PREDPREDAJ, kniha vychádza v septembriHanba musí zmeniť strany. Memoáre ženy, ktorá bojovala za pravdu v bezprecedentnom prípade sexuálneho násiliaGisèle Pelicot sa stala celosvetovým symbolom odvahy v momente, keď odmietla anonymitu a rozhodla sa verejne prehovoriť o desiatich rokoch systematického zneužívania. Jej memoáre s názvom Óda na život nie sú len opisom šokujúcej zrady zo strany najbližšieho človeka, ale predovšetkým záznamom súdneho procesu, ktorý zmenil vnímanie sexuálneho násilia.Autorka v nej s chladnou hlavou a bez straty dôstojnosti dokumentuje svoju cestu od momentu, keď zistila krutú pravdu, až po rozhodnutie urobiť z vlastnej traumy obžalobu systému. Otvára diskusiu o dôležitosti súhlasu a potrebe, aby hanba konečne prešla na stranu páchateľov. Táto kniha je sugestívnym svedectvom o prerode človeka, ktorý sa napriek traume rozhodol prevziať iniciatívu a bojovať za spravodlivosť.

Richard Susskind rozpráva fascinujúci príbeh umelej inteligencie a prináša stručného sprievodcu, ktorý nás núti prehodnotiť všetko, čo sme si o nej doteraz mysleli. Vyvádza umelú inteligenciu z prísne strážených počítačových laboratórií technologických gigantov priamo do nášho každodenného života. Od príchodu systému ChatGPT zaplavila verejnosť vlna záujmu o AI, no zároveň zavládol zmätok. Čo vlastne umelá inteligencia dokáže a kde sú jej limity? Čo nás ešte len čaká? Je pre ľudstvo spásou alebo najväčšou existenčnou hrozbou? Susskind sa nevyhýba ani pálčivým otázkam o regulácii a morálnych hraniciach, ktoré by sme pri jej používaní mali jasne stanoviť.V knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii autor čerpá zo svojich bohatých skúseností, keďže tejto téme sa venuje už od začiatku 80. rokov. Vyváženie prínosov a hrozieb AI považuje za kľúčovú výzvu našej doby. Jeho pohľady sú často nekonvenčné – ChatGPT a generatívnu AI vníma len ako najnovšiu kapitolu v dlhom príbehu a tvrdí, že sme stále iba na začiatku skutočného technického rozmachu. Naznačuje, že technológie, ktoré ešte neboli ani vynájdené, ovplyvnia naše životy v 30. rokoch tohto storočia oveľa zásadnejšie než čokoľvek, čo máme k dispozícii dnes. Otvára tým fascinujúcu diskusiu o možnostiach vedomých strojov, o veľkolepých virtuálnych svetoch a o vplyve AI na samotnú evolúciu človeka.Knihu preložil Marián Hamada.Richard Susskind je britský profesor a osobitný vyslanec pre spravodlivosť a AI generálneho tajomníka Commonwealthu. Je prezidentom Society for Computers and Law a dvadsaťpäť rokov pôsobil ako technologický poradca najvyššieho sudcu Anglicka a Walesu. Napísal jedenásť kníh, ktoré boli preložené do osemnástich jazykov, a ako rečník vystúpil vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. Je čestným členom British Computer Society a Royal Society of Edinburgh.Napísali o knihe:„Táto kniha vynikajúco pomáha vniesť svetlo do nejasností okolo umelej inteligencie. V našom rýchlo sa meniacom svete je životne dôležitá.“ - William Hague, kancelár Oxfordskej univerzity„Jeden z najdôležitejších a najzaujímavejších príspevkov k debate o umelej inteligencii – povinná literatúra pre všetkých, ktorí chcú pochopiť zmenu okolo nás.“ - Alastair Campbell a Rory Stewart, podcast The Rest Is Politics„Strhujúca kniha o umelej inteligencii od človeka, ktorý sa v tejto téme naozaj vyzná. Prináša osviežujúci a pragmatický pohľad a pomôže vám zorientovať sa v tejto téme, aj keď nemáte  technické vzdelanie. Úprimne odporúčam.“ - Wendy Hall, profesorka informatiky, Southamptonská univerzita„Richard Susskind napísal elegantného a zrozumiteľného sprievodcu príležitosťami, výzvami, nebezpečenstvami a benefitmi, ktoré prináša umelá inteligencia. Je to povinné čítanie pre každého, kto chce jasne porozumieť budúcnosti.“ - Julie Maxton, predsedníčka Ada Lovelace Institute„Richard Susskind je majster zrozumiteľného vysvetľovania. Ako premýšľať o umelej inteligencii je potrebný varovný signál, ktorého cieľom je čo najrýchlejšie upriamiť pozornosť na čoraz výkonnejšiu umelú inteligenciu zajtrajška. Je to dôležitá a výborne načasovaná kniha, jej autorom je rozvážny mysliteľ, ktorý sa témou umelej inteligencie zaoberá už celé desaťročia. Nemusíte súhlasiť s jeho závermi ani s metódami, pomocou ktorých k nim dospel, no napriek tomu ide o nevyhnutného sprievodcu premýšľaním o AI.“ - Tom Melham, profesor informatiky, Oxfordská univerzita

Bezohľadný básnik a jeho obete v skutočnom príbehu vernosti a násiliaValerián Čunderlík - muž dvoch tvárí: básnik, ktorého šarmu málokto odolal, ale aj sebecký manipulátor, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých. Minimálne štyri ženy na to doplatili. Hľadali lásku, no chytili sa do pasce zákerného sadistu. Ako vyšetrovatelia odhaľovali Čunderlíkove zločiny? Ako si vysvetľovali, že dokázal svoje partnerky trápiť, mučiť a ponižovať? A ako je možné, že mu toľko žien podľahlo a sľubovalo vernosť? Historická true crime reportéra Dušana Mikušoviča nie je lacným opisom násilia. Autor so zmyslom pre detail skladá Čunderlíkov život z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj osobnej korešpondencie. Čitateľa sprevádza mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca. Tento príbeh vás prenesie do obdobia slovenského štátu aj socialistického Československa a odhalí osud zločinca, ktorý inšpiroval aj autorov seriálu Dunaj, k vašim službám.Obálku ilustroval Karol Krištofovič.O autorovi:Dušan Mikušovič (*1986) sa ako reportér Denníka N venuje domácemu spravodajstvu, politike, médiám, ale aj histórii. Je autorom kníh Matovič. Premiér v teniskách (2021) a Neprišli sme vraždiť (2024) a trojnásobný laureát Novinárskej ceny. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, okrem médií pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Jeho dlhoročnou záľubou je história a čítanie dobových novín, kde hľadá netradičné príbehy z československých dejín. V Denníku N pripravuje seriál Agenti a zradcovia, v ktorom sa pomocou príbehov známych aj menej známych historických osobností opätovne zamýšľa nad tým, koho sme v našich dejinách – právom či neprávom – odsúdili ako zradcu.

Renomovaný holandský historik a autor bestsellerov Ľudskosť a Utópia pre realistov Rutger Bregman sa vracia s naliehavou a provokatívnou analýzou súčasného sveta. Kniha Morálna revolúcia, vychádzajúca z prestížneho prednáškového cyklu The BBC Reith Lectures, je ostrou kritikou dnešných elít a zároveň vášnivým manifestom za návrat k integrite a odvahe.Bregman nás vezme na cestu od pádu Rímskej ríše cez tichý rozklad Benátok až po nablýskané kancelárie Silicon Valley a elitné univerzity, aby ukázal, kde sme stratili morálny kompas. Morálna revolúcia však nie je len diagnózou úpadku. Je to praktický a inšpiratívny sprievodca pre každého, kto odmieta apatiu a verí, že najdôležitejšia transformácia našich čias nie je technologická, ale hlboko ľudská a etická.Knihu preložil Samo Marec.Rutger Bregman je historik a autor piatich kníh o dejinách, filozofii a ekonómii. Jeho knihy Ľudskosť, Utópia pre realistov a Morálna ambícia označil New York Times za bestsellery a boli preložené do vyše 46 jazykov. Za svoju prácu pre časopis Correspondent získal Bregman dve nominácie na prestížne ocenenie European Press Prize. Je spoluzakladateľom holandskej neziskovej organizácie Škola morálnej ambície. Žije v Holandsku.

Antropologička medzi lovcami a zberačmi z Konga.Ich deti denne prejdú rukami aj dvadsiatich rôznych ľudí. Nepoznajú koncept viny, netolerujú chvastanie a namiesto o vzdelávaní hovoria o zdieľaní múdrosti a dozrievaní. Nemajú veci v osobnom vlastníctve, praktikujú mnohoženstvo a problémy v komunite riešia prostredníctvom verejných prejavov, tzv. mosambo. Prales v ktorom žijú, vnímajú ako priestor hojnosti, pokoja, chladu a plodnosti. Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky pri rieke Motaba niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. Kniha Hovor ústami Yaka nie je exotizujúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí čudne hovoria, čudne sa správajú a nevedia používať telefón, ale citlivo a erudovane sprostredkúva jedinečnú skúsenosť s komunitou, ktorá si aj napriek kolonizácii a globalizácii uchovala svoj jedinečný a inšpiratívny prístup k životu - k vzdelávaniu, vlastníctvu, riešeniu konfliktov, vzťahom či náboženstvu. Prečítajte si rozhovor s autorkou. Prečítajte si ukážku z knihy.Daša Bombjaková pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako rok a pol strávila s lovecko-zberačskou komunitou BaYaka v Kongu (Brazzaville). Jej výskum sa zameriava na to, ako v spoločnosti takmer bez formálneho vzdelávania deti preberajú hodnoty a spôsoby života svojej komunity. Publikovala v časopisoch Scientific Reports, American Journal of Physical Anthropology, Proceedings of the Royal Society B a ďalších medzinárodných vedeckých periodikách. V súčasnosti sa venuje zabezpečovaniu odbornej praxe pre študentstvo sociálnej antropológie a pôsobí na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde má na starosti medzinárodné hodnotenie vedy, umenia a spoločenského dosahu tvorivej činnosti.

Každý piaty človek sa v priebehu svojho života dopustí nevery. Skutočné dôvody, ktoré k nej vedú, sú však často úplne iné, než si predstavujeme. Psychoterapeutka Juliet Rosenfeld vo svojej knihe Nevera odkrýva spleť tajomstiev, lží a skrytých túžob, ktoré sprevádzajú mimomanželské vzťahy. Prostredníctvom piatich dramatických, no úprimne vyrozprávaných príbehov nám ukazuje odvrátenú stranu ľudskej intimity.Stretávame muža, ktorý dokázal odísť od manželky priamo z pôrodnice za mladou milenkou, aj psychologičku, ktorej profesionálny úsudok zatienila spaľujúca príťažlivosť k pacientovi. Vypočujeme si príbeh chirurga, ktorý riskoval všetko pre svoju Bohyňu, ktorú poznal iba online, aj heterosexuálnu ženu, ktorá podviedla svojho manžela s kolegyňou – a napokon zmenila životy oboch ich rodín.Juliet Rosenfeld otvára dvere do trinástej komnaty ľudského správania – nevery, ktorá je v spoločnosti tabuizovaná, no v skutočnosti prekvapivo bežná. Autorka ju skúma s empatiou, bez súdenia a bez nánosu hanby. Vďaka kombinácii osobných spovedí, prelomových poznatkov z výskumov a hĺbkovej psychologickej analýzy táto kniha zbúra všetky vaše doterajšie predsudky o tom, čo v skutočnosti znamená byť neverný.Knihu preložila Lucia Szabóová.Prečítajte si ukážku z knihy.Juliet Rosenfeld je psychoterapeutka a spisovateľka pôsobiaca v Londýne. Vo svojej klinickej praxi aj literárnej tvorbe sa špecializuje predovšetkým na párovú terapiu. Pravidelne publikuje texty o duševnom zdraví a jej výskumná činnosť na University College London (UCL) sa zameriava na spoločenské dôsledky rozpadu vzťahov. Vyštudovala Oxfordskú univerzitu, pôsobila v reklame a krátko aj v štátnej správe, až kým sa pred dvadsiatimi rokmi nerozhodla pre dráhu psychoterapeutky. V súčasnosti je členkou správnej rady Freudovho múzea a autorkou knihy Nevera – Skutočné príbehy o láske, klamstvách, nádeji a túžbe.Napísali o knihe:„Mimoriadne hlboká a inšpiratívna kniha o láske, ktorá v každom čitateľovi nevyhnutne zanechá nové podnety na zamyslenie sa nad vlastným životom. Kiežby všetci psychoterapeuti písali s takou ľahkosťou ako Juliet Rosenfeld.“ – Alain de Botton, autor knihy O láske„Kniha pôsobí osviežujúco najmä vďaka chápavému postoju autorky, ktorá sa pokúša sňať z nevery stigmu hanby a súčasne plasticky ukazuje, aké devastačné môžu byť jej dôsledky.“ – Red Magazine

Príbeh Grónska písali Inuiti, Vikingovia a napríklad aj misionári z Moravy. Teraz sa oň začal celý svet zaujímať v súvislosti s výrokmi výstredne konajúceho amerického prezidenta Trumpa. Obyvateľom Grónska aj nám samotným môže byť na prospech, ak sa pokúsime ich osudy a dejiny pochopiť dôkladnejšie - aj vďaka knihe Petra Koubského, ktorý zrozumiteľne a s citom pre súvislosti rozpráva príbeh ostrova, ktorý hýbe svetovou politikou.Grónsko je hranicou nášho sveta, za ktorou už nič nie je. Je miestom konfliktu záujmov, hodnôt a veľmocí. Nikde inde na svete pritom nežije trvale na takom veľkom území tak málo ľudí. Nikde inde sa schopnosť ľudí prežiť v drsných podmienkach nepreveruje tak dôkladne a po taký dlhý čas. Príbeh Grónska od ľadovej doby po súčasnosť sa nepodobá ničomu, na čo sme z historických rozprávaní zvyknutí. Nie je súvislý, ale prerušovaný. Na najväčšom ostrove sveta občas zmizlo osídlenie a nežil tam vôbec nikto. Inokedy tam ľudia síce žili, ale akoby sa zastavil čas – všetko sa prestalo vyvíjať a meniť. Naopak, zhruba od začiatku druhej svetovej vojny tam zase bežia dejiny zbesilejšie než kdekoľvek inde, akoby chceli dohnať stáročia stagnácie. Petr Koubský už vo svojich dvoch predošlých textoch (Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska) ukázal svoje jedinečné nadanie zasadiť do kontextu a zrozumiteľne vysvetliť dejinné súvislosti, ktoré vedú k často nepochopiteľnej súčasnosti. Je redaktorom českého Deníka N pre vedu a technológie. Pracoval v počítačových časopisoch Softwarové noviny a Inside, potom ako novinár a publicista na voľnej nohe. Študoval na VŠCHT a FEL ČVUT, neskôr pôsobil ako softvérový vývojár a ako výskumný pracovník vtedajšej ČSAV. Vyučuje predmet Vedecká žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je držiteľom novinárskej Ceny Ferdinanda Peroutku za rok 2020.

Interjúk a 2010 és 2026 közöti Magyarországról"Ez a kötet egy kollektív lélekállapot lenyomata egy sorsfordító pillanatban, a 2026-os választások előtt. Tizenhat ember időkapszulája, akik ebben az országban éltek, dolgoztak, gyereket neveltek, tanultak, alkottak, gyógyítottak, tanítottak, hallgattak vagy megszólaltak - a kötet tizenhat nézőpontot kínál arra, mit jelentett Magyarországon létezni az Orbán-rendszer éveiben. A történetekkel nem válaszokat kerestünk a jövőre, hanem személyes, egyéni igazságokat a múltra és a jelenre. A tizenhat beszélgetés mindegyike egy-egy darabja annak a csodálatos és bonyolult kirakósnak, amit ma Magyarországnak nevezünk."Munk VeronikaSzerzők: Beke Zsolt, Ibos Emese, Finta Márk, Munk Veronika, Renczes Ágoston, Sánta Szilárd, Szalay Zoltán, Vincze BarbaraInterjúalanyok: Gryllus Dorka, Mérő László, Gulyás Márton, Ocskó Emese, Gyurkó Szilvia, Pankotai Lili, Jeszenszky Géza, Schilling Árpád, Kapronczay Stefánia, Szelényi Zsuzsanna, Kele János, Török Zsolt, Kollai István, Varga Zoltán, Lovas Rozi, Veiszer Alinda

Chlieb anjelov je doteraz najintímnejšou spoveďou legendárnej umelkyne Patti Smith. V tejto spomienkovej próze nás autorka vezme do čias svojho dospievania, keď sa v nej pod vplyvom Arthura Rimbauda či Boba Dylana rodila umelecká vášeň. Sledujeme jej fascinujúcu cestu od písania prvých básní až po zrod ikonických piesní ako Dancing Barefoot či Because the Night, ktoré navždy posunuli hranice rockovej hudby a poézie.Príbeh však pokračuje aj za svetlami reflektorov – v tichu domova v Michigane, kde po boku svojej životnej lásky Freda „Sonica“ Smitha nachádza útočisko v rodinnom živote a tvorivej samote. V čase bolestných osobných strát zostáva v jej živote jedinou konštantou písanie. Táto kniha je svedectvom o sile predstavivosti, ktorá dokáže premeniť bolesť na nádej a všednú realitu na čistú mágiu. Patti Smith sa nám opäť odhaľuje ako večná tuláčka, ktorá žije pre slovo a písaním vdychuje život všetkému okolo seba.Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si ukážku z knihy.Patti Smith je autorkou knihy Just Kids, za ktorú získala prestížnu Národnú knižnú cenu. Okrem toho napísala diela ako Woolgathering, M Train, Year of the Monkey či zbierku piesňových textov Collected Lyrics. Jej prelomový hudobný debut Horses sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch 100 najlepších albumov všetkých čias. Umeleckú všestrannosť potvrdila aj svetovými výstavami ako Strange Messenger, Land 250 a Camera Solo. V roku 2005 jej francúzske ministerstvo kultúry udelilo titul Komandér Rádu umenia a literatúry. V roku 2007 ju uviedli do Rockandrollovej siene slávy a je držiteľkou ocenení ASCAP Founders Award, švédskej Polar Music Prize a ceny PEN/Audible za literárnu činnosť za rok 2020. V roku 2022 bola vymenovaná za Dôstojníčku Čestnej légie, čo je najvyššie štátne vyznamenanie vo Francúzsku.Napísali o knihe:„Memoáre Patti Smith s názvom Chlieb anjelov sa dajú vnímať ako predohra aj pokračovanie knihy Just Kids – rozprávanie sa pohybuje od jej neľahkého detstva až do prítomnosti, kde ho prekvapivý zvrat napokon vracia späť k samotnému okamihu jej počatia. Je to krásny rozprávačský moment. Autorka ním čitateľa priam očarí a o umelkyni sa dozviete rovnako veľa z jej štýlu ako z príbehov samotných. Patti Smith, ktorú poznáme, sa zrodila sama zo seba. Vyspievala samu seba do existencie. Napísala – a stále píše – svoj vlastný príbeh." – Will Hermes, autor knihy Lou Reed: The King of New York„Strhujúce čítanie – portrét umelkyne, ktorá stála v centre newyorského undergroundu 70. rokov. Patti Smith opisuje svoje dospievanie s príznačnou pútavosťou. Čo však z knihy vyžaruje najsilnejšie, je spôsob, akým si už od útleho detstva formovala svoj umelecký svet." – BBC

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z tridsiatych rokov 20.storočia rovnako ako ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. Neschopnosť medzinárodných inštitúcií vynútiť si dodržiavanie pravidiel, priveľká moc sústredená do rúk narcistických osôb, úloha kultúry, či otázka prečo sa ľudstvo aj napriek tragickým skúsenostiam znovu a znovu uchyľuje k deštrukcii, to všetko sú témy, ktoré títo myslitelia zahrnuli do svojho jedinečného a nadčasového interdisciplinárneho skúmania.  Kniha ponúka výber z korešpondencie dvoch veľkých osobností a ich ďalšie texty, v ktorých reagujú na spúšť, ktorú po sebe zanechala prvá svetová vojna, netušiac, že tá ďalšia a ešte ničivejšia ešte len prichádza.  Albert Einstein sa na Sigmunda Freuda obracia s otázkou, či existuje spôsob, ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny - s nádejou, že ju osvetlí z perspektívy jeho hlbokých znalostí ľudského pudového života. Freud sa k tejto otázke vracia aj v ďalších textoch a skúma sklamanie, ktoré vojna vyvolala, a zmenu postoja k smrti, ku ktorej nás – ako každá iná vojna – núti.Texty Sigmunda Freuda preložil Milan Krankus, texty Alberta Einsteina Júlia Sherwood. Prečítajte si ukážku z knihy.

Keď sa Angličan Chris Broad usadil na vidieku v severnom Japonsku, začal premýšľať, či neurobil obrovskú chybu. Stane sa najrýchlejšie prepusteným učiteľom angličtiny v japonských dejinách, keďže neovláda jazyk a nemá žiadne učiteľské skúsenosti? Kniha Cudzinec v Japonsku mapuje desať rokov života autora v tejto krajine a opisuje chaos a kultúrny šok, ktoré tam zažil. Je plná veselých aj fascinujúcich príbehov, pričom odkrýva záhady jednej z najzložitejších kultúr sveta.Chris Broad vás prevedie desiatimi rokmi svojich zážitkov a všetkými štyridsiatimi siedmimi prefektúrami od ryžových polí na vidieku až po frenetické, neónmi osvetlené ulice Tokia. Spomína na silné momenty, ako bol desivý severokórejský raketový incident alebo ponižujúci zážitok v hodinovom hoteli, či na týždeň strávený s najväčšou japonskou filmovou hviezdou. Kniha Cudzinec v Japonsku je výnimočná a poučná cesta krajinou vychádzajúceho slnka.Knihu preložil Marián Hamada.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom.Chris Broad je britský filmár, zakladateľ kanála Abroad in Japan, ktorý patrí s počtom 2,5 milióna odberateľov a 400 miliónov videní medzi najsledovanejšie zahraničné youtubové kanály v Japonsku. V priebehu dvoch rokov a pri práci na dvesto cestovateľských filmoch Chris navštívil všetkých štyridsaťsedem japonských prefektúr a predstavil ich jedlo a kultúru. Zachytil aj aktuálne udalosti prostredníctvom dokumentárnych filmov o jadrovej katastrofe vo Fukušime a o zemetrasení a cunami v regióne Tóhoku. Vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným znalcom Japonska a objavil sa v mienkotvorných médiách ako BBC, NHK, Japan Times alebo TEDx.Napísali o knihe:  „Od nesmelého učiteľa na výmennom pobyte až po ostrieľaného youtubera – Chris Broad spoznáva Japonsko v celej jeho bizarnej kráse. Na vlastnej koži zakúša zemetrasenia, varovania pred severokórejskými raketami, alergie v mačacích kaviarňach aj vyhadzovy z hodinových hotelov. Nekonečne fascinujúce čítanie!“ — Will Ferguson, autor knihy Hokkaido Highway Blues„Chris Broad vo svojich ironických a sebaironických spomienkach kráča vlastnou, unikátnou cestou naprieč Japonskom. Na tejto púti narazí na priveľa mačiek, zažije dojímavú obnovu regiónu Tóhoku a dostane sa až k pizzi s Kenom Watanabem. Je to skrz-naskrz súčasná kniha – memoáre z Japonska, ktoré by v žiadnom inom období dejín nemohli vzniknúť.“ — Iain Maloney, autor knihy The Only Gaijin in the Village

Kuchárska kniha Jedlom k lepšiemu životu od Tima Spectora prepája modernú vedu o výžive s praktickými receptami a prináša nový pohľad na stravovanie, ktorý vychádza z aktuálnych poznatkov o črevnom mikrobióme.Tim Spector, profesor genetickej epidemiológie a vedecký spoluzakladateľ spoločnosti ZOE, zrozumiteľne a pútavo približuje novú vedu o zdravom stravovaní. V spolupráci so spoločnosťou ZOE ponúka viac než sto chutných a nenáročných vegetariánskych receptov a ukazuje, že zdravé jedlo môže byť jednoduché aj lahodné. Kniha vychádza nielen z autorovej osobnej skúsenosti so zmenou stravovacích návykov, ale aj z potrieb a otázok čitateľov a členov komunity ZOE. Autor ponúka rýchle pätnásťminútové jedlá na bežné dni, nápady, ako si pripraviť výživné jedlo aj z takmer prázdnej chladničky, ako aj sladké maškrty na výnimočné chvíle strávené s priateľmi. V celej knihe nájdete aj rastlinné alternatívy surovín pre vegánov, tipy na zvyšovanie pestrosti rastlín v jedálnom lístku a zrozumiteľné vedecké vysvetlenia prínosov jednotlivých ingrediencií a receptov.Kuchárska kniha Jedlom k lepšiemu životu je plná inšpirácie k príprave jedál, ktoré nasýtia nielen vás a vašu rodinu, ale aj váš črevný mikrobióm. Je nenahraditeľným sprievodcom v kuchyni pre každého, kto dbá o zdravie a ideálnym darčekom pre všetkých, čo chcú objaviť nový, uvedomelejší spôsob stravovania.Knihu preložila Sára Moyzesová.Prečítajte si ukážku z knihy.Tim Spector je profesor genetickej epidemiológie na londýnskej King’s College a čestný primár v nemocniciach Guy a St. Thomas. Je autorom bestsellerov Čo naozaj jeme? či Jedlom k lepšiemu životu a vedeckým spoluzakladateľom ZOE, spoločnosti zaoberajúcej sa vedou o výžive. Zameriava sa na špičkovú vedu a za svoju prácu v boji proti ochoreniu covid-19 ho ocenili Radom britského impéria. Ako priekopník výskumu mikrobiómu bol zaradený medzi 100 najlepších vedcov na svete.Napísali o knihe:„Táto kniha je plná receptov na jedlá, ktoré si zamilujete a vaše črevné mikróby tiež! Nájdete v nej množstvo lákavých, lahodných a nenáročných receptov, ktoré podporia váš črevný mikrobióm, zlepšia vám zdravie aj náladu a veľa ďalších užitočných informácií." – Dr. Clare Bailey Mosley„V knihe sú presne také recepty, ktoré ma inšpirujú variť častejšie – lahodné, jednoduché a nabité inšpiratívnymi nápadmi na kvalitné a uvedomelé stravovanie."– Dan Buettner, autor knihy Modré zóny

Pemóni žijú v džungli na okraji savany vo Venezuele pri hraniciach s Brazíliou. Sú to šťúpli indiáni, kým Tomáš Forró je dvojmetrový beloch zo Slovenska. Ich osudy sa pretli, lebo Forró je novinár, ktorý sa vydáva vždy tam, kam sa iní reportéri už neodvážia – ako keď sa vydal na Donbas, aby podal správu o hybridnej vojne priamo zo zákopov.Venezuela je krajina s najväčšími zásobami ropy na svete a napriek tomu dováža benzín z iných krajín, ľudia tu hladujú a v miliónoch utekajú do susedných krajín. Ropa je prekliatím, ale ako keby to nestačilo, Venezuelu prenasleduje ďalšie. Na dne riek v oblasti, kde žijú Pemóni, ležia tony zlata, ktoré priťahujú mužov so samopalmi. Na tomto území sa odohráva príbeh ako z filmu Apocalypse Now. Tomáš Forró je jeho svedkom aj účastníkom.Forróv silný literárny talent a slabý pud sebazáchovy sú výnimočnou kombináciou, bez ktorých by kniha Zlatá horúčka nemohla vzniknúť.Forró Venezuelu navštívil niekoľkokrát, naposledy v marci 2020 - v čase kedy už v krajine neboli žiadni zahraniční reportéri ani neziskové organizácie. Po predčasnom a dramatickom útekom tesne pred uzavretím hraníc kvôli pandémii však v rozhovoroch s aktivistami, majiteľmi baní či utečencami pokračoval aj na diaľku.Kniha Zlatá horúčka je tak jedinečným svedectvom o krajine, ktorá sa za pätnásť rokov prepadla z blahobytu a prosperity do totálneho chaosu a nedostatku všetkého. Je svedectvom o obetiach aj páchateľoch, príčinách aj dôsledkoch, o histórii aj súčasnosti.Po prečítaní tejto knihy vám však začnú dávať zmysel aj mnohé iné vojnové konflikty - mechanizmus vojny je totiž takmer všade rovnaký.„Tomáš Forró zo svojej výšky vidí rovnako dobre celkový obraz aj detaily zo života utrápených ľudí. Boj o prežitie láme charaktery a zúfalstvo plodí zúfalé činy, zločincov aj hrdinov. Územie Pemónov sa stalo laboratóriom rozpadu spoločnosti a štátu, je obrazom celej Venezuely.“Martin M. ŠimečkaTomáš Forró Nezávislý reportér, ktorý sa zaoberá konfliktmi a krízovými oblasťami na celom svete. Ako reportér pôsobil v Poľsku, v Latinskej Amerike aj na ukrajinskom Donbase. Jeho séria reportáží z Latinskej Ameriky získala tri novinárske ceny. Kniha Donbas – Svadobný apartmán v hoteli Vojna, ktorá zachytáva dramatické životy aktérov na oboch stranách frontovej línie, vyšla v niekoľkých prekladoch aj dotlačiach a bola nominovaná na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.Forró vo svojich textoch ukazuje, že osudy zdanlivo periférnych regiónov na druhom konci planéty prinášajú dôležitý odkaz aj nám.Vypočujte si podcasty  s Tomášom Forróm o Venezuele a knihe Zlatá horúčka:  Špeciálny podcast o Venezuele 1Špeciálny podcast o Venezuele 2Špeciálny podcast o Venezuele 3Špeciálny podcast o Venezuele 4

Kniha Neviditeľní vládcovia rozpráva o radikálnej premene moci a o nových silách vplývajúcich na politické dianie, fungovanie samospráv, ale aj na naše vzťahy s priateľmi a susedmi. Dnes už verejnú mienku čoraz viac formujú malé skupiny propagandistov – tí neraz určujú aj to, ako vnímame samotnú pravdu. Naša spoločná realita sa rozpadla na množstvo oddelených svetov šitých na mieru, ktoré poháňajú algoritmy, influenceri a starostlivo vyberaný obsah. Len máločo dokáže preklenúť tieto priepasti, a tak sa stáva takmer nemožným dosiahnuť demokratický konsenzus.Renée DiResta odhaľuje, ako títo „neviditeľní vládcovia“ podkopávajú inštitúcie, na ktorých stojí spoločnosť, či sú to protiočkovací aktivisti, ktorí zaplavujú sociálne siete extrémnymi názormi, alebo influenceri, ktorí využívajú fotografie generované umelou inteligenciou na manipuláciu nášho vnímania reality. Čitateľom zároveň ponúka novú predstavu občianskej zodpovednosti, ktorá nám pomáha pochopiť tieto skryté sily a brániť sa proti nim.Knihu preložil Samuel Marec.Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorkou.Renée DiResta je výskumníčka na McCourt School of Public Policy na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Pôsobila ako výskumná manažérka pre technické otázky v rámci Stanfordovho internetového observatória. Skúma spôsob, ako sa v digitálnom veku šíria informácie, ako sa množia fámy a propaganda a ako nové technológie menia pravidlá hry. Venovala sa analýze geopolitických kampaní Ruska, Číny a Iránu, špekulácií súvisiacich s voľbami, ktoré 6. januára viedli k útoku na Kapitol, aj analýze domácich influencerov šíriacich dezinformácie o zdraví a konšpiračné teórie. Píše pre The Atlantic a Wired. Jej autorské články sa objavili aj v periodikách ako Foreign Affairs, Columbia Journalism Review, New York Times, Washington Post, Yale Review, The Guardian, Politico, Slate, Noema a v mnohých akademických časopisoch.Napísali o knihe:„Žasnem nad schopnosťou Renée DiResta preniknúť cez digitálny smog a identifikovať najväčšie hrozby, ktorým čelia nielen Spojené štáty, ale celý svet. Keďže umelá inteligencia dáva ešte väčšiu silu sociálnym sieťam, konšpirátorom a všetkým, čo chcú premeniť lži na skutočnosť, máme šťastie, že sa s nami autorka delí o svoje ťažko nadobudnuté poznatky. Kniha Neviditeľní vládcovia je dôležité a pútavé čítanie.“ – Jonathan Haidt, profesor na Newyorskej univerzite a autor knihy Úzkostná generácia„Nikto nerozumie svetu informačnej vojny a skreslenej reality lepšie než Renée DiResta. Je to človek, na ktorého sa obracia každý, kto chce pochopiť, ako fungujú operácie vplyvu – od technológov až po vládnych úradníkov. A čo je ešte dôležitejšie, autorka vie, čo treba robiť, aby sa ubránila.“ – Bruce Schneier, autor knihy Myseľ hackera

Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme."Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať? Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?Prečítajte si túto ukážku z knihy, alebo túto, alebo rozhovor s autorom.  Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N. Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi), v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli) a v roku 2022 Príhody tuláka po Slovensku. Rozhovory s Jánom Štrasserom vyšli v roku 2024 pod názvom Život na tekutých pieskoch.

Nie je možné presvedčiť každého, kto verí hoaxom. S viacerými sa však dá rozprávať. Vladimír Šnídl, reportér Denníka N, je už roky súčasťou sveta, z ktorého čerpajú informácie aj niektorí naši kamaráti a príbuzní. Ponúka manuál – ako pochopiť ľudí s proruským či konšpiračným presvedčením a ako s nimi komunikovať.  S dezinformáciami má bohaté skúsenosti, zaplatené vlastnou duševnou nepohodou. Od roku 2016 sa nimi zaoberá profesionálne: pridal sa do kotlebovských skupín na Facebooku, začal počúvať Infovojnu či Slobodný vysielač. Číta dezinformačné weby a sleduje politikov, ktorí sú s touto scénou prepojení. Počas pandémie bol v komunitách antirúškarov, antivaxerov a konzumentov ivermektínu. Keď Putin napadol Ukrajinu, pridal sa do skupiny Rusko-slovenské priateľstvo.  Zažil mnoho hádok s podporovateľmi Ruska, viedol desiatky besied v školách, v knižniciach i vo firmách. A pri snahe presvedčiť druhých sa dopustil aj viacerých chýb. Rozprával sa so psychológmi, psychiatrami, s odborníkmi na kritické myslenie i so znalcami kremeľskej propagandy. Najdôležitejšie poznatky a skúsenosti, ktoré získal, odovzdáva v tejto knihe.Prečítajte si ukážku z knihy.Vladimír Šnídl (1983) patrí k menšine Slovákov, ktorí zo Slovenska odišli, ale vrátili sa. Pochádza z Považskej Bystrice, vyštudoval politológiu na Karlovej univerzite v Prahe, sedem rokov pracoval v českom denníku Hospodářské noviny. V lete 2014 prišiel do Bratislavy do denníka SME, krátko po ňom tam prišla aj skupina Penta. Pridal sa k novinárom, ktorí na pro test proti Pente podali výpoveď a v januári 2015 založili Denník N. V Denníku N píše o armáde, železniciach, dezinfoscéne a iných nástrahách sociálnych sietí. Na túto tému máva aj besedy v školách, prešiel ich od Malaciek po Sninu. Organizuje workshopy pre pedagógov a rodičov. V roku 2017 mu vo vydavateľstve N Press vyšla kniha Pravda a lož na Facebooku.