Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky?Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú. Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová.Prečítajte si ukážku z knihy.Vypočujte si ukážku z knihy Shankar Vedantam je americký novinár, spisovateľ a moderátor rozhlasovej relácie a podcastu s názvom The Hidden Brain. Kniha s rovnakým názvom sa stala bestsellerom v rebríčku denníka The New York Times. Okrem literatúry faktu sa venuje aj písaniu beletrie a divadelných hier. Žije vo Washingtone, DC. Bill Mesler je novinár, ktorý sa ako spoluautor podieľal aj na knihe A Brief History of Creation. Narodil sa v Južnej Kórei, momentálne žije vo Washingtone, DC.Napísali o knihe:„Vedantam a Mesler okorenili fakty a dáta presvedčivými príbehmi, aby ukázali, ako to s mozgom vlastne je. Vedantamova empatia a intuitívne porozumenie ľudskej prirodzenosti, ktorými ohúril už v podcaste The Hidden Brain, sa ukázali aj v knihe Užitočné ilúzie.“ - Tali Sharot, New York Times Book Review„Geniálne! Presvedčivá, no znepokojivá štúdia na tému Prečo ľudia veria hlúpostiam.“ - Kirkus Reviews„Živá a mimoriadne prístupná kniha. Jej najdôležitejšie posolstvo tkvie v tom, že nás učí, ako bojovať s deštruktívnymi bludmi.“ - Matthew Hutson, Wall Street Journal

Unikátne zhrnutie prvých mesiacov ruskej vojny v denníkových zápiskoch a rozhovoroch s tými, ktorí tam boli Ruský vpád na Ukrajinu zasiahol reportéra Deníka N Lukáša Prchala natoľko, že si začal písať denník. O tom, čo sa dialo na fronte, v redakcii, ale aj v jeho vnútri. Geopolitické šachy sa v jeho svižných záznamoch miešajú s čriepkami z osobného života. Vojnové zverstvá kontrastujú s príbehmi hrdinstva. K tomu navyše vyspovedal päť kolegov, ktorí reportovali priamo z Ukrajiny. Výsledkom je unikátne zhrnutie prvých sedemdesiatich piatich dní vojny, ktorá otriasla všetkými našimi istotami. O autorovi:Lukáš Prchal je reportér Deníka N. Predtým pracoval ako redaktor v Aktuálně.cz a v Hospodárskych novinách. Je držiteľom ocenenia Novinářska křepelka, ceny pre najlepšieho novinára do 33 rokov, a Novinárskej ceny za špeciál venujúci sa šíreniu dezinformacií. Vyštudoval literatúru a tvorivé písanie na Literárnej akadémii, vydal prozaické knihy Den v nedohlednu a S pavoukem na skle. V novinárskych textoch sa zaoberá predovšetkým odhaľovaním ruského vplyvu v Česku a kauzami spojenými s okolím prezidenta Miloša Zemana.  „Od konce druhé světové války jsme v Evropě žili sedmdesát šest let v míru. Další rok však už nepřidáme. Dvacátého čtvrtého února dal Vladimir Putin svým jednotkám příkaz ke vpádu na Ukrajinu. Ruští vojáci začali ničit, vraždit, znásilňovat. Tato knížka mapuje první měsíce konfliktu. Navzdory tomu, že se v ní píše o strašných věcech, je moc dobře, že ji máme. Pomůže nám nezapomenout na to, co si pamatovat potřebujeme.“ Michael Romancov, politický geograf, pedagog a publicista

Reportér, prekladateľ a od roku 2022 aj vojak Artem Čapaj sa ešte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho krátke reportážne príbehy a poviedky sú predovšetkým o láske, a to aj napriek ťažobe, ktorá sa čitateľstvu usadí na tele ako prach počas dlhej cesty. Sú o láske ku krajine, k jej obyvateľom a k najneočakávanejším prejavom ľudskosti.Sovietsky zväz zanechal na krajine a ľuďoch stopy vrátane chudoby, korupcie a hnevu. Čapaj sa svojím kontemplatívnym pohľadom dostáva pod kožu ukrajinskej spoločnosti a ostrou optikou sleduje unavených, nahnevaných, sklamaných, ale aj veselých, zamilovaných, vynaliezavých, vtipných a krásnych ľudí. Stáva sa súčasťou ich príbehu, ponára sa hlboko do ľudských životov a ukazuje, že bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemôžeme skutočne milovať: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella. Vo februári 1991 Robert Maxwell, rodák z Československa, triumfálne zakotvil v manhattanskom prístave so svojou jachtou Lady Ghislaine. Do New Yorku prišiel dokončiť obchodnú transakciu s cieľom prevziať upadajúci denník New York Daily News. Jeho príchod sledovali davy ľudí na nábreží, taxikári zastavovali autá, aby mu podali ruku, deti ho žiadali o autogram, a keď sa vybral na večeru do vychýrenej čínskej reštaurácie na Manhattane, čakali ho búrlivé ovácie hostí. O desať mesiacov nato zmizol z tej istej jachty a jeho mŕtve telo našli vznášať sa vo vode. V priebehu niekoľkých dní sa Maxwell stal medzi ľuďmi zosobnením chamtivosti a bezohľadnosti. Ešte nikto nikdy nezažil takýto neuveriteľný pád. Čo sa stalo? Ako je možné, že z muža, ktorého považovali za etalón morálky a slušnosti, sa vykľula nafúkaná, arogantná troska? Biografia Roberta Maxwella je príbehom o ambíciách, moci, narcizme, chamtivosti a sieti plnej intríg. John Preston mapuje jeho život od detstva, ktoré ako žid strávil v okupovanej východnej Európe, no venuje sa aj jeho neúspešným politickým ambíciám v šesťdesiatych rokoch, ktoré skončili obvinením z nezákonného obchodovania. Sleduje aj jeho vzkriesenie na poli vydávania novín, čo z neho urobilo mediálneho magnáta s neuveriteľným bohatstvom, ktoré mala zdediť jeho dcéra Ghislaine Maxwell. Tú v roku 2021 odsúdili za organizáciu detskej prostitúcie ako pravú ruku Jeffreyho Epsteina. Preston píše aj o Maxwellovej rivalite s Rupertom Murdochom, ktorá ho finančne zničila, ohrozila jeho zdravý rozum a pravdepodobne nepriamo priviedla k smrti. Dostal Maxwell infarkt a prepadol cez palubu? Bola príčinou jeho smrti samovražda alebo vražda, ktorú zosnoval Mosad či KGB? Málokto sa v dvadsiatom storočí vyšplhal tak vysoko ako Robert Maxwell. Nikto však nie je taký bohatý a mocný, aby unikol pred minulosťou. Knihu preložila Jana Kutášová Trajtelová. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. John Preston je britský novinár a spisovateľ. Pracoval ako umelecký redaktor v novinách Evening Standard a Sunday Telegraph. Napísal štyri romány, no od roku 2016 sa venuje prevažne písaniu literatúry faktu. Za knihu Pád: Záhada Roberta Maxwella získal v roku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award. S manželkou žije v Londýne.

Mimoriadne úspešná kniha Juraja Čokynu je venovaná deťom, ktoré sú odpísané ešte predtým ako si prvýkrát sadnú do školskej lavice. Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? Čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na Slovensku? Kniha do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov,  ale aj štátu a prináša aj riešenia. Jej autor Juraj Čokyna nie je vedec ani dlhoročný učiteľ. Školstvo je však preňho životným poslaním a snaží sa do tejto problematiky hlboko preniknúť. Prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia, začal o svojich skúsenostiach písať blogy a nakoniec aj knihu. Vďaka jeho skúsenostiam je táto kniha plná príbehov a aj zrozumiteľných návodov – a dá sa jej veriť.Editor knihy Juraj Koník je redaktorom Denníka N. V roku 2018 získal dve Novinárske ceny za reportáž práve o Jurajovi Čokynovi. Táto reportáž bola inšpiráciou pri vzniku knihy.Denník N vydal niekoľko úspešných vzdelávacích príručiek pre stredné školy. Myslíme však aj na učiteľov, ktorí učia v tom najťažšom prostredí – v okrajových školách plných demotivovaných a pre zle nastavený školský systém vopred odpísaných detí. Preto sme vydali aj knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Táto kniha je určená všetkým frustrovaným učiteľom, ale aj tým, ktorí sa nevzdávajú, potrebujú len pomôcť dostať sa z rutiny, prekonať smútok z toho, že deti nedokázali posunúť. Môže byť dobrou pomôckou pre ľudí, ktorí majú možnosť zlepšiť zákony a systém nášho školstva.Juraj Čokyna je novinár, učiteľ a aktivista, pochádza z Vrábľov. Vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a neskôr politickú vedu na Central European University v Budapešti. Stážoval v Transparency International, pracoval ako redaktor v denníku Sme a reportér v Denníku N. Potom odišiel na východ Slovenska a cez program Teach for Slovakia učil dva roky v základnej škole v Šarišských Bohdanovciach aj deti z vylúčených komunít. Po napísaní knihy nastúpil na Inštitút vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, kde pôsobil ako analytik v oblasti inklúzie a (de)segregácie. Je spoluautorom analýzy o podmienkach v školách a zapájaní detí do vyučovania počas prvej vlny pandémie. Po konflikte s vtedajším vedením ministerstva odišiel pracovať do výroby vo fabrike vo Vrábľoch, aby skúmal situáciu ľudí patriacich k pracujúcej chudobe. Je členom občianskeho združenia Vráble si Ty, kde spoluorganizoval úspešnú kampaň ku komunálnym voľbám v roku 2022. „Prečítal som množstvo štúdií, reportov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú oveľa dlhšie ako ja a rozumejú jej, a uvedomil som si, že detí za okrajmi je oveľa viac. Zistil som však aj to, že za okrajmi nášho záujmu sú aj ľudia, ktorí vychovávajú naše deti. Učitelia by mali deťom pomáhať k lepšej budúcnosti, učiť ich dôležité veci. To sa im však nedarí a výsledky väčšiny ich žiakov sa rokmi ešte zhoršujú.“ - Juraj Čokyna„S Jurajom Čokynom sa ocitneme v prevažne rómskej škole, ale pozor, táto kniha nie je iba o Rómoch a osadách. Naše školstvo potrebuje zmenu takmer všade, po celej krajine. Slovenské deti bez rozdielu zaostávajú v matematike aj v čítaní, nerozumejú svetu prírodných vied. Ukazujú to všetky testy, ktoré nás porovnávajú s vyspelým svetom. Veľké problémy však vidno najmä tam, kde žije mnoho chudobných rodín, čo sa do veľkej miery prelína s oblasťami života slovenských Rómov – v osadách a getách.“ Juraj Koník, editor, reportér Denníka N

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska.Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti. Prečítajte si rozhovor s jedným z autorov Mgr. Martinom Švedom, PhD.

Nemecko 1945: krajina v troskách. Z miest sa stali ruiny a viac než polovica obyvateľov žije tam, kde nepatrí alebo netúži byť. Ako sa z takéhoto chaosu dá znovu vybudovať fungujúca spoločnosť? V zbombardovanom Berlíne sa novinárka a členka odboja Ruth Andreas-Friedrich zohrieva pri provizórnej piecke a do denníka zaznamenáva, ako mesto zachvátilo šialenstvo očakávania a pracovitosti. Američania vysielajú Hansa Habeho, židovského novinára a vojaka americkej armády, do prvej línie psychologickej vojny, ktorej úlohou je založiť novinové impérium a pokúsiť sa zmeniť nemecké myslenie. Filozofka Hannah Arendt sa vracia do krajiny, z ktorej utiekla, a s prekvapením zisťuje, že jej obyvatelia sú síce posadnutí túžbou po novom začiatku, no pri zmienke o holokauste mlčia. Kniha Čas vlkov zobrazuje fascinujúcu panorámu národa, ktorý sa ocitol na križovatke monumentálnych zmien. Roky 1945 až 1955 boli hrubou a surovou dekádou, no ukázali sa ako rozhodujúce obdobie pre ďalšiu budúcnosť Nemecka. Autor ponúka strhujúci portrét skorumpovanej, demoralizovanej a súčasne slobodnej spoločnosti. Knihu preložil Miloslav Szabó. Prečítajte si ukážku z knihy a rozhovor s autorom. Harald Jähner (1953) je nemecký novinár a spisovateľ. Ako literárny kritik a editor pôsobil v denníkoch Frankfurter Allgemeine Zeitung a Berliner Zeitung. V roku 2011 mu udelili titul čestného profesora kultúrnej žurnalistiky na Berlínskej univerzite umení. Za knihu Čas vlkov získal roku 2019 literárne ocenenie Leipzig Book Fair Prize. *** „Panoramatický záznam Haralda Jähnera o tom, ako sa Nemecko v rokoch 1945 až 1955 muselo postaviť opäť na nohy a začať odznova, je fascinujúcim čítaním.“ - Bernhard Schlink, autor knihy Rozprávač „V strhujúcom debute Jähner skúma, ako a prečo v Nemecku prebehla radikálna transformácia z fašistického režimu na moderný demokratický štát. Ponúka rozsiahly a detailný pohľad do obdobia po druhej svetovej vojne naprieč viacerými sférami života, aby vytvoril zrozumiteľný obraz krajiny, ktorá sa zmietala v krutých dôsledkoch vojny na strane porazených. Ide o pútavé a vynikajúco zdokumentované dejiny povojnového Nemecka.“ - Kirkus Reviews

Nevšedný a napínavý príbeh o budúcnosti demokracie, ktorý objasňuje jeden z najdôležitejších zápasov dnešnej doby: o budúcnosť slobody a porážku autokratických režimov. Ekonóm a bývalý politik Moisés Naím prináša nevšedný a naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a zároveň objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi. V knihe Pomsta moci vysvetľuje politické trendy, podmienky, technológie a typ správania, ktoré prispievajú ku koncentrácii moci a k rozličným politickým a ideovým rozporom. Sústreďuje sa najmä na tri P – populizmus, polarizáciu a postpravdivosť. Ide o nástroje, ktoré sa v politike vyskytujú odjakživa, no súčasní politici ich kombinujú novým a ešte desivejším spôsobom, aby podkopali zásady demokracie. Ašpirujúci autokrati majú totiž k dispozícii aj nové možnosti a nové nástroje, ktorými sa dožadujú neobmedzenej moci. V spojení s novými technológiami a spoločenskými trendmi však nadobúdajú oveľa väčšiu silu. Pomsta moci je plná kontroverzných postáv a strhujúcich príbehov o nástupe k moci, ale aj názorných príkladov trikov a taktík proti tým, ktorí sa snažia autoritársku moc oslabiť. Vďaka prístupu k najaktuálnejším informáciám a poznatkom v spoločenskovednom výskume Naím odhaľuje opakujúci sa vzorec stratégií na upevnenie moci, a to aj v krajinách s výrazne protikladným politickým, ekonomickým a sociálnym pozadím. Zároveň ponúka zamyslenie nad tým, čo možno urobiť pre to, aby znovu zvíťazili sloboda a demokracia. Výsledky boja o moc totiž v závere určia, či sa v budúcnosti uberieme demokratickou alebo autokratickou cestou.Knihu preložil Peter Tkačenko. Prečítajte si ukážku z knihy.Moisés Naím je juhoamerický ekonóm, bývalý politik, novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje predovšetkým téme diktátorských a autokratických režimov. V roku 2011 získal prestížnu novinársku cenu Ortega y Gasset a v rokoch 2014 až 2017 bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších politických mysliteľov súčasnosti. V roku 2020 bol vymenovaný za čestného člena venezuelskej Národnej akadémie ekonomických vied.* * *„Pomsta moci mi znovu pripomenula, prečo považujem Moisésa Naíma za jedného z najoriginálnejších politických mysliteľov súčasnosti. Táto strhujúca  kniha skúma protichodné trendy a konflikty, ktoré utvárajú politickú moc a vysvetľuje, že naša budúcnosť závisí od toho, ako sa vyriešia.“ - Madeleine Albright, bývalá americká ministerka zahraničných vecí„To, čo túto knihu odlišuje od iných, je obrovské množstvo faktov a dát o tom, aký posun zaznamenala politická scéna za ostatných dvadsať rokov smerom k autoritárskym lídrom, či už ide o typického diktátora ako Kim Čong-un alebo ruského prezidenta Putina, ktorý bol zvolený v simulovaných voľbách.“ - Kirkus