E-kniha bude dostupná už 20. novembra.Jeden z najznámejších prípadov sexuálneho vykorisťovania mladých žien zanechal stopy aj na Slovensku a v Česku.  Americký finančník a sexuálny predátor Jeffrey Epstein roky využíval sieť kontaktov a modelingových agentov, aby sa do jeho blízkosti dostávali mladé ženy z rôznych častí sveta vrátane východnej Európy. Jednou z nich bola Naďa Marcinková z Prešova. S Epsteinom tvorila pár sedem rokov a médiá ju opakovane vykresľovali ako spolupáchateľku. Táto kniha sa vracia na začiatok ich vzťahu. Krok za krokom rekonštruuje, ako sa osemnásťročná Slovenka dostala do jeho sveta a ako si ju neporovnateľne bohatší, skúsenejší a mocnejší muž postupne pripútaval. Epsteinove kontakty však neviedli iba k mladým ženám. Do jeho blízkosti sa dostal aj vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V posledných mesiacoch života ho Epstein označoval za svoj núdzový kontakt a v súkromnej komunikácii uvažoval, že by z neho mohol v Európe vytvoriť ultrapravicového vodcu. Slovenské novinárky v spolupráci s českým reportérom po mesiacoch cezhraničnej investigatívy skladajú príbeh o tom, ako mohol systém amerického predátora fungovať celé roky prostredníctvom toľkých ľudí, a pritom tak blízko každému z nás. Prečítajte si ukážku z knihy.Karolína Kiripolská, Lukáš Houdek a Michaela Barcíková pôsobia v redakciách Denníka N a českého časopisu Heroine. Na spoločnej investigatíve takzvaných Epstein files pracujú od ich zverejnenia, teda od januára 2026. Odvtedy priniesli sériu článkov, v ktorých odkrývajú Epsteinovu sieť vplyvu siahajúcu aj na Slovensko a do Česka, nachádzajú Slovenky a Češky, ktoré do nej boli zapojené, a opisujú metódy využívané pri sexuálnom vykorisťovaní a zneužívaní osôb.

11 jednoduchých krokov na zlepšenie vašich financií„Na ten moment si spomínam presne. Pozeral som sa na svoj účet v bankovej aplikácii a uvedomil som si, že výdavky sú vyššie ako príjmy. Čakali sme druhé bábätko a bol som si takmer istý, že naša finančná situácia sa tak skoro nezmení. K tomu vo vzduchu visela konsolidácia, roztáčala sa inflácia a všade som čítal o biednej perspektíve vzhľadom na neodborné zásahy našej vlády. Zmocnilo sa ma niečo, čo som si neskôr už vedel pomenovať ako finančnú úzkosť,“ píše Michal Červený, autor podcastu Tridsiatnik. „V tejto knihe sme sa so skúsenými odborníkmi rozprávali o všetkom dôležitom, čo s peniazmi súvisí – od budovania finančnej rezervy cez investovanie a nehnuteľnosti až po prípravu na dôchodok. Verím, že v rozhovoroch nájdete odpovede, ktoré vám pomôžu lepšie sa starať o rodinný rozpočet a mať väčší pokoj,“ uvádza Marianna Onuferová, autorka podcastu eNkonomika. Reportéri a autori podcastov Denníka N Marianna Onuferová a Michal Červený vám prinášajú knihu jedenástich rozhovorov s expertmi, vďaka ktorým sa budete ľahšie orientovať vo svete financií a v množstve príležitostí, ktoré ponúka. Na konci každej kapitoly nájdete ich praktický tip, na ktorom môžete začať pracovať hneď, aby ste sa cítili v pohode s peniazmi. Marianna Onuferová vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V médiách pracuje viac ako 25 rokov. Prvé roky pôsobila v Profite, Formáte a Hospodárskych novinách. V denníku SME pracovala deväť rokov (od roku 2006) ako reportérka ekonomického oddelenia. V Denníku N pôsobí od roku 2015. Je spoluautorkou podcastu eNkonomika. V roku 2025 bola nominovaná na novinársku cenu v kategórii Ekonomický príspevok. Venuje sa najmä verejným a osobným financiám, ale aj priemyslu a IT. Michal Červený vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzaložil Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017, do septembra 2024 bol vedúcim športovej redakcie. Odvtedy sa venuje hlavne podcastom Otcovia v plienkach a Tridsiatnik, s ktorým vyhral Podcast roka 2026 ako najlepší nový podcast.Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018), kníh rozhovorov Telo v 21. storočí (2020) a Pohyb je liek (2023). Je spoluautorom knihy Rok otca (2024), 100 rád pre aktívnych ľudí (2024) a Hnev. Prečo som sa bil, hajloval a čo ma zmenilo (2024). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga.

Život Sone Szomolányi je mikrohistóriou moderných dejín Slovenska. Takmer presne sa prekrýva s kľúčovými okamihmi dejín 20. storočia a pohnutými začiatkami 21. storočia. Od povojnového detstva vo Vysokých Tatrách cez nádeje šesťdesiatych rokov, august 1968 a normalizáciu až po November 1989, zápas o demokraciu a jej súčasnú globálnu krízu.Kniha je pozvaním nenechať sa unášať dejinami. Ukazuje možnosti, ako do dejín aktívne vstupovať: ustavičnou reflexiou a sebareflexiou, kritickou reflexiou členstva v komunistickej strane, budovaním ostrovčekov pozitívnej deviácie a osobnou odvahou postaviť sa tlaku autoritárov. Prvá slovenská profesorka politológie, ktorá sa ako jedna z mála žien aktívne podieľala na budovaní demokracie vo vedení Verejnosti proti násiliu, pomenúva mechanizmy moci a rozpoznáva ohrozenia slobody. V knihe otvorene rozpráva aj o svojich kompromisoch, výhrach, pochybnostiach, láske, rakovine, stratách a radosti zo života.Soňu Szomolányi formoval priekopník slovenskej sociológie Alexander Hirner, ona zasa učila Ivetu Radičovú, Oľgu Gyárfášovú, Jozefa Bátoru, Juraja Buzalku, autorky tejto knihy a množstvo ďalších. Kniha je pozvaním myslieť krajinu. Premýšľať, ako sa navzájom formujú človek a spoločnosť, prečo demokracia nikdy nie je samozrejmosťou a prečo aj v neslobode záleží na osobných rozhodnutiach. Myslieť krajinu znamená uchovať si kritickú skepsu popri optimizme a oživujúci optimizmus popri skepse.

Bývate vo vzťahoch úzkostliví a neustále hľadáte u partnera uistenie, alebo máte skôr tendenciu pri prvom náznaku konfliktu cúvnuť a uzavrieť sa do seba? Spôsob, akým nadväzujeme blízke putá v dospelosti, nie je náhodný – vychádza z našej vzťahovej väzby. Tento nevedomý vzorec sa vyvíja už v útlom detstve a v dospelosti zásadne ovplyvňuje naše partnerstvá, štýl komunikácie aj schopnosť zvládať konflikty.Kniha V labyrinte vzťahovej väzby od Marca Camerona je praktický a zrozumiteľný sprievodca tajomstvami medziľudských vzťahov. Pomôže vám presne identifikovať váš typ vzťahovej väzby – či už ide o bezpečnú, úzkostnú, vyhýbavú alebo dezorganizovanú – a pochopiť, ako usmerňuje vaše každodenné reakcie. Pomenúva hlbšie príčiny opakujúcich sa vzorcov vo vzťahoch a ukáže vám, ako včas rozpoznať vlastné spúšťače.Vďaka praktickým nástrojom a cvičeniam dokážete nahradiť reaktívne správanie vedomou komunikáciou a postupne pretransformujete svoju vzťahovú väzbu na bezpečnejšiu a stabilnejšiu. Získate nielen hlbšie sebapoznanie, ale naučíte sa aj citlivejšie vnímať potreby partnera a vytvárať priestor, v ktorom sa budete cítiť bezpečne obaja. Zmeňte svoj prístup k láske a položte základy pre zdravý, zrelý a napĺňajúci vzťah.Knihu preložila Sára Moyzesová.Marc Cameron je uznávaný expert v oblasti psychológie vzťahov, osobnostného rozvoja a vzťahovej väzby. Vo svojej praxi sa dlhodobo venuje výskumu toho, ako rané zážitky z detstva formujú naše dospelé partnerstvá a schopnosť nadväzovať blízke vzťahy. Vďaka zrozumiteľnému prístupu a praktickým metódam pomáha ľuďom po celom svete prekonávať nevedomé vzorce správania, zlepšovať komunikáciu a budovať stabilné, hlboké a napĺňajúce vzťahy. Spolu s manželkou vedie organizáciu How We Love (Ako milujeme), ktorú založili renomovaní odborníci na vzťahovú väzbu Milan a Kay Yerkovichovci.

Životný príbeh vedca, lekára aj manažéra rakoviny Štefana Korca je fascinujúci. Aké je to byť onkológom a spolu s pacientom sa snažiť zvládnuť chorobu? Ako preniká vedec do mikrosveta nádorovej bunky? Ako sa rakovina liečila kedysi a ako sa lieči dnes? Aké to bolo  budovať onkologické centrum v šedi postsocialistického zdravotníctva či v púšti Nového Mexika? A ako aplikovať v liečbe rakoviny ľudskosť? Prečítajte si rozhovor historičky Žofie Lysej s jedným z najvýznamnejších slovenských onkológov. Nezamerala sa len kariéru Štefana Korca, ktorú si začal budovať ešte v socialistickom Československu a naplno svoj potenciál rozvinul v Amerike, ale aj na samotnú rakovinu - na jej vznik, liečbu aj nové spôsoby výskumu za pomoci AI a najmä na to, ako sa dá liečenie tejto choroby poľudštiť. Štefan Korec je príkladom, že to ide. V liečbe rakoviny svitá nádej.Štefan Korec (1948)Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1972) a po štúdiu nastúpil do Onkologického ústavu pre Slovensko na Heydukovej ulici. Venoval sa prvým štúdiám imunoterapie malígneho melanómu. V roku 1978 odišiel na štipendijný pobyt do National Cancer Institute (NCI) v Bethesde v štáte Maryland v USA, kde pôsobil do roku 1981. Zaoberal sa výskumom nádorovej imunológie a imunoterapie pod vedením Ronalda B. Herbermana, jedného z priekopníkov výskumu prirodzených zabíjačských, NK buniek. Po krátkom návrate do Československa v roku 1980 emigroval do USA. V rokoch 1981 – 1989 pôsobil na Georgetown University vo Washingtone, najskôr v klinickej príprave a neskôr ako odborný asistent a klinický onkológ. V novembri 1989 pricestoval do Československa a vystúpil na tribúne počas Nežnej revolúcie. V roku 1990 sa spolu s rodinou vrátil späť do vlasti s cieľom podieľať sa na zmenách v slovenskej onkológii a zdravotníctve. V rokoch 1990 – 2000 bol trikrát menovaný za riaditeľa Národného onkologického ústavu v Bratislave. Dvakrát ho z funkcie riaditeľa odvolali počas vlád Vladimíra Mečiara. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa angažoval v občianskych aktivitách na podporu demokratickej zmeny. V roku 2000 odišiel z funkcie riaditeľa Národného onkologického ústavu aj zo Slovenska. V USA založil a pätnásť rokov viedol onkologické centrum v meste Alamogordo v Novom Mexiku. Po skončení praxe klinického onkológ v roku 2016 opäť prišiel na Slovensko, založil informačný portál pre onkologických pacientov onkoinfo.sk. Naplno sa venuje predovšetkým projektom využitia umelej inteligencie v medicíne a onkológii. Štefan Korec má manželku, tri dcéry a tri vnučky. Žofia Lysá (1978)Je vedeckou pracovníčkou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa stredovekým dejinám Bratislavy so zameraním na mestskú komunitu a mestské právo. Je autorkou knihy Bratislava na ceste k privilégiu 1291 a spoluautorkou kolektívnych monografií k dejinám stredoveku: Lexikón stredovekých miest; Gestá, Symboly, ceremónie a rituály v stredoveku; Panovnícka moc; Alkohol ako kultúrno-historický fenomén; Pred bránou do večnosti. Zomieranie a smrť v stredoveku a novoveku a iných. Voľný čas venuje portálu onkoinfo.sk, ktorý prináša odborné a dôveryhodné informácie zo všetkých oblastí života s nádorovým ochorením. Poslaním Onkoinfo je sprevádzať pacientov po ceste medicíny založenej na dôkazoch a bojovať proti dezinformáciám o rakovine. Ako bývalá pacientka verí, že overené informácie o možnostiach diagnostiky a liečby môžu zachrániť život. 

Kniha Gabriela Shermana s názvom Dynastia Murdochovcov ponúka strhujúci pohľad do zákulisia jedného z najmocnejších mediálnych impérií sveta, kde sa vysoká politika a miliardové záujmy prepletajú s neúprosným rodinným bojom o moc. Autor detailne približuje vzostup Ruperta Murdocha – muža, ktorý z nenápadných austrálskych novín vybudoval globálny gigant s nezanedbateľným vplyvom na verejnú mienku v Spojených štátoch aj vo Veľkej Británii. Podmanivé rozprávanie odkrýva nielen nekompromisné praktiky v pozadí fungovania moderných médií, ale aj to, ako Murdochovo impérium desiatky rokov aktívne tvarovalo politickú mapu sveta.Fascinujúcou časťou príbehu je však najmä psychologická dráma samotnej rodiny. Sherman nahliada za zatvorené dvere rodinných sídiel a predstavenstiev firiem, kde medzi Murdochovými deťmi prebieha nemilosrdná rivalita o prevzatie žezla nad obrovským majetkom. Autentické svedectvá vykresľujú prostredie, v ktorom sa rodičovská láska mieša s korporátnymi záujmami a lojalita sa neustále podrobuje skúškam. Výsledkom je mrazivá, no mimoriadne pútavá správa o sile mediálnej moci, rodinných intrigách a cene, ktorú človek platí za zotrvanie na samotnom vrchole.Knihu preložil Samuel Marec.Gabriel Sherman je renomovaný americký novinár, autor bestsellerov a scenárista. Už viac než dve desaťročia patrí k najrešpektovanejším investigatívnym hlasom, ktoré mapujú prepojenie médií, politiky a vysokého biznisu. Pôsobil v prestížnych periodikách ako Vanity Fair či New York Magazine. Celosvetový ohlas si získal knižným bestsellerom o Rogerovi Ailesovi a vzostupe stanice Fox News, ktorý bol neskôr adaptovaný do oceňovaného miniseriálu. Sherman pravidelne vystupuje ako analytik v televíznych správach. S rodinou žije v New Yorku.

Kniha John Lennon 1980 – Posledný rok života prináša fascinujúci pohľad na veľkolepý návrat hudobnej legendy. Po piatich rokoch v ústraní, keď sa venoval výhradne rodine, v sebe bývalý člen The Beatles znova objavil obrovskú kreativitu. Jeho posledný rok na tomto svete bol plný umeleckých triumfov, ktoré vyvrcholili vydaním skvelého albumu Double Fantasy s manželkou Yoko Ono. Lennon stál na prahu novej žiarivej éry – no osudný výstrel atentátnika všetko nečakane preťal. Táto kniha však nie je tragickým príbehom o smrti geniálneho hudobníka. Je to inšpiratívna oslava jeho života.Ponorte sa do intímneho a detailného portrétu muža, ktorý formoval celé generácie. Autor vás vezme do Lennonovho súkromia, odhalí jeho pochybnosti, rodinné šťastie aj momenty čistej eufórie z opätovného komponovania. Je to hlboký, emotívny a prekvapivo povzbudzujúci pohľad na legendu, ktorá chcela dať svetu ešte jedno veľké posolstvo – a napriek tragickému koncu sa jej to podarilo.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Kenneth Womack je literárny vedec, popredný publicista a jeden z najuznávanejších odborníkov na históriu skupiny The Beatles. Je autorom viac než troch desiatok kníh o hudbe a populárnej kultúre, pričom jeho podrobné biografie o živote Johna Lennona a producenta Georgea Martina si vyslúžili celosvetové uznanie kritiky. Womack pravidelne prispieva do prestížnych médií ako The Independent, Rolling Stone či Salon a prednáša angličtinu a populárnu kultúru na Monmouth University v New Jersey.

Pre väčšinu z nás platí, že najťažšie zápasy prežívame potichu vo svojom vnútri. Časom sa však derú von a formujú to, ako sa cítime, prejavujeme a vyrovnávame s ľuďmi i s rôznymi životnými situáciami. Dr. Kirren Schnack je psychologička s doktorátom z Oxfordskej univerzity a s klinickou praxou. Jej kniha Návod na spokojný život je praktický sprievodca plný terapeutických techník a psychologických zručností, o ktoré sa môžete oprieť, keď sa vám bude zdať, že život je nezvládnuteľný.Autorka predstavuje desať praktických postupov, ktoré pomáhajú pochopiť vlastné prežívanie a meniť zaužívané vzorce správania. Vychádza zo svojej klinickej praxe a z poznatkov o vzťahovej väzbe, traume, regulácii emócií a fungovaní mozgu. Zložité psychologické koncepty vysvetľuje zrozumiteľne, pomocou príkladov z praxe a konkrétnych cvičení, ktoré možno okamžite uplatniť v každodennom živote.Kniha ponúka účinné nástroje, vďaka ktorým je možné lepšie rozumieť svojim emóciám, prestať byť otrokom úzkosti a potreby zavďačiť sa druhým, vytvárať zdravé hranice, zvládať konflikty, liečiť staré zranenia a budovať bezpečnejšie a spokojnejšie vzťahy – k sebe aj k ostatným.Knihu preložila Jana Melcerová.Prečítajte si ukážku z knihy.Dr. Kirren Schnack je klinická psychologička (DClinPsyc, AFBPsS), doktorát zo psychológie získala na univerzite v Oxforde. Má viac ako dvadsať rokov pracovných skúseností v oblasti poskytovania služieb spojených s duševným zdravím deťom i dospelým v systéme verejného zdravotníctva, ako aj v súkromnom sektore. Dr. Schnack sprístupňuje informácie o duševnom zdraví čoraz väčšiemu počtu záujemcov na sociálnych sieťach a tak sa stará o to, aby sa jej odborné a zásadné vedomosti dostali k tým, ktorí to potrebujú. Svojím hodnotným obsahom oslovila už milióny ľudí. V roku 2024 vyšla vo vydavateľstve N Press jej prvá kniha Prekonajte úzkosť. @drkirren drschnack.comNapísali o knihe:„Táto kniha prináša množstvo užitočných a zrozumiteľných podnetov. Odborníkov, medzi ktorých patrí doktorka Schnack, dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým.“ – The Times„Vďaka láskavým, praktickým a odborným radám doktorky Kirren prestanete život len prežívať a začnete ho žiť naplno.“ – Vex King, kouč a spisovateľ

Politický triler, ktorý nie je fikciou Medzinárodný zločin – únos vietnamského občana Trinh Xuan Thanha –, verejnosti známy ako únos Vietnamca, sa odohral pred deviatimi rokmi. Trinh Xuan Thanha, politického oponenta vietnamskej vládnej garnitúry, prepadli v júli 2017 v berlínskom parku, omámili ho, dostali mimo Schengenu, previezli do Vietnamu, odsúdili, uväznili. Nepodarilo by sa to bez výdatnej asistencie členov tretej Ficovej vlády. Minister vnútra Robert Kaliňák vtedy narýchlo dobehol z dovolenky, aby pomohol svojmu vietnamskému náprotivku To Lamovi s prevozom uneseného cez Slovensko. Kaliňák zmobilizoval podriadených, poskytol vládny špeciál, oklamal Poľsko, zdarne ukončil operáciu a neskôr už len zametal. Jeho pamätná tlačovka nazvaná Bodka za Vietnamcom však nič neuzavrela. Nemci začali s vyšetrovaním okamžite, vyhlásili právoplatné rozsudky. Slovenská polícia s pomocou generálneho prokurátora Maroša Žilinku urobila všetko pre to, aby počas vlád Smeru nebol tento prípad ani náhodou vyšetrený. Novinárka Denníka N Monika Tódová túto kauzu pred verejnosťou odhalila a roky sa jej venovala viac ako ktokoľvek iný na Slovensku. V tejto knihe predkladá čitateľom výsledky svojej práce: dôsledne zistené a overené fakty. Opisuje zločin aj jeho zakrývanie krok za krokom. Odkrýva, ako ďaleko dokázali Kaliňák s Ficom pri svojom vládnutí zájsť. Vyťahuje zametenú špinu spod koberca i spod zlatej vane: Skutok sa stal. Bodka. Monika Tódová (1982) je novinárka, komentátorka, autorka rubrík Newsfilter a Korupčný newsfilter a moderátorka diskusie Ako zachrániť demokraciu či podcastu V redakcii. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas vysokej školy začala v roku 2001 pracovať v domácom spravodajstve v denníku SME. Venovala sa politike a investigatívnej žurnalistike. Keď do SME vstúpila finančná skupina Penta, spolu s kolegami odišla z redakcie a v roku 2014 založili nezávislý Denník N.Získala viacero novinárskych cien alebo nominácií na novinársku cenu, napríklad za sériu Spolupracujúci obvinení: ako fungoval systém, za rozhovor s bratom Mariana Kočnera Ivanom, za text o svete špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo za reportáž o tom, ako sa v parlamente falšujú podpisy. Pre svoje texty je často terčom útokov politikov, dezinfoscény alebo vplyvných ľudí, o ktorých píše. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 neznámy páchateľ rozšíril falošný rozhovor medzi ňou a vtedajším opozičným politikom, ktorý vznikol pomocou umelej inteligencie. O prípade informovali významné svetové médiá v súvislosti s tým, ako môže AI ovplyvňovať voľby v jednotlivých krajinách. V roku 2025 vydala spolu s Mariánom Leškom knihu Ficokracia (N Press). V roku 2018 priniesla ako prvá svedectvá príslušníkov úradu pre ochranu ústavných činiteľov o kauze únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha. Odvtedy sa prípadu venuje.

Táto krajina nie je pre všetkých. Za lepším životom z nej odchádzali naši predkovia a odchádzajú i súčasníci. Nie vždy ich vedie potreba zárobku. Ľudia – nielen mladí, no najmä oni – hľadajú kvalitnejšie podmienky na prácu, na plnohodnotné prežívanie vzťahov, na sebarealizáciu. Zo Slovenska odchádza množstvo študentov, čerstvých absolventov vysokých škôl, no aj vysokokvalifikovaných odborníkov. Táto kniha rozpráva príbehy tých, ktorí by možno radi zostali doma, vybudovali si úspešnú kariéru a využili svoje schopnosti v prospech spoločnosti, no nejde to. Vidia neprekonateľné prekážky alebo nemajú podmienky na rozvoj. Sú to ľudia rôznych profesií, akých Slovensko nutne potrebuje, no nedokáže si ich udržať. Mladý lekár v Prahe, učiteľka v Španielsku, jadrový fyzik vo švajčiarskom CERN-e, vedkyňa v Amerike... Autorka Kristína Böhmer sa ich osudom venovala už v sérii rozhovorov Odliate mozgy, ktorá vychádzala v roku 2024 v Denníku N. V tejto knihe stavia na textoch z nej, no ponúka širšie súvislosti aj historický kontext – od Amerikánov cez politických odídencov počas komunizmu a opatrovateľky v Rakúsku až po súčasnosť. S každým sa osobne rozpráva, skúma ich rozhodnutia i dôvody, prečo odišli. A poukazuje na to, čo by sa mohlo či malo zmeniť – aby Slovensko nezostalo opustené. Kristína Böhmer (1989) je reportérka, investigatívna novinárka a univerzitná lektorka. Od júna 2026 pracuje v Investigatívnom centre Jána Kuciaka, predtým sedem rokov pracovala pre Denník N, kde sa venovala zahraničným aj domácim témam. Jej novinársky štýl formovali skúsenosti z terénu naprieč kontinentmi – od Taiwanu cez Balkán až po Tanzániu. Podieľa sa na cezhraničných investigatívnych projektoch ocenených medzinárodnými grantmi a novinárskymi cenami a jej texty publikovali prestížne médiá ako Foreign Policy, OCCRP či Balkan Insight. V roku 2026 získala novinársku cenu v kategórii písaná žurnalistika – komentár. Obhájila doktorát z politických vied na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK, kde dodnes prednáša o médiách a medzinárodných vzťahoch. Verí v „pomalú žurnalistiku“ a do každej témy sa snaží vniknúť naplno, aby o nej mohla podať svedectvo. Dlhodobo sa zameriava na mapovanie digitálnych hrozieb, ľudské práva, systémové násilie a osudy ľudí utláčaných autoritárskymi režimami. Práve o nich je jej knižný debut Na dne mora (Absynt, 2026), ktorý je vyvrcholením jej dlhoročného reportážneho záujmu o Kubu. V roku 2018 sa odsťahovala do Španielska, čo ju priviedlo k téme odlivu mozgov, emigrácie a úteku z domova.

U.club, Garáže, Duna, Rock Fabrik, New Model Club, Propeller. Rádio Ragtime, Spojka, Stoka, čajovne a CO kryty, mestské hudobné festivaly. Techno, fanziny, dredy, súkromné vlastníctvo, Mečiar, voľby aj eufória z novonadobudnutej slobody. Kapitalizmus, výpalníci, drogy a únava po prebdetých nociach. To všetko tvorí komplexný obraz doby a alternatívnej mestskej scény 90. rokov, ktorá formovala jednu generáciu.  Peter Dolník, hudobný nadšenec a redaktor Rádia_FM, zmapoval hudobnú Bratislavu 90. rokov a jeho text poteší nielen tých, ktorí toto výnimočné obdobie zažili. Neostávame však len pri hudobných kluboch. Aby sme zachytili komplexný obraz doby a scény, načrtneme dejiny alternatívnej mestskej kultúry, širšiu alternatívnu kultúrnu scénu aj hudobnú mapu mesta: rádio, festivaly, domy kultúry, obchody s hudbou aj ďalšie priestory, ktoré do definície hudobného klubu nespadajú. Pri nich totiž často narazíme na tých istých ľudí, ktorí boli zainteresovaní v rôznych projektoch, či už ako tvorcovia, alebo konzumenti. Michal Čudrnák preskúma fenomén bratislavského (slovenského) techna a vplyv konkrétnych miest na vznik hudby. Roman Džambazovič zasadí klubovú kultúru do sociologických teórií subkultúr a neokmeňov. Zuzana Kepplová vo svojej eseji prináša feministický a kvír pohľad na bratislavskú elektronickú klubovú scénu na prelome 90. a nultých rokov.Kniha vychádza v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy pri príležitosti otvorenia rovnomennej výstavy.

Na jeseň roku 1930 hrabal Will Durant lístie na dvore svojho domu. Zrazu k nemu pristúpil dobre oblečený muž a tichým hlasom mu oznámil, že spácha samovraždu, ak mu slávny filozof nedá rozumný dôvod, prečo ďalej žiť. Durant nemal čas na dlhé filozofovanie, no urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby neznámemu mužovi vrátil chuť do života.Stretnutie so zúfalým neznámym ho však prenasledovalo aj ďalej. Durant sa preto rozhodol osloviť stovku popredných osobností a vyzval ich, aby odpovedali nielen na základnú otázku o zmysle života, ale aby opísali aj to, ako konkrétne oni sami nachádzajú zmysel, cieľ a naplnenie vo svojej vlastnej každodennosti. Z ich odpovedí a vlastných úvah nakoniec zostavil knihu s názvom O zmysle života, ktorá vyšla v roku 1932. Keďže nemala žiadnu reklamu, tento malý klenot sa dostal len k hŕstke čitateľov a zachovalo sa len minimum jeho výtlačkov.Dnes sa toto silné dielo o nesmierne dôležitej téme dostáva do rúk novej generácii čitateľov a čitateliek. Willovi Durantovi odpísali mnohé inšpiratívne osobnosti z oblasti umenia, politiky, náboženstva či vedy, medzi nimi spisovatelia, filozofi, duchovní, univerzitní profesori, psychológovia, štátnici, väzeň, nositeľ Nobelovej ceny, ale aj tri zaujímavé ženy. Napriek ich odlišnosti a aj tomu, aké rozdielne životy žili, v ich postrehoch vnímame spoločnú niť. Tá odhaľuje hlboké puto medzi ľuďmi, ktorí zmysel života nielen hľadajú, ale ho aj skutočne nachádzajú.Knihu preložil Michal Lipták.Prečítajte si ukážku z knihy.Will Durant (1885 – 1981) bol uznávaný americký spisovateľ, historik a filozof, ktorý zasvätil svoj život popularizácii vedy a filozofie. Preslávil sa najmä monumentálnym jedenásťzväzkovým dielom Príbeh civilizácie (The Story of Civilization), na ktorom vyše štyri desaťročia pracoval spolu so svojou manželkou Ariel a za ktoré v roku 1968 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Durant mal výnimočný dar písať o zložitých myšlienkach zrozumiteľným, ľudským a pútavým jazykom. Veril, že filozofia nemá byť zatvorená v akademických vežiach, ale má slúžiť obyčajným ľuďom ako kompas pri hľadaní lepšieho a zmysluplnejšieho života.

Mimoriadne silné memoáre ženy, ktorá sa stala symbolom odvahy a dôstojnosti. Keď Gisèle Pelicot jedného novembrového dňa predvolali na policajnú stanicu, zistila, že manžel jej takmer desať rokov tajne podával omamné látky, znásilňoval ju a umožňoval desiatkam cudzích mužov, aby ju zneužívali. O štyri roky neskôr sa postavila pred súd a jej rozhodnutie vzdať sa práva na anonymitu otriaslo Francúzskom i celým svetom. Jej slová „hanba musí zmeniť stranu“ sa stali symbolom boja proti sexuálnemu násiliu.V knihe Óda na život Gisèle Pelicot po prvý raz otvorene rozpráva svoj príbeh – od spomienok na detstvo, prvú lásku, prácu a materstvo až po šokujúce odhalenie, ktoré jej navždy zmenilo život. Je to príbeh obyčajnej ženy, ktorá čelila nepredstaviteľnej zrade, no napriek tomu našla silu ísť ďalej. Jej svedectvo je oslavou nezlomnosti, nádeje a presvedčenia, že ani po najhlbšej traume netreba strácať vieru v život, lásku a možnosť nového začiatku.Knihu preložila Zuzana Procházková.Prečítajte si ukážku z knihy.Gisèle Pelicot bola vo francúzskom prieskume verejnej mienky označená za najvýraznejšiu osobnosť roka 2024, pričom predstihla aj svetových lídrov, a ocenil ju i časopis Time. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ju denník The Independent vyhlásil za najvplyvnejšiu ženu roka 2025. Jej prípad významne prispel k celonárodnej diskusii o sexuálnom násilí vo Francúzsku, ktorá viedla k zmene právnej definície znásilnenia. Za svoj prínos získala Rad Čestnej légie, najvyššie civilné vyznamenanie vo Francúzsku.Napísali o knihe:„Výnimočné memoáre, ktoré vzbudzujú odvahu a súcit, no zároveň naliehavo volajú po zmene. Óda na život je skutočným darom pre ženy na celom svete a za svoju odvahu si Gisèle Pelicot zaslúži našu úprimnú vďaku.“ – Emma Thompson„Madame Pelicot inšpirovala ženy na celom svete a vytvorila silný odkaz, ktorý navždy zmení spôsob, akým premýšľame o hanbe.“ – kráľovná Camilla„Výnimočné memoáre ženy s obdivuhodnou vnútornou silou. Kniha prekypuje detailmi, ktoré by obstáli aj v skvelom románe (...). Strhujúce rozprávanie Gisèle Pelicot o tom, čím si prešla, sa nepodriaďuje interpretácii – skrátka rozpráva svoj príbeh po svojom.“ – The Guardian

Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch. 11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.Za rozhovor s Denisom Bangom o Beatles, ktorý je súčasťou tejto knihy, získal Patrik Garaj Novinársku cenu.

Vypredaná kniha Stopy stredoveku je opäť dostupná!Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.„Stredovek založil celú modernú spoločnosť. V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky. Ale aj množstvo ďalších, dnes samozrejmých vecí: mlynské koleso, stroj, hodina a hodinky pohybujúce sa prostredníctvom ozubeného prevodu, kniha, vidlička...“Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach. Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách. Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve N Press. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský, 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia, 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia, 2018). „Pre ženy bolo ovdovenie buď úplným oslobodením, najmä ak boli majetné a žili v meste, alebo úplnou katastrofou, ak nemali deti a príbuzných, ktorí by sa ich ujali." "Naše domnienky musia byť postavené na prameňoch, nie na fantázii. A zistenia z písomných prameňov treba konfrontovať s poznatkami archeológie, etnografie, umenovedy a ďalších vedeckých disciplín. Fantázia je len farba, ktorá dotvorí obraz vyskladaný z reálnych poznatkov. Ale úplná pravda je, žiaľ, s odstupom niekoľkých stáročí neuchopiteľná.“

Všetci robíme chyby, no len málokto svojím prešľapom zmení chod dejín. Kniha 10 omylov, ktoré zmenili dejiny prináša vtipný a osviežujúci výber neúmyselných pochybení, ktorým sa to podarilo – raz to bol rozchod, čo pochoval impérium, inokedy spánok poslal ku dnu pýchu lodiarstva.Britský historik a komik Paul Coulter si posvietil na kľúčové postavy a udalosti posledných dvoch tisícročí. Za nablýskanou fasádou moci a egom božských rozmerov – či išlo o fascinujúcu Kleopatru, alebo o tragédiu Titanicu – sa totiž často skrývali až príliš obyčajné ľudské zlyhania.Zabudnite na nudné učebnice. Prichádza dejepis, ktorý vás bude baviť: hitparáda katastrofálnych rozhodnutí, pomýleného hrdinstva a totálnej straty súdnosti. Autor rozpráva príbehy, ktoré formovali náš svet a mali priam neuveriteľné následky. Napokon, človeku sa hneď lepšie zaspáva s vedomím, že nech už dnes pokazil hocičo, najväčšie postavy histórie to dokázali zbabrať ešte oveľa ukážkovejšie.Knihu preložil Igor Otčenáš.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Paul Coulter je britský spisovateľ, komik a historik, ktorého kritikmi oceňované živé vystúpenie Päť omylov, ktoré zmenili dejiny sa stalo hitom a dva roky po sebe bolo vypredané na festivaloch Edinburgh Fringe aj Adelaide Fringe. Diváci so záujmom o históriu si ho mimoriadne obľúbili a webová stránka British Comedy Guide ho ocenila ako najlepšiu šou na festivale v Edinburghu. Coulter pochádza z Dorsetu a vyštudoval históriu na University College London.