, no tiež aj príbehy svetových bežcov, ich bežecké stratégie a vplyv na politiku. Peter vychádza zo svojich skúseností úspešného športovca ale aj reportéra, ktorý len prednedávnom navštívil keňských bežcov, prečítal desiatky štúdií a urobil množstvo rozhovorov s výživovými poradcami, trénermi či psychológmi. Vie preto vysvetliť napríklad to, ako je možné, že človek uštve antilopu a aké poznanie si z toho môže zobrať rekreačný bežec, prečo je dobré strečovať a ako sa dá zvládnuť extrémne ťažký maratón. Ako súčasný beh ovplyvnili nové technológie a prečo sú v behu dobrí práve obyvatelia Kene? Môže byť vegán vrcholovým športovcom a čo je to laktát?Knihu dopĺňajú krásne fotografie z terénu, ktoré vyfotografoval Peter za asistencie svojho brata - dvojčaťa a rovnako úspešného bežca Michala.Vypočujte si rozhovor s Petrom Kováčom."Peter Kováč je majstrom republiky v behu na 1500 metrov, čo z neho robí atletického suveréna. Lenže rovnako suverénne ako svojim nohám vládne aj jazyku: jeho kniha o behaní je napísaná s ľahkosťou zrelého autora, ktorý dokáže vlastné pútavé zážitky prepojiť s teóriou do harmonického a príjemne čítavého celku.Reportáže z Kene, kde behal s miestnymi atlétmi, sa striedajú s poučnými kapitolami o tom, čo by mali bežci jesť, či je dobré behať aj nalačno, ako sa vyhýbať zraneniam, ako správne trénovať intervaly alebo ako sa môže nebežec pripraviť za štyri mesiace na polmaratón. Prehľady najnovších znalostí o ľudskom tele, ktoré funguje niekedy prekvapivo v rozpore s našou intuíciou a v iných prípadoch, naopak, v súlade s ňou, sa striedajú s príťažlivo napísanými príbehmi jedinečných bežcov. Čitateľ, ktorý chce zlepšovať svoj bežecký výkon, tu nájde veľké množstvo dobrých rád, ale predovšetkým sa dozvie, že menej je často viac: pri behu nemáte trpieť a padať od únavy. Zlepšíte sa, keď budete svoje telo šetriť. Keď som pred 50 rokmi začínal behať, väčšinu toho, čo obsahuje táto kniha, sme ja ani moji bežeckí kolegovia nevedeli. Mnohokrát som pri jej čítaní myslel na to, o koľko som mohol byť rýchlejší, keby som sa k nej nejakým zázrakom v časovej slučke dostal už vtedy. Ale radosť z čítania tejto knihy nepochádza len z údivu nad bohatstvom súčasných znalostí o behu a o našom tele. Pochádza aj zo zážitku, ktorý poskytuje literárny žáner osobného príbehu skĺbeného s nadhľadom autora, ktorému môžete úplne dôverovať.Športovci si tajomstvá svojich úspechov často žiarlivo strážia. Peter Kováč však využil svoj bežecký aj literárny talent na to, aby tajomstvá, na ktoré on sám aj svetová veda prišli, nezištne odovzdal nám všetkým."    - Martin M. Šimečka Peter Kováč (1991) S atletikou začal v roku 2007 paralelne so začiatkom štúdia na gymnáziu v rodnom Žiari nad Hronom. O desať rokov neskôr začal trénovať pod vedením Štefana Mereša, získal desať titulov majstra Slovenska a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie.V Denníku N začal pracovať v roku 2015 ako webový editor a redaktor športu, o rok neskôr úspešne ukončil štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Interným reportérom Denníka N sa stal v októbri 2020, v periodiku je autorom pravidelnej bežeckej rubriky Výklus. Živí sa aj ako fotograf.